Zelený dom

Vraj tam bol nával, písali Česi. V Šanghaji síce dav vyzerá ináč, ale každopádne český server zverejnil pekné fotografie zo Zeleného domu banskobystrického architekta Ladislava Hudeca, ktorý otvorili pre verejnosť.

Na jednej z nich je zaujímavejší ako samotný Zelený dom pohľad na ulicu. Zelenú. Je tam len tak, mimochodom, aby nebolo príliš vidno citlivo zastrihnuté, profesionálne udržiavané stromy. Lebo niekto by si mohol myslieť, že taký je celý Šanghaj. Čo aj je. To nepasuje do obrazu brutálneho režimu, ktorý vyvrháva ľuďom útroby a na námestí Nebeského pokoja prevádzkuje - no to sa podržte, kamery. Čína je predsa špinavá, zasmogovaná, robotníci úpejú vo fabrikách a po večeroch sa učia spamäti dielo Veľkého kormidelníka. A keď im je sprístupnený dom nejakého architekta zo západu, berú ho útokom, aby sa nechali opeliť genialitou, akú ich architekti nikdy nedosiahnu.

V článku v českom médiu chýba zmienka, že Ladislav Hudec (1893-1958) prijal maďarské občianstvo, aby sa vyhol vymáhaniu odškodného za zrútenie budovy, ktorej architektom bol jeho otec Juraj, medzitým zosnulý. Prial si však byť pochovaný v rodnej Banskej Bystrici, pretože po zosnutí mu už vymáhanie peňazí nehrozilo.

Do Šanghaja sa Hudec, vtedy vojak rakúsko-uhorskej armády, dostal počas prvej svetovej vojny útekom z ruského zajatia pri Chabarovsku. Cez Harbin vstúpil do Číny a na dlhé roky zakotvil v koloniálnom Šanghaji, priaznivo naklonenom cudzincom. Aká dekadentná diera fascinovaná Západom bol vtedy Šanghaj, ukazuje napríklad film Nebezpečné vzťahy.

Hudec sa v Šanghaji oženil s dcérou zámožného nemeckého bankára Giselle. Bola to dobrá voľba, ako sa ukázalo na jeho kariére.  Po celý čas žil v západnej enkláve, ktorú nenarušila ani okupácia Šanghaja Japoncami a v závere vojny bol vymenovaný za konzula Maďarska. Po povojnových zmenách v Číne odišiel do Švajčiarska a v roku 1950 do USA. V roku 1958 zomrel a o 12 rokov neskôr ukončil svoje cesty spočinutím v hrobke v Banskej Bystrici.

Hudec Čínu nepoznal, v podstate ho nezaujímala, aj ženu si vybral Európanku a nikdy sa nenaučil po čínsky.  Napriek tomu si ho v Šanghaji doteraz veľmi vážia, pretože im zanechal domy, bez ktorých by sa v tom veľkolepom meste pokojne obišli.

Fakt sú to divní ľudia.

 

 
Autor: 
téma: 
s1

Až budem v Šanghaji tak pôjdem domček pozrieť.

Pavel Kamas