Z Nemecka bude Jamajka. Dočasne.
2017-09-25 00:09
Nemecké voľby skončili a všetci vieme, ako.
Hm, alebo vlastne nevieme.
Nik nevie.
Únia, teda CDU/CSU aj SPD majú prakticky najhoršie výsledky, s výrazným poklesom. Tretia najsilnejšia strana je AfD. Aj keď nám sa to zo Slovenska možno nezdá, ale v nemeckých médiach vládne viac ako prekvapivá frustrácia z toho, že AfD naozaj vtiahlo do parlamentu a to s takýmto výsledkom. Holt, všetko je relatívne - nám sa to nezdá vela, ale oni, sionmédia, vedia lepšie, ako na tom vlastne sú.
Vládna koalícia nebude viac tá terajšia, teda spojenie CDU/CSU s SPD, ale zrejme to bude trojkombinácia zvaná podla straníckych farieb Jamaika : CDU/CSU, FDP a Zelení(Grüne). Veľmi príhodný názov, Jamaijka (čierno, žlto zelená vlajka).
Nemecko je vraj rozdelené na dva tábory. Wir schaffen das podľa mňa neplatí - pretože aj keby TO Nemci zvládli u seba, teda nejako uhrávali vnutropolitickú situáciu, roztrhne sa Taliansko, alebo Španielsko, Francúzsko, budú pokračovať oslabenia vo V4. Alebo Rakúsko, ktoré má voľby o tri týždne, ale v podstate pri akejkoľvek koalícii sa môže prudko začať točiť.
Plyn sa z nádoby teda nijako nevypustil, takže prídu nárazy, možno aj nejaký väčší výbuch. Ale nebude to zajtra, teda pravdepodobne nie. Treba si oddýchnuť, natiahnuť nohy, pripraviť si ciele svojho konania v prípade, že bude náhodou nejaký chaos. Ale netreba si dávať nejaké veľké ciele, nie sme žiadni sicarios, teda väčšina z nás nie, teda zatiaľ nie. Treba sa len kľudne poobzerať po svojom meste, po lokálnych politických ksichtoch.
20 po 12-tej
zaujimava pomala prednaska z viedne - k prezentacii knihy
posledni europania
rakusko ma cca este 10 rokov casu a potom bude process pravdepodobne nezvratny
a ak si svoj problem nebude vediet vyriesit, nezoberu ho ani do v4 (33:50)
https://www.youtube.com/watch?v=tGib3KJ5Plw
tu je prepis prednasky v nemcine
https://marbec14.wordpress.com/2017/07/28/die-multikulturalisierung-euro...
Michael Ley (* 1955 in Konstanz; † 23. Oktober 2023)[1] war ein österreichischer Politikwissenschaftler.[2]
https://de.wikipedia.org/wiki/Michael_Ley
2017-09-25 00:09
do archivu clanok zrejme porusujuci kodex pravdy.sk
Pred 60 rokmi prišli do Rakúska prví gastarbeitri. Bola to chyba?
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/711513-pred-60-rokmi-prisli-do-raku...
71
Keď prišli prví z nich, neboli vítaní. Museli bývať na ubytovni, robotu im prideľovali úrady. Mali odpracovať iba rok či dva a vrátiť sa do rodnej krajiny, no namiesto toho si priviedli rodiny a zostali. Je to už 60 rokov, čo do Rakúska pricestovali prví gastarbeitri z Turecka. Bolo to dobré rozhodnutie? Názory na to sa líšia. Podľa jedných to bola chyba, ďalší tvrdia, že to krajine prospelo.
Tureckí gastarbeitri pracovali okrem Rakúska aj v Nemecku. Snímka z roku 1964 ich zachytáva pri práci vo fabrike.
Na tomto mieste sa bežne zobrazuje platená reklama, vďaka ktorej môžete čítať obsah zadarmo.
Podporíte nás pridaním Pravda.sk medzi výnimky (whitelist).
O nábore pracovných síl zo zahraničia sa v Rakúsku začalo uvažovať už začiatkom 60. rokov. Ekonomike sa darilo, ale firmám chýbali zamestnanci. Odborové zväzy preto v decembri 1961 súhlasili, aby pracovníkov doplnili cudzinci.
Vzorom bolo západné Nemecko, ktoré také dohody už podpísalo s Talianskom (1955), Španielskom, Gréckom (1960) a v októbri 1961 s Tureckom.
Rakúsko teda stanovilo kvóty, koľko pracovníkov potrebuje, a uzavrelo medzištátne zmluvy – v máji 1962 so Španielskom, kde však ľudia neprejavili záujem, 15. mája 1964 s Tureckom a v apríli 1966 s Juhosláviou, ktorá síce patrila do socialistického tábora, no na rozdiel od štátov v područí Sovietskeho zväzu občanom nezakazovala cestovať na Západ.
János Lázár
ČÍTAJTE VIAC
Orbánova pravá ruka straší voličov Viedňou
Jednoducho nás tu nechcú
Za prvých gastarbeitrov v Rakúsku považujú Turkov, ktorí začali prichádzať po tom, čo v júli 1964 vstúpila do platnosti medzinárodná dohoda.
Krajina však spočiatku nebola príliš atraktívna, ponúkaný zárobok bol podstatne nižší ako v západnom Nemecku. Platy cudzincov v priemysle sa vtedy pohybovali na úrovni zhruba 1 600 šilingov mesačne, čo by dnes zodpovedalo asi sume 480 eur.
Problémom boli aj podmienky. Pomenovanie „gastarbeiter“ (hosťujúci pracovník) znelo síce prívetivo, lenže ich prijatie malo ďaleko od srdečnosti. Napriek tomu, že ich pracovný trh potreboval, narážali na nevraživosť a predsudky. Domáci nimi pohŕdali, posmešne ich prezývali „Ali“ a nikto sa nesnažil, aby si zvykli.
Komunisti, Rakúska komunistická strana, KPÖ
ČÍTAJTE VIAC
Veľký návrat komunistov? V Rakúsku sa možno dostanú aj do parlamentu
To ani nebolo cieľom. Pôvodný zámer bol, aby v Rakúsku pobudli len krátko, nanajvýš dva roky, a potom sa mali vrátiť do Turecka. Mala sa zabezpečiť ich „rotácia“ – keď jedni odídu, nahradia ich ďalší.
Turkom preto nedopriali veľa voľnosti. Nemohli si ani vybrať miesto, kde chcú pracovať, alebo nájsť si vlastné bývanie. O všetkom rozhodovali úrady.
Na tomto mieste sa bežne zobrazuje platená reklama, vďaka ktorej môžete čítať obsah zadarmo.
Podporíte nás pridaním Pravda.sk medzi výnimky (whitelist).
Keďže sa predpokladalo, že rýchlo odídu, nik nechcel, aby sa integrovali do spoločnosti. A tak im ani neposkytli jazykové kurzy, lebo na obsluhovanie strojov vo fabrike nemčinu nepotrebovali.
Reportáž o príchode tureckých gastarbeitrov do Rakúska
Oceňovaný rakúsky novinár tureckého pôvodu Köksal Baltaci napríklad takto opísal život svojho otca, ktorý prišiel v roku 1968 pracovať do továrne v Tirolsku: „Ráno, keď sa začínala zmena, a večer, keď sa končila, zahučala siréna. Stovky mužov odviezli do fabriky a potom späť do ubytovne. To bolo všetko. Žiadny program na večer ani cez víkend. Nijaký jazykový kurz.“
Sú migranti hrozbou? Spôsobili nárast kriminality, varujú nemeckí ministri
„Keby mohli, každé ráno by si nás vyzdvihli v Ankare a každý večer by nás doviezli späť. Jednoducho nás tu nechcú,“ zveril sa Baltaciho otec v liste manželke. Pretože neušetril dosť, aby sa pobral domov, priviedol si napokon do Rakúska ženu aj deti.
„Tak ako desaťtisíce iných gastarbeitrov sa už nikdy nevrátil do Turecka. V skutočnosti sa však nikdy neudomácnil ani v Rakúsku. Zostal cudzincom vo svojej prvej aj druhej vlasti,“ zhrnul Baltaci v denníku Die Presse.
Zanedbaná integrácia
Veľké priemyselné odvetvia boli vyhradené pre domácich, preto tureckí muži a ženy našli uplatnenie najmä v textilnom a papierenskom priemysle, vo výrobe lyží a elektroniky, v službách či v cestovnom ruchu.
Gastarbeitrov z Turecka zo začiatku nebolo veľa. V roku 1965 ich do Rakúska prišlo len 3 110, o rok neskôr 1 666 a v roku 1967 dokonca iba 1 048. Zlom nastal v roku 1970, keď ich zrazu pricestovalo takmer 8 500 a o rok neskôr vyše 4 300.
V rokoch 1961 až 1974 zaznamenali v Rakúsku približne 265-tisíc prisťahovalcov. Väčšina gastarbeitrov ešte pochádzala z Juhoslávie, len zlomok z Turecka. V roku 1973 dosiahol podiel Juhoslovanov až 78,5 percenta, kým Turkov necelých 12 percent.
Zlá správa pre migrantov. Nedáme vám peniaze, ale platobnú kartu, odkazujú Nemci
Potom však pozývanie zahraničných pracovníkov prestalo. V roku 1973 vypukla vo svete ropná kríza, ktorá spôsobila recesiu rakúskeho hospodárstva.
V rokoch 1974 a 1975 preto Rakúšania nepredĺžili pracovné zmluvy zhruba 70-tisíc gastarbeitrom. To dočasne zapríčinilo ich pokles, ale cudzincov aj tak neubudlo, lebo prichádzali ich rodiny.
Vtedy už bolo jasné, že pôvodný plán na rotáciu gastarbeitrov nevyšiel. Nevracali sa po pár rokoch do vlasti, ale zostávali v Rakúsku. „Je veľa príkladov, že také niečo nefunguje, a to nielen u nás,“ uviedla pre denník Kurier expertka na pracovnú migráciu Sylvia Hahnová.
Dôvodom nebolo len to, že sa pracovníkom z cudziny nechcelo odísť, nevyhovovalo to ani zamestnávateľom. Niekedy totiž trvalo mesiace, kým sa zahraniční robotníci zaučili, a ak s nimi nadriadení boli spokojní, načo by sa ich zbavovali a hľadali si nových.
Nemcom došla trpezlivosť s migrantmi. Chcú sprísniť azylovú politiku
Celá koncepcia, ktorá počítala s krátkym pobytom gastarbeitrov, sa ukázala ako nereálna. Ako sa však v Rakúsku zvyšoval ich počet, spoločnosť doplácala na to, že zanedbala ich integráciu.
Zrazu bolo treba riešiť, že majú iné náboženstvo, kultúru a tradície, že aj ich deti musia chodiť do školy, že ich treba učiť jazyk a začleniť do života, aby sa neizolovali. Následky vidno doteraz.
Nemecko, Ukrajina
ČÍTAJTE VIAC
Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnať
Úspech alebo omyl?
V Rakúsku dnes žije asi 290-tisíc ľudí tureckého pôvodu, zhruba 166-tisíc má už rakúske občianstvo a približne 124-tisíc turecké. Po Nemcoch a Rumunoch ide o tretiu najväčšiu skupinu cudzincov.
Názory na to, či bolo pozývanie gastarbeitrov správne, sa rozchádzajú. Niektorí politici upozorňujú, že sa ich nepodarilo integrovať do spoločnosti a náboženské i kultúrne rozdiely vyvolávajú vážne konflikty. Väčšina rakúskych Turkov, hoci ide už o druhú či tretiu generáciu, má tiež nižšie vzdelanie ako domáci a tým aj horšiu životnú úroveň.
V Nemecku rozhádali politikov sociálne dávky. Pozrite sa, aké sumy dostávajú rodiny a nezamestnaní
Ku kritikom sa zaradil i rakúsky kancelár Karl Nehammer, ktorý zoškrtanie sociálnej pomoci pre migrantov vlani zdôvodnil práve tým, že nechce, „aby sa opakovali chyby zo 60. a 70. rokov, keď priviezli takzvaných gastarbeitrov, tí tu však v rozpore s očakávaním zostali vrátane problému s integráciou“.
Niektorí odborníci naproti tomu zdôrazňujú, že pracovníci zo zahraničia pomohli rakúskej ekonomike a sektor služieb by sa dnes bez nich zrútil.
„Koncept gastarbeitrov preto nezlyhal. Uplynulých 60 rokov bolo napriek všetkým menším a väčším problémom úspechom,“ zhodnotil v denníku Die Presse Baltaci.
Ten článok je stále na Pravde, takže až tak tabu nie je - ale to asi preto, že prestitúti nevedia, aká je to dôležitá téma.
Ale čo teraz s ňou? Gastarbeitrami sa stali už dávno ľudia z Východnej Európy,
polozartom, ze sa prekonali a dali aj uzitocny clanok.
Ale ako sa hovori, v kazdom vtipe je trochu vtipu
To len take doplnenie k Leyovi a jeho prednaske, ktora bola o rakusku, tzv uzatvorenie
Tá prednáška už na yutube nie je, a už si veru ani nepamätám, čo v nej bolo - ale vtedy som ju pozrel. Viď môj komentár k nej z tej doby.
Samozrejme, nemecky hovoriaca zóna je veľká, samozrejme sa tam nájdu lepší autori, ako u nás, vrátane Česka, či aj Maďarska . Poľsko je väčšie - ale to je zas na inej planéte. Aj Rusko, samozrejme.
Hovorím tu nie o nemeckej, ani nie o germánskej, ale o našej nordickej kultúre a tradícii. Tú treba udržiavať, posilovať, živiť - to je dobrý tvor :-) Taká mrazivá dračia sila.
Pripomenul si dôležitú tému, Mirage, tú najdôležitejšiu. Európa je (podobne ako Rusko), pod útokom a musíme sa skoncentrovať a brániť. Tvrdo a bez škrupulí
Napríklad toto:
https://www.youtube.com/watch?v=iAkyQ8od4Xg
Je to spojenie intelktu so silou - niečo, čo na Slovensku nemožno nájsť. Niekto je silný, niekto zas intelektuál, ale nie oboje naraz. Preto sa na Slovensku v pravom slova zmysle NEROBI žiadna politika - len oportunistické sračky a prinajlepšom snaha o zabránenie hospodárskemu kolapsu. Ale život a reálne hodnoty nie sú hospodárske nevyhnutnosti - to je primálo.
Výborná inteligentná, vecná prednáška o stave spoločnosti. Niečo, čo na Slovensku, ale ani v Čechách nevidno, podobný stupeň racionalizmu nepredpokladám ani v Poľsku, a bez emócii ani v Maďarsku. Pritom je za ním FPÖ, strana ktorá s v Rakúsku už najmenej 20 rokov vcelku slušne presadzuje. A to pod jeho vlastným menom a titulom. Je to ukážka, že v Rakúsku (ale aj v Nemecku) je táto alternatívna spoločnosť na oveľa vyššej úrovni, ako vo východnej V4.
Čo sa týka jeho predstavy o sťahovaní na východ, do Varšavy a podobne, to malo nahnať poslucháčom asi viac strachu, ako predstava islamizácie. Tadiaľ cesta, samozrejme, nevedie, ale, ako sám jasne povedal, v odsúdení Merkelky a v deislamizácii - akýmkoľvek spôsobom.
Možno by to stálo za preklad, ale to je len kvapka - v skutočnosti potrebuje Slovensko aspoň nejakých ľudí, ktorý by tieto a podobné myšlienky aplikované na naše pomery generovali a šírili. Bohužiaľ, takých ľudí tu niet, doslovne ani pár jedincov. Ani náznak medzi tými, čo majú príležitosť. A zvyšok mlčí a otročí.
Nikdy si si ešte nepoložil otázku,že práve za týmto účelom(mlčať a otročiť)sme boli vytvorení?
No a tí,čo nechcú,čo sa bránia,napr.my, sme iba kusy s poruchou.
Napadlo ma to tiež iba nedávno.To preto,že ja,človek s priemernou. inteligenciou,s veľmi priemerným spirituálnym potenciálom má pomerne veľa informácií-vyrovnáva sa mi s nimi dosť ťažko.
Videli sme deti v tričkách Zomri.Autori tej stránky sa len nedávno nechali počuť,že deti a rakovina sú hranicou,ktorú n i k d y neprekročia.Načo sa rozčulovať,s akého dôvodu byť zhrozený? Oni sú v norme,my sme tí,čo sú iní.
https://www.youtube.com/watch?v=z31gzqUnXZY Ešte kratučká ukážka z filmu Lucy,recenzie sú veľmi kritické. Dobre,mne aj tak ide len o ten záver,vizuálna scéna,kde Lucy,žena,ktorej sa aktivovala 100% mysle, sa stretáva s našou údajnou pramatkou Luciou .
Som si položil, ako mnohí, už kopu podobných otázok.
Ale odpoveď je v podstate jednoznačná. Aj keď ich je vlastne viac.
1.Nič nie je vytvorené za účelom - všetko jestvuje podľa dôvodu. Účel, cieľ, ak nejaký je, je vždy iba časť dôvodu, príčiny. Naše bytie je založené na dobrých a skvelých príčinách.
2.Prirodzene, že my - ktokoľvek - sme výnimka. Samotná Zem je výnimka. My bieli sme výnimka. My kľudní sme výnimka. My dýchajúci sme výnimka. Vždy sme nejaká menšina, množstvo a zvyšok nie je vôbec dôležitý. Normu, teda normálnosť, nechápem ako väčšinu, normálne je to najlepšie, čo je momentálne možné.
3.Ľudstvo nebolo vytvorené na otročenie a jeho osud nie je otročenie. Konieckoncov, komu by sme otročili, kto by z ľudského pechorenia mohol mať prospech? :) To je len zas ľudské preceňovanie svojej dôležitosti - nie, nik nepotrebuje ľudstvo ani ako otrokov. To je len terminológia mechanického 19. storočia, doby otrokov (ktorá samozrejme stále trvá, ale je to len zbytočná a možno aj dočasná autoimunitná choroba, také niečo).
Len pre istotu dodám, že z týchto univerzálnych právd nevyplýva, že jestvuje možnosť či že by sme sa mali snažiť, aby bolo celé ľudstvo nejako zachránené, či ako to nazvať, zbavené utrpenia. To nejde. Nikdy nemožno zachrániť všetkých.
K tomu filmu Lucy.
mal zlé kritiky, pretože práve slubný až výborný námet zle spracoval, pokazil zbytočnou nízkou akčnosťou, strielačkami a podobným lacným mechanickým pechorením. Pritom, ako daná myslím výborná ukážka zo záveru ukazuje, je cesta ľahká a akoby sme ju naozaj kedysi už všetci videli - ináč by nás podobné veci tak nezaujali, že?
uae
https://youtu.be/-SU_123r_Sw