Celý svet je plný otázok a je iba niekoľko odpovedí. Takže ich treba nájsť a ...

Stop.

Je to presne naopak. Celý svet je plný odpovedí a len sem tam sú niekde definované otázky. Je to zdanlivý paradox, ale je to tak.

Vysvetlenie je jednoduché - otázky sa zdajú bezcenné a preto každý považuje za prestížne, ak bude poskytovať odpovede. A tak ich poskytuje. Niekedy zdánlivo zadarmo, ale aj ten najochotnejší si za to pýta potvrdenie, uznanie, dokonca obdiv, spoločenský status, perspektívu do budúcnosti, a potom pozíciu, politický alebo iný vplyv, peniaze, moc.

Proste, celý ten sajrajt, ktorý motivuje nás smrtelníkov, ten to spôsobuje.

A výsledok? Deflácia textu a desať  učiteľov na jedného žiaka. Odpovedí je toľko, že sa nedá pochopiť, na čo vlastne odpovedajú. Ale nie je to problém len elektronickej prítomnosti, tá len znásobila starú tendenciu, uvolnila bariéru. A všetci v prúde plávajú kamsi. Akoby všetci poznali akési tajomstvo prájnaparimity, dokonalosti tam niekde na druhom brehu ... i keď problém bude skôr v tom, že o ničom takom nikdy nepočuli.

Ešte raz teda stop. Aké sú to otázky, ktoré ľudstvo poháňajú do tohto šialenstva? Na čo chcú poznať odpovede? A načo chcú poznať odpovede?

Existuje jeden fakt týkajúci sa všetkých matematických testov, kvízov a podobných záležitostí:

odpoveď je skrytá v otázke.

Len ju treba dešifrovať, to je jediná práca. A najväčším nepriateľom spoznania riešenia je vymýšlanie si externých nepodložených tvrdení.

Preto je treba nájsť aktuálnu otázku.

Tam to všetko je.