Disclaimer: k tejto úvahe ma inšpirovali komentáre od N, o svojom okolí,  ale nie je to zamerané proti nikomu z prítomných a už vôbec nie proti komukoľvek, koho OSOBNE poznám.

Vždy som mal rád ľudí a obdivoval som ich veselosť a zmysel pre humor. Vždy ma bavilo sledovať, ako neustále a neunávne robia rôzne žarty, správajú sa komicky a groteskne

A tento postoj som mal dlhý dlhý čas, až do chvíle, keď som postupne pochopil, že to oni nerobia zo seba šašov ... ale že oni sú naozaj takí.

No, pravdupovediac, doteraz tomu nemôžem uveriť a dosť ma to deprimuje, keď si to pripomínam. Ja viem, ľudstvo ako celok nie je moc bystré, ale že až takto? Aj keď to veľa vecí vysvetluje, stále si na to neviem zvyknúť. Snažim sa na to nemyslieť, aby svet nevyzeral beznádejne.

Napríklad, viete o tom, že existujú dva druhy zlých postojov k životu? Osvetlujú to dva psychologické pokusy:.

1. V prvom (dosť známom pokuse) dajú dieťaťu jeden  bonbón s poučením, že ak ho nezje desať minút, dostane ešte jeden bonbón. No, a tak sa ľudia delia na tých, čo si slasť odložiť dokážu a na tých, čo to nedokážu. Podla výskumov tí, čo sa ovládajú, sú v živote úspešnejší. Verím tomu.

2. V druhom (absolútne neznámom pokuse) dajú dieťaťu bonbón s informáciou, že ak ho zje, stane sa MOŽNO niečo nešpecifikované zle niekomu nešpecifikovanému. Nezakážu mu ho zjesť, len upozornia na akési možne zlé následky pre niekoho, ani nevedno, pre koho. No, a tak sa podla tohto delia ľudia na tých, čo sú zdraví racionalisti a na druhej strane tých, čo sú chromé ovce. Nerobili sa žiadne výskumy, ale verím tomu, že tí racionalisti sú v živote úspešnejší.

Po pravde, ten druhý pokus je myšlienkový a dnes som si ho vymyslel, ale úplne vážne ho považujem za rovnako dôležitý v charakterizovaní človeka, ako ten prvý. Neschopnosť odložiť si odmenu a rovnako významná  neschopnosť zniesť riziko, neschopnost činu .

Každý systém sa pokúša ochromiť svoje ovečky. Za prvé, podnecuje v nich neschopnosť ovládať sa, podnecuje v nich konzumný prístup, presne podľa prvého pokusu . A za druhé,  podľa pokusu dva, všetkým svojím ovčanom neustále tvrdí, že čokoľvek (pre seba, pre svojich blízkych) spravia, niekomu niekde HROZNE ublížia. A tak sú takmer všetci neschopní odporu a radšej sa ani nehýbu. Zostáva im iba malý piestor pre svoje drobné záujmy a hobby, pre svoje malé špinavé peniaze, presne tak, ako v tej najhoršej totalite.

Dnes, ako všetci vieme,  na svete nik nenosí okovy. Otroctvo je neviditeľné, mentálne.

A ako som spomínal na začiatku, stále sa mi nechce veriť, že to ľudia nerobia zo srandy. Stále verím, že jedného pekného dňa povedia: "To bol len žart" a začnú sa správať normálne.