Sledujeme tu to, čo sa deje na hladine svetového memetického oceánu, aj toho slovenského jazierka. Sledujeme povrch, hladinu, ktorá len s oneskorením odráža či prezrádza to, čo sa deje v hĺbke. S oneskorením a dosť nepresne. Hladina sa mení a tak vyjadrujeme občas spokojnosť s jej stavom, občas nespokojnosť, že by sa mala meniť možno ináč.

To ale nie je nespokojnosť s hĺbkou. Hĺbka je stále v pohode. O hĺbku si nerobím starosti - ak si vôbec nejaké starosti robím.

Toto je tá téma, čo tu už zaznievala dávnejšie a viackrát - človek sa zaoberá nejakou externou aktivitou, nejakou hrou až do tej miery, že zabudne na seba a funguje podľa nej, a unavuje sa podľa nej. Jednou z relatívne rozšírených aktivít človeka v spoločnosti je to, čo robíme aj my, analýza a kritika sociálnych štruktúr a procesov. Je to častý objekt záujmu našinca. Ale tento postoj - dosť často postoj disidenta - tento postoj a proces je únavný.  Vhzľadom na to, že nikdy nie je ukončený, vedie k vyčerpanosti a ku skepsi. Nie je dobré sa v ňom utopiť. Treba sa z neho pravidelne vynárať a nadýchať sa.

Preto chcem len tak pre istotu zopakovať:

Tento svet nie je v područí žiadneho zla - určite nie globálne  a určite nie natrvalo. Ak vôbec má zmysel používať také radikálne výrazy, ako  "zlo". To, o čom hovoríme, je často nebezpečné, často hrozí pandémia, je to často podceňované a nevie sa o tom moc, ale ja to volám korózia, infekcia, niekto to volá nezrelosť, na úrovni vedomia je to nevedomosť. Je to protipól zrelosti a svetla. Ale jeden z univerzálnych poznatkov je, že oba tieto póly vytvárajú celok. Magnet ma dva póly - a keď ho rozpíliš, nedostaneš v jeho jednej časti len pozitívny pól - zas dostaneš v každej polovici oba póly, aj južný aj severný.  Tak to bude vždy - nemožno chcieť ontologicky nemožné.

Toto všetko ľudstvo vie (nie plošne, ale viaceré skupinky či jednotlivci to vedia) - a dá sa to nájsť v rôznych učeniach a hlavne v rôznych jazykoch - v rôznych mentálne svetonázorových jazykoch. V rôznych a prakticky vo všetkých aspoň trocha. Treba mať šťastie ani nie tak na to natrafiť, to sa stáva často, ale skôr šťastie na vlastnú vôlu a zrelosť tomu porozumieť. Ak niekto už pozabudol, o čom to je, kľudne odporúčam napríklad  znova DušeKa. Jeho nie preto, že by azda vedel niečo výnimočné, ale on to vie profesionálne a zrozumitelne povedať. Napríklad nasledujúcu prednášku - ako námet používa (pseudo)toltécku mytológiu, preto sa volá Piata dohoda, ale ja by som ju skôr nazval podľa iného termínu, ktorý tam padne: Sen majstra.

(je možné, že to nie je niekoho štýl a jazyk - to ale nie je problém, musí teda pohladať niekde inde - najlepšie aj tak hlavne sám v sebe)