Otrávená mediálna kaša X. – Podvod zvaný päťpercentné kvórum

V našich milovaných pluralitných a neviditeľnou rukou trhu vlastnených a riadených médiách nám pravidelne podsúvajú termín „prepadnutý hlas“. Ovečky, voľte strany, ktoré dostanú nad 5 %, lebo inak váš hlas prepadne. Ale o akej demokracii, čiže vláde ľudu tu hovoríme, ak pri slobodnom vyjadrení politickej vôle časť hlasov jednoducho prepadne, stratia sa, neberú sa do úvahy?

Povedzme si to otvorene: päťpercentné kvórum pre vstup do strany do parlamentu je čistý, arogantný a nefalšovaný podvod, ktorý nemá s demokraciou nič spoločné. Je to opäť jedno bezočivé chucpe, ktoré nám nastrčili priamo pred nos tak, aby sme si ho ani nevšimli.

Blekocú niečo o tom, že pri tomto systéme sa parlament ľahšie dohodne. Čo je úplný nezmysel a drzé zavádzanie. Stopäťdesiat nezávislých ľudí pri parlamentnom hlasovaní rovnako ľahko odhlasuje nejaký návrh ako stopäťdesiat príslušníkov korupčných klík zvaných strany.

Podstata je, ako zvyčajne, niekde inde. Korupčníci/poslanci sa ľahšie kontrolujú, keď sú zoradení v niekoľkých málo košiaroch. Klasická poučka hovorí: ak nie je možné potlačiť nejaký odpor, treba sa postaviť na jeho čelo. Nuž ale, keby ľudia volili tristo strán, ktoré by mali rovnakú štartovaciu pozíciu, kde zobrať toľko agentov na infiltrovanie? Zato sedem či desať strán, to sa už dá školenými profesionálmi zvnútra pomerne jednoducho ovládnuť.

A okrem toho tu funguje jeden mechanizmus, ktorý naše milované médiá akosi nespomínajú: slávne päťpercentné kvórum je mechanizmom, ktoré úplne mení výsledok volieb, a to nie tak, že o jedno-dve percentá, ale kompletne a výrazným spôsobom.

V skutočnosti by totiž väčšina ľudí volila inak! Ibaže sa boja, že ich hlas prepadne, a tak volia náhradné riešenie, čiže strany, ktoré sa podľa prieskumov do domčeka dostanú. Podľa prieskumov...

Takže väčšina ľudí volí niekoho iného, než by chcela, a to sú tie správne strany, ktoré sú patričným spôsobom systémové, čiže podchytené a vykastrované. Napríklad, dajme tomu, že v skutočnosti 50 % voličov by najradšej volilo stranu Rozbime im huby, ale keďže tá má podľa prieskumov len 1,5 % preferencií, a tak polovica z tých 50 % radšej dá hlas Odkanalizovanej strane rozhodného a jasného Možno a zvyšok volí Hnutie ostrihaných tolerantných ovečiek, Stranu korupčníkov Slovenska a stranu Tunel, s.r.o.

Teda kvórum v skutočnosti úplne zmení výsledok volieb! Napriek obrovskej manipulačnej sile médií, percento ľudí, ktorí by nevolili systémové gorilie alebo marketingové strany, ale radšej nejakých svojich známych či niekoho iného, komu dôverujú, by bolo vysoké. A taktiež predvolebná ponuka by vyzerala úplne inak: na rozdiel od terajších súťažiacich zložených zo systémových strán, nastrčených odčerpávačov hlasov a naivných dobrodruhov, v systéme bez kvóra by mohol kandidovať ktokoľvek a mal by oveľa väčšiu šancu.

Je skrátka celkom isté, že nebyť kvóra, do parlamentu by sa dostalo veľa skutočne nezávislých a neskorumpovaných ľudí – hrôza čo len pomyslieť!

Čo s tým?

Napríklad ja rozmýšľam takto: nie sú azda prepadnuté tie hlasy, ktoré dostanú systémové, jalové a kontrolované strany? Bez ohľadu na to, čo nasľubujú a pod akou vlajkou sa schovávajú, je to všetko jedno – treba si uvedomiť, že na fungovaní systému nikdy nič podstatné nezmenia, nech hovoria čokoľvek.

A preto jediné, čo má pri voľbách zmysel urobiť, jedinou akou-takou šancou na to, že sa čosi zmení, je voliť strany, ktoré naozaj chcete. A nemyslieť na to, že nejaké podvodnícke kvórum nám môže zabrániť v uplatnení nášho demokratického práva podieľať sa na vládnutí prostredníctvom ľudí, ktorých si vyberieme.

Autor: 
Grigoriy Ilmoran

Zazvoní Vám telefón, a na displeji sa Vám objaví neznáme číslo. Pretože Vám vačšinou volá číslo, ktoré poznáte, dokonca meno kontaktu, Váš mozog pri neznámom čísle automaticky skenuje všetky možné scénare. Skôr, ako sa rozhodnete odpovedať, chvíľu váhate.
V priebehu asi piatich sekúnd sa rozhodnete, či máte odpovedať; na jednej strane nechcete prísť o niečo dôležité, na strane druhej vsak Vás tiež napadne, že zas Vám niekto chce predať bambusové ponožky alebo kosačku Husquarna.
Zdvihnete, a počujete rychlo a neliehavo hovoriacu dievčinu, ktorá sa Vám predstaví ako Agentúra Bullshit Research, opýta sa Vás, či máte čas, a ubezpečií, že cela vec nebude trvať viac ako päť minút. Naozaj Vám chce položiť len zopár otázok. Zvedavosť aj pocit dôležitosti Vám radi, aby ste jej venovali svoj čas. Hoci, sú aj ľudia, ktorí v tejto fáze telefonátu viac alebo menej ráznym spôsobom cely hovor ukončí.

Prvá otázka obyčajne znie, koľko máte rokov, aké je Vaše vzdelanie.
Potom Vám povedia,že nakoľko o mesiac budú voľby, radi by vedeli, či budete voliť. Áno, nie.
Ďalšia otázka je, koho z nasledovných by ste volili.
A, tu prichádza psychológia, mentalita, atmosfera v spoločnosti.
Vzhľadom na všetky vymenované aspekty (psychológia, mentalita, atmosféra), Váš mozog v deviatich z desať prípadov Vám povie:
- Akurát tebe budem cez telefón vešať na nos moje skutočné preferencie a zámery. Ani neviem, kto si, a o čo ti ide. Kašlem na teba, poviem ti hocičo, len nie pravdu.
Človek buď povie, že asi voliť bude, ale ešte nevie koho. To urobia piati z desiatich. Ten, kto je rozhodnutý, rad sa pochváli, že bude voliť SMER, alebo SIEŤ. Takých je polovica. Ťa druhá, opatrná polovica, nepovie pravdu.
Dosť na tom, tie prieskumy sú v zásade naozaj len veľmi hrubý odhad; preto tak často dochádza k prekvapujúcim výsledkom. V krajinách, kde ľudia sú po historických skúsenostiach veľmi opatrní. Napríklad na Slovensku.
Ak teda, vezmete do úvahy horeuvedené, nemalo by Vás 6. Marca ráno prekvapiť, keď sa dopočujete, že Marián Kotleba sa dostal do parlamentu. Nie preto, že by som azda veril, že by taká vec niečomu pomohla, ale ľahko sa to môže stať.
Na druhej strane som oddávna toho názoru, že "demokracia", kde strany vo voľbách súťažia o priazeň voličov, je podvod, zločin aj bullshit.

Skutočným a jediným reálnym spôsobom, ako zvrátiť cestu Slovenska do totálneho marazmu (ak už naozaj nie je dnes neskoro),nie sú preto voľby, ale prepísanie ústavy, ktorú nám v časoch našej eufórie z pádu komunizmu, a straty ostražitosti v časoch nástupu vlády chamrade a hoštaplerov, napísali zahraničím manipulované kreatúry pod réžiou slobodomurárov a bankárov. Ústava bola napísaná tak, aby Slovensko bolo kolóniou v moci uvedených, krajina totálne zotročená, bez možnosti jej občanov naozaj rozhodovat o svojom osude.
Aká je alternatíva k tzv. zástupnej demokracii?
PRIAMA DEMOKRACIA.
Čo to znamená?
Slovensko je rozdelené na sto, počtom obyvateľstva približne rovnakých volebných obvodov, ktoré si v priamej voľbe pošlú svojho zástupcu do Slovenského snemu. Uchádzať vo voľbách sa môže každý, kto spĺňa zákonom presne definované kritériá charakterovej bezúhonnosti, vzdelania, všeobecnej vážnosti a občianskej angažovanosti. Voľby sú každých pätnásť rokov.
Každý obvod vsak pri nespokojnosti s výkonmi svojho poslanca môže kedykoľvek (v referende?) takého odvolať, a zvoliť si iného. Poslanci majú v čase svojho pôsobenia prísny zákaz stykov s akýmikoľvek lobistami. Ich návrhy riešení, interpelácie aj hlasovanie je len na ich vedomí a svedomí - vždy pred očami verejnosti: žiadne hlasovanie nesmie byt tajné.
A ďalšie detaily, ktoré tu ani netreba menovať.
Ako si azda každý môže vyrátať, všakovaké medzinárodné svine môžu dnes prísť za niekoľkými ľudmi (vodcami politických strán), a môžu ich úplatkom alebo vydieraním prinútiť robiť čokoľvek, nech je to akokoľvek pre Slovensko nepriaznivé alebo škodlivé. Tí potom už vedia, ako inštruovať svoj poslanecký klub. Niekedy naozaj stačí podplatiť len dvoch ľudí.
Aká je vsak pravdepodobnosť, že by medzinárodné svine skorumpovali 51 poslancov Slovenského snemu bez toho, aby aspoň jeden z oslovených verejnosti prezradil, čo tie svine od neho chceli, a čo mu za to ponukali?

Zaver: Žiadne voľby, nech by hlasovanie dopadlo akokoľvek, nech by sa do NR SR dostal ktokoľvek, nič nezmenia.
Nie zbytočné míňanie energie na nič neriešiace diskusie a demonštrácie proti cigáñom, islamizácii alebo Gorilám, ale žiadať o napísanie novej nekomunistickej (väčšina tých, čo písali dnešnú ústavu boli komunistické nomenklatúrne kádre) ústavy, napísanej bez dobrých rád od bankárov a slobodomurárov doma alebo zo zahraničia.
P.S. Vedel by niekto z Vás len tak z voleja povedať meno aspoň jedného človeka, ktorý sa podieľal na formulovaní ústavy nášho štátu?
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo tak veľmi nariekali nad smrťou "prominentného právnika", "špecialistu na ústavné právo"? Za čo mu boli zaviazaní a vďační?
Vedeli ste, že za obnovou činnosti slobodomurárskych lóži na Slovensku bol práve "prominentný právnik"?

buheh

Ten nárek, ktorý bolo počuť až do Svätej zeme, bol najlepším dôkazom, že prominentný právnik patril medzi veľmi dôležité kádre.

V podstate by som sa podpísal pod to, čo si napísal. Inak, len aby nevznikol mylný dojem, chcem dodať, že ani ja si nemyslím, že voľby v tomto systéme by mohli čokoľvek zmeniť, aj keby sa to kvórum zrušilo. Jediným naozajstným riešením je zrušiť zastupiteľský podvod a začať od začiatku s nejakým systémom priamej demokracie, samozrejme mimo všetkých nadnárodných sionistických pavučín. Čo ale je scenár v podmienkach dnešnej SR krajne nepravdepodobný, teda ak sa len náhodou niečo podobné nezačne diať v širšom kontexte.

Ale ten Kotleba by to v parlamente osviežil. Totiž stačil by tam jeden jediný naozaj nezávislý a neohrozený človek a celá tá banda by sa začala báť, lebo by im videl na prsty – museli by zariadiť, aby dopadol ako Haider, Ducký či Dubček, a to by im dosť narušilo estetiku celého predstavenia.

Sinuhe

ja by som sa pod to tiež podpísal, ale nerozumiem prečo k Haiderovi, Dubčekovi (prípísal by som tam k nim napríklad Jurgena Mollemana) si priradil Duckého... Vieš niečo, čo ja neviem?

buheh

pravdupovediac, o tieto killerské detaily sa veľmi nezaujímam, a aj to málo, čo som zachytil, moja selektívna pamäť vypúšťa ako nepodstatné. Ale vidí sa mi, že aj jeho odstránili, lebo prekážal mocným štruktúram a robil "nevhodnú" politiku. Ale môžem sa mýliť. Napokon, to bol iba ilustračný príklad.

Grigoriy Ilmoran

V beznom sudnom procese pojednavajucom o znasilneni, sa znasilnena (alebo dnes uz aj desatrocny chlapec v Rakusku) v normalnom jazyku nazyva poskodena alebo obet. Nasilnik je obycajne obzalovany, a po odsudeni zlocinec.
Hovorim v normalnom jazyku, pretoze sa uz naozaj obavam, ze nie sme daleko od doby, kedy z najakych dovodov budu znasilnenu eufemisticky oznacovat za milenku alebo dokonca snubenku. Akter znasilnenia potom moze byt napadnik alebo aspon obdivovatel. Bankovy lupic by potom mohol byt nocnym klientom alebo notafilom ci numizmatikom.
S dobrym advokatom, ktori su znami svojou prefikanou verbalnou ekvilibristikou kombinovanou s dnes uz legendarnou nenazranou bezcharakternostou, sa taka vec moze celkom lahko stat.

"Utečenci poškodili hraničné zábrany, Maďari ich zadržali" (Dennik SME,Bratislava 9/2/2016).

Nuz, v prvom rade, slovo utecenec je v tomto pripade eufemizmus, jasny pokus o manipulaciu zo strany novinarov.
Nemalo by pre ziadneho z nas byt problemom pripustit, ze kazdy normalny clovek sa vojny boji, a ak k tomu ma prilezitost, je celkom ludske z miesta, kde je vojna, utiect: stava sa teda v pravom zmysle slova utecencom. Clovek, ktory ujde z vojnovej zony v Syrii do Turecka, Libanonu, Jordanska, Izraela alebo Iraku, sa celkom spravne v danych krajinach moze nazyvat utecencom, moze mat status utecenca. Treba mu tam ako utecencovi pomoct.
Ak vsak prejde z Turecka do Grecka, potom do Macedonska a Srbska, (vsetko ilegalne a proti zakonom), potom uz nie je utecenec, ale, v realnom zmysle, zlatokop na ceste za stedrymi socialnymi davkami v Nemecku, Rakusku, alebo vo Svedsku ci Britanii.
To v tom lepsom pripade, lebo v skutocnosti to moze byt bojovnik na ceste do lokality bojoveho nasadenia s nadejou, ze jeho bojovu cinnost budu financovat danovi poplatnici cielovych statov, ktore on ma rozvratit, co sa eufemisticky da nazvat aj ako multikulturne obohatenie.

Bolo by tiez dobre pripomenut, ze aj ja som raz bol utecencom. Tam, kde ma prijali som len posluchal, bol som vdacny, nikdy ma nenapadlo na nieco sa stazovat. Ked som sa nahodou zatulal do blizkosti nejakeho plota, drzal som sa daleko, aby nevznikol dojem, ze ho chcem preskocit, alebo dokonca poskodit. Ked som mal chut na pivo, dal som si len male, aby som domacich neprovokoval, ze mindarim peniaze. Utecenec.

buheh

Mám pocit, že dnes, či chceme alebo nie, sú už všetky slová eufemizmami, pretože nech sa snažíme akokoľvek, sú príliš slabé na to, aby opísali šialenú realitu, v ktorej sme sa ocitli. Možno by čiastočne vyhovovalo slovo absurdný. Napríklad tá imigrantská záležitosť: absurdná invázia miliónov votrelcov, ktorí robia absurdné veci, je obhajovaná absurdnou logikou, ktorá v absurdne krátkom čase mení pôvodné pravidlá hry na absurdné, pričom pôvodní obyvatelia Európy sú voči tomu absurdne apatickí.

Možno to je tým, že som od prírody človek konzervatívny. A možno už aj vekom. Ale v ostatných mesiacoch sa niekedy cítim tak trochu ako dieťa, ktoré kričí "kráľ je nahý" a nevšimlo si, že je na bláznivom nudistickom LGBT a LSD karnevale, kde nahí sú úplne všetci, a kde nahota je priam nudná popri iných, ďaleko absurdnejších úletoch a podivnostiach.

Norman
Pavel Kamas