Sto statočných

Predvčerom,  17. decembra, zomrel v USA Dieter E. Grau, jedna z hlavných osobností amerického vesmírneho programu. Dožil sa úctyhodných 101 rokov.

Dieter Grau patril k vyše 100 nemeckým vedcom, ktorí boli po vojne v roku 1945 odvezení do Ameriky ako vojnová korisť.  Nemeckí inžinieri tam následne navrhli a vytvorili prvé americké rakety, vrátane nosiča Saturn V, ktorý v roku 1969 dopravil ľudí na Mesiac. Viedol ich známy Wernher von Braun.

Grau bol riaditeľom divízie Marshall Space Flight Centre, starajúcej sa kontrolu kvality a bezpečnosti kozmických nosičov Saturn. Ako taký dal osobne súhlas Wernherovi von Braunovi 20. júla 1969 o 8. hodine ráno na to, že je so štartom rakety podľa jeho názoru všetko v poriadku. A aj bolo. Treba povedať, že Grau odvádzal svoju prácu výborne: Američania pri letoch so Saturnami nestratili ani jedného človeka. Je to evidentný výnimočný úspech pri porovnaní so stavom po odchode Nemcov do dôchodku - dve osádky raketoplánov skončili tragicky, a aj tohto roku dopadla fatálne hneď jedna z prvých skúšok nových kozmických lietadiel, určených žial už ani nie na výskum, ale len na zábavu a zárobok. Je problém v Amerike alebo v celom korporátnom systéme?

grau und braun

Grau - pred výkresom raketových nosičov Saturn - vysvetluje niečo von Braunovi (v strede). Sprechen sie Deutsch? Dosť možné, že pracovná reč konštrukčných tímov bola nemčina.  Rok 1961, Marshall Space Flight Center.

grau und braun

Grau - vľavo a Braun - vpravo. Spolupracovali perfektne vyše 30 rokov.

V súvislosti s týmto priam symbolickým úmrtím, ktoré akoby definitívne uzatváralo jednu kapitolu kozmického výskumu, človeka napadajú  myšlienky o neschopnosti americkej spoločnosti vytvoriť podobný tvorivý potenciál. Amerika nemala nič také  v 40. tych rokoch, tak si ľudí doslovne nakradla, nebola ale schopná vytvoriť podobný tím ani neskôr. Kým Rusi mali Sergeja Koroleva a jeho ľudí, Američania podobnú skupinu nemali. Keď v kozmickom programe začali za Rusmi zaostávať, zasa sa vrátili k nemeckému tímu. A po odchode von Braunových ľudi americká kozmonautika indikuje, že ani v súčasnosti americká spoločnosť nie je schopná vychovať ľudí na podobné výkony.

Ale nejde tu len o výkon a rozdiely v racionalite a invencii. Nejde len o riešenie dilemy, či za výnimočnosť stovky statočných môžu ich osobné vrodené schopnosti - to by predsa odporovalo teóriam o rovnosti ľudí, veď medzi 200 miliónmi amíkov by museli nájsť lepších, alebo je za tým kultúrna podstata, výchova a vzdelanie - to by síce bolo politicky korektné, ale prečo by mala vynikať práve nemecká, nehovoriac rovno nacionálne socialistická kutúra a veda? Nie, táto dilema je pre súčasnú ideológiu žravého kapitalizmu neriešiteľná, a tak radšej nechajme bokom myšlienky o príčinách tohto úspechu.

Bokom nechajme aj myšlienky o pokrytectve americkej morálky, keď na jednej strane má plnú hubu "odsudzovania nacizmu", a na druhej strane zamestnávali a dávali vyznamenania (stovkám) dôstojníkov SS. V tomto prípade platí, že skutky sú dôležitejšie, ako reči, takže ok.

Zamyslíme sa skôr nad tým, že tá skupinka sto statočných Nemcov aj so svojimi rodinami vytvorila v USA taký svet pre seba. V pohode a v konštruktívnej tvorivej práci. Dokázala, že nie sú žiadni šialenci ani monštrá. Ukázala, ako by vyzerala nemecká a európska spoločnosť po vojne, ak by sa do nej nestarali židoboľševické a yankeeovské hordy.

To je najdôležitejšie.

Vďaka.

 

 

 
Autor: 
téma: 
region: 
Pavel Kamas