Posledná lúpež

Dajme si najskôr zahrievacie kolo okolo glóbusu. Svetová spotreba energií (fosílne palivá, urán a biomasa v ich surovej podobe pred spracovaním na elektrinu, teplo alebo palivá, a priama produkcia elektriny z vody, slnka, vetra a geotermálnych zdrojov) už prekročila 500 exajoulov. V súčasnosti spaľujeme 10x viac energie ako pred 100 rokmi, aby sme si zabezpečili produkty a služby, ktoré konzumujeme. Spotreba energií rapídne stúpa, v roku 2010 sme na primárnej energetickej úrovni spotrebovali 550 exajoulov (523 kvadriliónov BTU). Až 80 percent energie dodávajú fosílne palivá.

Druhou najviac zastúpenou je biomasa, ľudovo drevo, a to najmä stromy - vyše 11 percent. Jadrová energia tvorí 5,5 percent. Energia z vody je 2,2 percenta a zvyšok spolu je menej ako 0,4 percenta.

Tu je prehľad, prevzatý z Energy Bulletinu:

 

Druhé zahrievacie kolo povedie na Kysuce. Načim si obuť na tenisky snežnice. Navalilo sa tam veľa snehu a región hlási katastrofálnu situáciu so zásobovaním naftou pre mechanizmy na odpratávanie snehu. Chudobný kraj už na ňu nemá peniaze. Za normálnych okolností by normálny štát zabezpečil od rafinérie v mimoriadnej situácii okamžité bezplatné dodávky nafty. Štát je však, ako vieme, zlý vlastník - zvlášť kúzelne znie táto mantra od zgorilených vysokých predstaviteľov štátu - a jedinú rafinériu dávno predal dobrému zahraničnému vlastníkovi, ktorý ju pravidelne manažuje do straty. A tak si môžu Kysuce kupovať naftu od neviditeľnej ruky trhu, ktorá jej ceny, s ohľadom na príležitosť dobre zarobiť na ľudskom nešťastí spôsobenom prírodou, náležite upravila. Pretože najvyšším princípom tejto civilizácie nie je pomôcť, ale zarobiť.

A teraz k veci. Jedným z posledných štátnych aktív, ktoré ešte udržiavajú Slovensko na energetickej - čiže rozhodujúcej - mape Európy je plynovod. Aby bolo jasnejšie, akým skvostom je táto rúra v takmer vyrabovanej štátnej šperkovnici, tu je mapa (prevzatá z tohto zdroja):

Kliknutím na mapu sa dostaneme k dôležitejšej mape na stránke IEA, kde si všimneme jeden tučný tranzitný plynovod s hodnotou viac ako 2 miliardy eur, tiahnuci sa cez Slovensko. Plynovod je mašinou na peniaze, rozprávkovým oslíčkom-potras sa, kde je pomer zisku k tržbám priam fantastický. Cez Slovensko sa ročne prepravuje asi 80 miliárd kubických metrov zemného plynu v smere z východu na západ, pričom Slovensko spotrebuje len asi 5,5 miliárd.

Túto strategickú plynovú rúru vlastní Slovenský plynárenský priemysel (SPP). V ňom má od roku 2002 štát len 51-percentný podiel a dobrí zahraniční privatizéri - francúzska a nemecká korporácia - vlastnia 49 percent, pričom nepriniesli ani jediný rozvojový projekt (ak nerátame rozbabraný a nedotiahnutý projekt prepojenia s Maďarskom) a nimi dosadení manažéri boli vždy druhotriedni idioti (pardon, prvotriedni). Navyše sa Francúzi a Nemci medzi sebou neprestajne žrali. V roku 2002 sa niečo podpisovalo pri predaji na stole, niečo pod stolom, pričom vďaka týmto tajným podpisom Mikloša a Dzurindu majú zahraniční minoritní vlastníci manažérsku kontrolu nad firmou. Pri predaji 49 percent slovenského strategického podniku urobil Mikloš podvod na celom národe, za ktorý pôjde do lochu. Niečo málo o tomto podvode sa prevalilo v roku 2008, ale predaj časti SPP bude mať ešte dohru. Miklošovi zostáva veriť, že mu USA včas poskytnú azyl. Mimochodom, do USA mal namierené aj bývalý premiér Chorvátska Sanader, ktorý podľa obdobného postupu predal strategickú chorvátsku spoločnosť INA, ale dostal sa iba do Schwechatu a teraz nosí slušivý pásikovaný oblek. Nie sú Slováci horší od Chorvátov, len im dlhšie trvá, kým sa poriadne naserú.

K ďalším zmenám došlo v roku 2006, keď EÚ v rámci svojich povestných energetických balíčkov - tento raz to bol druhý - nariadila odčlenenie prepravy a distribúcie. A tak vznikla spoločnosť eustream, ktorá plyn prepravuje, ale rúru nevlastní. Štát nemá na túto firmu žiadny dosah. I prišiel tretí energetický balíček, ktorý nariaďuje presunúť do eustreamu rúru. Štát by tak prišiel o dosah na plynovod a slovenská štátna kasa o veľký objem peňazí, ktorý ešte ako-tak udržiava vytunelovanú podkarpatskú Tútokrajinu v chode. O prevode tranzitnej siete do eustreamu sa má rozhodnúť na mimoriadnom valnom zhromaždení 48 hodín pred parlamentnými voľbami. Veľkým zástancom poslednej veľkej energetickej lúpeže je istý minister Miškov, nadšenec tretieho bruselského energetického balíčka.

Viac svetla do Miklošových podvodov s SPP by mohol vniesť český Energetický a priemyselný holding (EPH) Daniela Křetínského. Francúzska aj nemecká firma chcú totiž svoj podiel v SPP predať a EPH je v hre. Napodiv, tento zahraničný investor už Miklošovi nevonia, a nie je to tým, že by bol málo zahraničný. Křetínsky bude musieť dostať k dispozícii akcionársku zmluvu SPP, ktorá je strážená lepšie ako fatimské tajomstvo. A tak Mikloš odrazu v súvislosti s EPH blábolí niečo o ekonomických a bezpečnostných rizikách, ktoré "bude treba preveriť" a pohádal sa aj s Miškovom, ktorý správne tvrdí, že francúzska a nemecká spoločnosť si nepotrebujú pýtať Miklošov súhlas a svoj podiel môžu predať hoci aj Rusom.

Vráťme sa ešte k termínu 8. marec 2012 a zvolanému mimoriadnemu valnému zhromaždeniu, s cieľom previesť tranzitný plynovod z SPP na eustream. Poznačme si do kalendára, že v gorilej ére to nie je medzinárodný deň žien, ale deň poslednej veľkej lúpeže, ktorú vykoná primitívna pažravá chrapač v zdecimovanej slovenskej energetike.

 

Predvolebný bonus

 

Autor: 
téma: 
Norman

Je hrozné, aké šialené tempo nabrala spotreba po roku 1945

Myslím, že nejaký klasik povedal ešte v prvej polovici 20 storočia, pred vojnou:

keď na svete vyhrá plutokratická sekta, táto planéta bude zničená, zomre a poletí vesmírom ako obhorený spálený oškvarok.

Na to, že to povedal už vtedy, keď ešte nik nedefinoval oil peak a ekologické problémy boli neznáme, je to geniálne jasnozrivá  predpoveď.

 

Ema

že Peak Oil Is Dead. A kto už sa lepšie vyzná v realite ropného sveta ako bankstri ťažiaci z hlbín počítačov veľké zelené nuly.


http://blogs.wsj.com/source/2012/02/17/citigroup-says-peak-oil-is-dead/


Je to mimochodom tá istá Citigroup/Citibank, ktorá bola "aranžérom" pôžičky pre Hatinov Slovnaft. Zmluvu aranžér zaranžoval tak (poznáme tých šikovných aranžérov, oni to s peniazmi vedia, veď oni chudáci sa v dôsledku antisemitizmu odjakživa nemohli zapodievať kováčstvom alebo stolárstvom, ale len úžerou a podobnými svinstvami) , že Slovnaftu zlomila väz práve v momente, keď uviedol do chodu veľkolepý rafinérsky komplex, aký nemá v Európe obdobu a na ktorom noví vlastníci zarobili ťažké peniaze.


Nie nadarmo sa v CV istého pánka, ktorý dnes sedí v dozornej rade Slovnaftu, vyskytuje zmienka o hádajmeoktorej banke. Flek v DR nie je zlá odmena. Teda jej súčasť, aby to nevyzeralo, že svine, ktoré obrali Slovensko o rafinériu, dostali len takéto odrobinky.


O odmene, ktorú dostal istý Mikloš za to, že Citibanke umožnil podľa vopred pripraveného scenára doraziť a predať Slovnaft, reč ešte bude. Zatiaľ je to tabu téma, ale nie navždy.

Norman

Ale oilpeak nie je dead. Dead sú blbci, veriaci na nevyčerpatelnosť zemegule.

Z diskusie k tomu článku vyberám:

If Peak Oil is dead why “Of the 65 largest oil producing countries in the world, up to 54 have passed their peak of production and are now in decline, including the USA in 1970, Indonesia in 1997, Australia in 2000, the UK in 1999, Norway in 2001, and Mexico in 2004″?

 

If Peak Oil is a sibling to Global Hot Air then why “Saudi Aramco is injecting a staggering 7 million barrels of sea water per day back into Ghawar, the world’s largest oilfield, in order to prop up pressure. It accounts for 30% of Saudi oil reserves and up to 70% of daily output.” “Doubts grow about Saudi As Global Swing Producer,” Aberdeen Press & Journal Energy, April 5, 2004, p. 15″?

Duri
Prva zjavna loz je, ze SR predala jedinu rafinerii zahranicnemu vlastnikovi. Realita je, ze bola Meciarovym rozhodnutim darovana Hatinovi a manazmentu a Hatina ju potom predal MOLu. Dalsia loz su nejake tajne Dzurindove podpisy. Nakolko clanocek obsahuje taketo zjavne zavadzajuce lzi som sa akosi ani nedocital k pointe. Naco. Doveryhodnost usudkov a zaverov niekoho kto zavadza (ci uz vedome alebo nevedome) takymito lzami je nulova.
Ema

Nikto ťa o ničom nepresviedča.

Mysli si o kauze rafinéria čo chceš, je mi to ľahostajné.

Stefan.
Skvelý článok ako aj skvelá odpoveď k tej osobe čo konštruktívne kritiku nemieni priniesť k článku. Jedna vec je keď nesúhlasím s niekoľkými či viac bodmi v texte a iná vec je ohovoriť niečiu snahu len preto, že sa to nehodí do nejakého propagandistického krámu. To ale žiaľ so sebou prináša otvorená diskúsia. Klobúk dolu pred Vami, že ju máte otvorenú pre širokú verejnosť. Všetka moja úcta. Raz som písal jednomu kresťanskému niekdajšiemu disidentovi a bojovníkovi za slobodu slova na diskúsiu ktorú si otvoril na jeho webe. Napísal som tam, že treba dať pozor, lebo agitátori demokratizmu, duch ktorých je cítiť aj z jeho webu, agitujú za myšlienky demokratizmu nie pod vplyvom ducha svätého, ale pod vplyvom alkoholu. Dodnes v tom nenachádzam nič osobné, napriek tomu sa strašne urazil. Postupne obmedzoval verejnosti diskúsiu až tak, že ju napokon zrušil s odôvodnením, že stačí keď si prečítame čo napíše a myslime si o tom čo chceme.Vraj sa nechce sa správať ako komúnisti:-)).