Francúzsko má prezidentský režim. Prezident je funkcia, ktorá rozhoduje - francúzska republika je teda v určitom zmysle maskovaná monarchia. Královstvo s rotujúcim kráľom.

Pred pár mesiacmi Francúzi vo voľbách rozhodli a zvolili si opäť Macrona za prezidenta. Jeho hlavná protikandidátka, Maria Le Pen, znova proti nemu prehrala. Je to preto, lebo Francúzsko je už spolovice neeurópske, a tá cudzia polovica nebude voliť proeurópsku či nacionalistickú kandidátku.

C´est la vie. Tú istú chybu urobili starí Heléni, starí Gréci a mnoho iných, teraz ju urobili malomeštiacki Francúzi. Zmeniť ju nejakými voľbami je snažiť sa napraviť zlomeninu púdrom.

Ale teraz mali Francúzi ešte voľby do parlamentu a média prišli so správami, že nacionálna Le Penn získala nečakaný úspech. No ano, získala 89 kresiel, čo je  "viac ako desaťnásobok predošlého stavu". No ty bože, desaťnásobok, z mizerných takmer nulových čísiel sa ľahko dosahujú prudké zlepšenia.

Reálne čísla sú ale tieto:

Dolná komora má 577 miest.

Macron (koalícia Spolu) získal 245 miest. Chýba mu 44 do absolútnej väčšiny.

Konzervatívni Republikáni 61 kresiel. Tí radi Macrona podporia.

Ľavicová koalícia NUPES (na čele Melanchton) 131 kresiel. Ďalší ľavičiari 22 kresiel.

Le Pen a jej Národné združenie 89 kresiel. C'est tout. V podstate ťažko minorité číslo.

Pomery v parlamente môžu byť teraz pomotané, ale vláde Macrona a bánk za ním to moc vadiť nebude. Účasť vo voľbách bola nízka, 46%, väčšina asi bola na pikniku.