Uloženie nadhľadníc

Tak som sa tu v poslednom čase hrabal v našich pohľadniciach a skúšal som ich nejako uložiť. Čo to vlastne bolo písané tu a čo sa dialo aj inde, čo zaujímalo ľudí v týchto rokoch.

Som to parkrát prehodil, ale v podstate analýza je moja základná (a obľúbená) činnosť. A vyšlo mi to, čo je vidno v tom hlavnom menu. Nie že by to malo nejakú definitívnu formu, to nie - ale momentálne to zas tak nejaký čas zostane.

 

Hovorím, to menu je výsledok toho, čo sa vytvorilo. A tak ho skúsim vysvetliť:

Za prvé je tu História, ktorá je naozaj základnou učiteľkou, bez nej sa o človeku nedá nič pochopiť. Nejako sa na revíziu histórie nezameriavame, ale dobre vieme, že oficiálny výklad minulosti je vždy podľa aktuálne vládnucich bastardov - takže to treba občas pripomenúť a skorigovať.

Druhé menu akési zhrnutie našich poznatkov o prírodných faktoroch  a tradíciach, ktoré udržiavajú povedomie o nich. Nazvané preto Naturalizmus.  Jeho podmenu nie sú nejako jednoznačné, ale je tam hlavne nordikum a genetika, ako základné pozitívne témy, vitamíny, ktoré súčasná spoločnosť najviac potrebuje. Celý tento blok je teda o pozitívnych myšlienkach, tendenciách a tradíciach. Vrátane sledovania boja za ich presadenie, ktorý prirodzene stále prebieha.

Ďalši bod je súhrn kultov, ktoré v minulosti vznikli a ktorými nás, tu na Západe, doteraz negatívne oblažujú. Kulty sú, ako každá kultúrna vec, biologicky-etncky podmienené, formované. Niektoré sú len rasové tendencie, iné sú viac kultúrne fantazmagórie. Samotný prvý bod podmenu, konzumizmus , zahrňa súčasný stav severných bielych spoločnosti (volalo sa to aj neomarxizmus, ale to nie je dostatočne všeobecné pomenovanie, takže je azda lepší tento terminus technikus). Zahŕňa to v sebe chyby aj komunizmu, aj kapitalizmu, tú univerzálnu hlúposť vyjadrenú nadutým ekonomizmom, absurdnou predstavou neustáleho rastu, chorou nenásytnosťou.

Predposledné menu sa venuje udalostiam globálnym, tak som to nazval geopolitika. Je to o boji o zdroje, o energie, o miesto, o vodu a vzduch, o vojnách vôbec. O ničom inom súčasná geopolitika nie je a najbližších sto rokov zrejme ani nebude.

Posledný piaty bod je venovaný štátu. Tento  bod prebublal z predných pozícii až na koniec, na miesto menej dôležité. Štát je zbraň ovládania a ničenia, ale je to len a len nástroj, nie je to samotný zdroj. Je dobré poznať jeho metódy, vedieť sa im brániť a vedieť ich použiť. Ale netreba sa príliš koncentrovať na zbraň - treba sa zamerať na nepriatela, ktorý ju drží.

 

To menu, čo je ceľkom napravo, Regiony, to nie je tématický bod, ale len iné, geografické rozdelenie.

 

Prirodzene, sú to veci videné z pozície Európanov, Slovanov, týkajúce sa nás.

Tak mi to vyšlo, teraz, v roku 2017. Iným názorom sa nebránim :)

V podstate je všetko povedané, hech, karty sú rozdané.

Ale vážne, pri týcto internetových alternatívach si treba pripomínať, že problematika nie je zložitá, že je v podstate jasná, že netreba hitech analýzy. Že systém funguje na prostom hypnotickom drzom opakovaní jasných klamstiev, ktorým síce nik naozaj neverí, ale ľudia sa tvária, že ich považujú za pravdu. Problém spoločnosti nie je až tak zamlčovanie, nedostatok znalostí, infromačné embargo - ale priznanie si reality, uvedomenie si toho, že kolaborácia je len a len na vlastnú škodu a nevyhnutne dočasná, končiaca tragédiou. Nechýba pravda - chýba vôľa, sebaúcta, sebavedomie.

 

 

 

 
buheh

"Problém spoločnosti nie je až tak zamlčovanie, nedostatok znalostí, infromačné embargo - ale priznanie si reality".

Presne tak.

Už dlho chodím po tomto svete a jeden z kľúčových záverov, ktoré som urobil je ten, že rozum evolúcia vyvinula nie ako nástroj na poznávanie, ako sa to niekedy mylne interpretuje, ale len ako ďalší z evolučných nástrojov na boj o prežitie.

Ten nepatrný významový rozdiel by sa dal opísať aforizmom, že ľudia od prírody rozum nepoužívajú na poznávanie reality, ale na to, aby ich pred realitou chránil.

Chráni nás tak, že v prípadoch, keď realita, ktorú nevieme zmeniť, je príliš nepríjemná, rozum nám predkladá verzie, ktoré sú síce viac alebo menej (podľa osobnej dispozície) realistické, aby nám poskytli rozumnú bázu pre rozhodovanie, ale zároveň sú pokrivené tak, aby naše poistky neboli príliš preťažené.

Kto farmárči s ľudským stádom, o tomto vie. Ráta s tým, že prirodzenou tendenciou človeka je chcieť a potrebovať veriť v pekné rozprávky namiesto smutnej a nepeknej reality.

Ale aby si ma zase neobvinil z defétizmu, dodám ešte aj to, že človek, tak ako dokáže potláčať rôzne iné pudy a nutkania, dokáže zvládať aj túto nástrahu. To je to, čo tu mnohí chápeme ako osobný prerod, otvorenie očí, vystúpenie z matrixu. Vlastne pokiaľ ide o svetonázor, dá sa konštatovať, že každý z nás, ktorí sem chodíme, týmto procesom prešiel. To je dôkaz, že sa to dá. Je nádej, že nás bude čoraz viac? Verím že áno, napriek tomu, že "systém" usilovne pracuje na tom, aby mládež bola čoraz sprostejšia a mľandravejšia.

Píšeš: "Nechýba pravda - chýba vôľa, sebaúcta, sebavedomie." A presne o tom to je. (Ja by som možno ešte dodal skromnosť a poctivosť.)

Norman

Ja mám zas dojem, že sa skôr všade píše, že rozum je nástroj evolúcie na prežitie, a nie nástroj na poznávanie. Zaujímavé, v tom vidíme texty rôzne - ale to je najmenej.

Aby sme sa nedopustili omylu, povedzme to tak, že mozog proste vznikoľ. Má nejakú príčinu, ale NEmá účel (aspň ja som k nemu žiaden definovaný predpis na použitie nedostal). Nemôžeme sa dohodnúť či dopátrať, aký ma účeľ - ale môžeme skúsiť povedať, na čo sa používa.

A mne pripadá hlavný problém v tom, že ľudia nepoužívajú svoju mentálnu kapacitu na spoznanie reality, ale priam paradoxne na to, aby tomuto obrazu zaokrúhlili hrany, aby ho natreli na ružovo, resp. tak, aby oni sami v ňom boli ružoví a zvyšný svet práve taký, aký im najlepšie vyhovuje (teda aby nemuseli nič roskovať, aby sa nemuseli ocitnúť v nepríjemnej zóne a podobne). Ergo: používajú svoje voľné mozgové kapacity na sebaklamy.
To teda súhlasí s tebou, viď aj tvoju vetu "ľudia od prírody rozum nepoužívajú na poznávanie reality, ale na to, aby ich pred realitou chránil".
A to je veru ten (ich) zásadný problém.

Prirodzene, ako každá slabosť, aj táto je zneužívaná všetkými možnými druhmi parazitov. Ako píšeš, podľa mňa naozaj je defétizmus vždy prehnaný extrém, vždy jestvuje možnosť nejakého vývoja.

Len tu by som bol viac skeptickejší ako ty, a nesúhlasím ceľkom s tým, že všetci, čo sa pohybujú v alternatíve respektíve tu na Nadhľade, už nejakým zásadným procesom prešli. Ono často ten mäkký závoj popraská a realita začne pichať a to je dosť často podnet pre ľudí, aby si sťažovali a začali sa pýtať, čo sa deje. Ja by som toto ale nenazval "vystúpenie z matrixu", mne to skôr pripomína len stav, keď je alkoholikovi zle. Vtedy chvíľu hovorí o striedmosti, aby často vzápäti znova pdľahol ilúziam, len tentoraz inej značky. Lebo on stále chce tú mäkkú (alkoholovú či hypnotickú) ilúziu. Mnohí nechcú záves strhnúť - idú do alternatívy len aby tam našli metódu, ako natrhnuté deravé ilúzie zošiť, alebo nahradiť niečim iným.

Proste, na prekonanie rieky nestačí sa namočiť, ale treba prekonať tok, potenciálovú barieru. A to nie je ľahká vec - to hovoria všetky tradície.
Môj optimizmu je v tomto prípade len v tom, že občas nastávajú situácie, ktoré človeka k tomu "oslobodeniu" privedú, aj keď nechce. Hm, v tom sa tiež zhodnú mám dojem všetky dobré tradície.

Len toľko som chcel, to sme sa dnes teda fakt výnimočne dosť zhodli.

buheh

Hm, až mi je to divnô.

Norman

pracuješ na sebe.
Hech.

Moc zhody samozrejme nie je dobrej, zhoda je smrť a forma sa tvorí pod napätím.

Dusanb

tak veru, tak.

"Človek je ušľachtilý asi tak, ako vie sliepka lietať !" - bolo kedysi povedané niekym iným.
Keď ju poriadne nakopnú, alebo keď jej ide o krk - vtedy dokáže aj vzlietnuť.
Nemotorne, s veľkým úsilím a len na chvíľu.
Je to až na nepochopenie, ako dokáže biologický druh, ktorý formuloval kvantovú teóriu či pristál na Mesiaci, používať orgán myslenia, ktorý má v hlave.
Naše konanie a "myslenie" je tak silno ovplyvnené a riadené emóciami a citmi, že racionalita pracuje viac ako ich slúžka.

Norman

veru veru, no je jasné, že my to vidíme úplne rovnako.
Presne si to vystihol pár vetmi a nejestvuje grafický znak, ktorý by dostatočne zdôraznil dôležitosť tohto faktu.

Len by som predsa len pre čitatelov upresnil, aby nedošlo k omylu, že tu nejde len o tie také bežné "city a emócie", ako hnev, záujem, nevôľa ...., teda o tie bežná výkyvy z rovnováhy a kľudu. To je len taký ten bežný problém. Ten skrytejší ale dôležitejší problém v presnom slova zmysle sú "emócie" také tie vnútromyslové, ktoré sú akoby v racionálnej mysli ale stále by som ich nazval len emócie. Na rozdieľ od tých bežných emócii, ktoré skôr či neskôr odznejú samé, vrátane tých najsilnejších, tieto majú veľkú vytrvalosť a húževnatosť. Kým bežné emócie si človek aj uvedomuje, tieto vnútro-myslové si neuvedomuje, ba odmieta ich existenciu, aj keď je na ne upozornený.
Samozrejme, toto nie je nič ceľkom nové, psychológovia to poznajú určite pod rôznymi menami - ale nie je tomu venovaná naozaj dostatočná pozornosť, ľudia v bežnom živote si to takmer vôbec neuvedomujú. Nedávno tu boli spomínané "engramy" scientológov, myslím, že to je také niečo a zároveň to ukazuje, ako sekty toto poznajú a cielene to používajú - aj ako prostriedok na pomoc svojim členom, na zbavenie ich bolestí, na zlepšenie ich (mentálnej) kondície (čím ich získaju do svojho okruhu moci).

No, zas som sa rozpísal.

Pavel Kamas