Tak sa volá jedna kniha, ale vôbec teraz nie je zaujímavé, o čom je. Ide mi len o názov. 

Dávajte si pozor, tam sú hady, tam za politikou, za čačanou maskou spoločenskej moci. Hnusné jedovaté plazy, bez súcitu.

To je mesidž, ktorú sme dávali. To nie je o konšpiračných teóriách, my nehovoríme, že tie beštie to robia rafinovane, že sú prešibané. Oni nemusia splietať intrigy, používajú často brutálnu silu, ich akcie sú často tupé, a často sa napriek ich sile a bohatstvu nepodaria. Ale niečim sú špecifickí - neustále sa skrývaju a popierajú svoj zločinný charakter a spôsob existencie. Preto ich nežné ovečky na lúke nevidia.

Preto ľudia, ktorí vidia, a teda aj my, proste varoval: tam nechoď, tam sú hady, tento svet nie je raj a zlo je tam, skryté.

Boli naše varovania na niečo? Som si za prvé istý, že boli. Mnoho potenciálnych obetí si dalo pozor a sami hadov zazreli.

Za druhé, cítim zadosťučinenie, že dnes sa beštia ukazuje v plnom jase a je vidno, že sme  vôbec nepreháňali. Že sme skôr ubrali, pretože bežná mysel neuverí či si nedokáže predstaviť hrôzu reality. Cítim zadosťučinenie, že sme varovali oprávnene, a že si tú beštiu teraz môže prezrieť každý.

Ak je niekto ešte stále hľadiaci do zeme, a nechce nič vidieť, tak si naozaj za svoj osud môže sám. Je to totiž prírodný zákon - kto ignoruje akútne nebezpečenstvo, toto ho zabije.