"Zmiešajte všetko, aby ste nerozoznali ušľachtilé od kriminálneho"

 

Sú ľudia, ktorí sú tvoriví, a sú ľudia, ktorí sú len napodobňovači.

 Ján Kozák, zakladateľ projektu Bibliotheca gnostica, je mysliteľom mimo hlavného prúdu a jeho knihy nie sú v centre pozornosti cenzorov. Navyše, nespochybňuje posvätný zápalnoobetný veďviemečo, a tak si môže dovoliť napísať o židovstve/židokresťanstve pravdu, voči ktorej je západný okruh dokonale slepý.

Zato sa západný človek čuduje dôsledkom ako malé dieťa, neschopné pochopiť príčinu. Vlastne - koncom 19. storočia niektorí pochopili a pokúsili sa o návrat k indoeurópskej duchovnej tradícii, ale v tom čase už mala rothschildovská mafia takmer globálnu finančnú moc.

Dovolím si bez súhlasu autora zverejniť tu niekoľko kapitol knihy Korene indoeurópskej duchovnej tradície - snáď bude inšpirovať, aby si ju ľudia prečítali celú.

Židovstvo

Zo všetkých kultúr uctievajúcich spodnú silu Hada je princíp výmeny či zámeny pravého za ľavé, horného za dolné, vnútorného za vonkajšie a čestného a úprimného za podvodné a klamné najlepšie a najzreteľnejšie rozpracovaný v židovstve. Tam sa totiž téma prevrátenosti a zámeny všetkého veľkého, ušľachtilého a ľudského za malé, úbohé a neľudské stala proklamovaným a všeobecne velebeným "posvätným" princípom, takže je ho možné dobre študovať. Pretože je židovská viera a náboženstvo úplne zameraná na proces zámeny všetkého vyššieho a originálneho za spodné a sekundárne - ako presvedčivo dokumentuje rad miest v Starom a Novom zákone - stal sa ústrednou postavou židovskej religiozity večný "mladší brat" Jákob "Izrael" (za pätu sa držiaci), ktorý sa napodobením a zámenou za svojho staršieho a otcom obľúbeného "brata" Ezaua večne zmocňuje "prvorodenstva", a tak aj večného dedičstva človeka. Touto symbolickou scénou z biblickej Genesis je veľmi dobre vyjadrená sama podstata "spodných vôd" - jej napodobňovací, zrkadlový a "adoptívny" charakter. Sám Had a jeho uctievač Jákob tu ukazujú hranicu, ktorá je prekročiteľná len podvodom a lžou. Práve táto Hranica večne delí svet Človeka - svet vykresaného ducha života - od sveta "spodných vôd" - sveta smrti v studenej a formálnej nápodobe. Tu je toľko hľadaná hranica medzi životom a smrťou, lebo úmysel "tieňa pravdy" - tieňa, ktorý sa rozhodol emancipovať voči originálu, ktorý ho formuje a živí a nahradiť ho, je úmyslom zhubným

 

Giacchomo Assereto, biblický motív oklamania Izáka

Už úcta k Mesiacu a židovský mesačný kalendár vyjadrujú túto základnú orientáciu: miesto na pravý zdroj tepla a svetla - Slnko - je tu myseľ a pozornosť vedomia orientovaná na jeho nočný zrkadlový odlesk. Podľa múdrosti židovskej kabaly je tiež striebro, kov reprezentujúci Mesiac, nadradený zlatu - kovu slnečnému.

Súvislosť Mesiaca, krvi a vegetatívnosti netreba zvlášť zdôrazňovať - je zrozumiteľná všetkým ľuďom, obzvlášť ženám. V lunetickom židovstve, ktoré nevníma hornú slnečnú polovicu sveta, sa preto deň stáva nocou a noc dňom, tma svetlom a svetlo tmou, všetko horné dolným a všetko podzemné nebeským. Len v rámci takto prevráteného myslenia a cítenia je možné, aby smrť nevinného zvieraťa - baránka - alebo dokonca čistého človeka a jeho preliata krv sa mohla stať počiatočnou oslavou rozpuku jari. Lunetická prevrátenosť má totiž život za smrť a smrť za život, dokonca za "život večný".

Západní odborníci na históriu, ktorí, žijúc v noci, majú za to, že žijú vo dne, sú preto stále udivení nálezom originálnych dopisov slávneho židovského hrdinu Bar Kochbu (Syn hviezdy), ktorý sa volal a aj sa sám podpisoval ako Bar Kosebah - Syn lži.

Hlavný hrdina Izraelcov Jákob - Izrael - získava v židovskej Tóre preto ľstivou nápodobou a zámenou za svojho staršieho brata Ezaua vytúžené požehnanie od "slepého" otca Izáka a ujíma sa symbolicky práve pomocou svojho hereckého triku nápodoby "otcovho dedičstva". Téma zámeny podobných dvojíc a vytunelovanie rolí tvorí ústrednú myšlienkovú tému celej židovskej svätej knihy Tóry a zámena formálne podobného, avšak obsahovo opačného je hlavnou "filozofiou" tejto viery. Oblečenie sa do kože či šiat toho, ktorého spoločenského postavenia alebo majetku sa chcem zmocniť bez toho, aby som musel mať tie cnosti a hodnoty, ktoré dotyčného do jeho spoločenského postavenia priviedli, je tu základnou velebenou "múdrosťou".

(A tu si pripomenieme smetiarske diskusie, kde sa opovrhnutie takýmto konaním označovalo ako závisť. Všetci im ich perfídnosť, ktorou sa prepracovávajú k bohatstvu a spoločenskej "prestíži", pochopiteľne, závidíme. No a k obliekaniu cudzej kože či šiat treba doplniť jej neoddeliteľnú súčasť - klamanie priezviskami, ukradnutými z kultúry, ktorú chcú napodobniť.)

 

Spôsob šírenia

 Pre pochopenie spôsobu šírenia moci a slávy spodnej sily Hada je v biblii množstvo krásnych a poučných prípadov. Hrdinom alebo hrdinkou rozumie spodná sila Hada vždy takú podlú bytosť akéhokoľvek národa a pohlavia, ktorá bude so spodnou silou spolupracovať a otvorí brány vlastného mesta a vlastnej kultúry, aby tam spodná sila mohla vstúpiť a rabovať - zmocniť sa nahromadeného obecného dobra. Takouto symbolickou postavou je v biblii velebená kanánejská prostitútka Ráb, ktorá otvára tajne v noci bránu Jericha uctievačom Hada - židom, a tak spôsobuje skazu všetkým obyvateľom. Môžeme tiež sledovať typologickú podobnosť tohto miesta židovskej svätej knihy s danajským dobytím Tróje pomocou Trójskeho koňa - mužské zbrane sila Hada nepoužíva, pretože ich nemá. Symbolická prostitútka Ráb je pre židdov natoľko posvätná a slávna, že ju dokonca neváhali vsunúť do nimi vytvoreného rodokmeňa "Ježiša Krista" v Novom zákone ako jeho prababku.

Význačným rysom sily a moci Hada je neustále mätenie a miešanie všetkých hodnôt a ich relativizácia, aby sa nedalo rozoznať dobré a zlé, ušľachtilé a kriminálne. V biblickej Genesis je priamy návod, ako pomocou tejto činnosti "získavať stáda", ktoré mi nepatria. Je to miesto, kde židovský hrdina Jákob "lúpe kôru" vetvičiek stád Lábanových tak, aby žiadna z kráv nezostala jednofarebnou, ale aby sa všetky farby zmiešali - pretože všetko zmiešané patrí pod moc Hada. Strakaté "Lábanove kravy" symbolizujú masu popletených, dezorientovaných a nevedomých, pre ktorých nebude náboženstvo Hada predstavovať žiadne nebezpečenstvo, lebo akákoľvek čistota myšlienky alebo činu - akékoľvek jasné a pevné mienenie - je pre ne holou nemožnosťou. Bez schopnosti rozpoznávať spásnu hodnotu pravdy a Úplnosti od záhubnej hodnoty lži a Čiastočnosti budú potom ochotnejší pomáhať si k "pravde" lžou.

 

Krv

Pre kult podzemných alebo vodných božstiev je charakteristický ďalší významný rys - kult krvi. Krv ako znamenie božie či potrava božia, ako sa s ňou stretávame v židovskej Tóre, je neklamnou známkou všetkých kultov spodných božstiev Hada či Veľkej Matky, tak ako aj všetkých kultov lunetických, pretože ide o tú istú religiozitu. Všetky tieto božstvá sú preliatou krvou priamo napájané - priamo sa ňou živia. Velebenie zvierackosti, pohlavnej žiadostivosti a večná túžba po hromadení a množení bezduchej masy, symbolicky vyjadrovaná v židovstve rituálnym hromadením kameňov, sú preto nielen v židovstve, ale vo všetkých vegetatívnych kultoch Zeme omylne a skazonosne vnímané ako základ či počiatok života, ale naviac tiež ako svätosť sama, samotný posvätný duch.

Pochopenie či rozbresknutie (krst), ktorý je podmienkou chápania zmyslu védskeho kresťanstva a celej školy pestovania človeka, je preto v podzemných alebo podvodných kultoch úplne prekrytý duchom materialistickej žiadostivosti, egoistickej lačnosti a prisvojovateľským inštinktom - večnou snahou inkulturovať zospodu do všetkého vyššieho a privlastňovať si všetko, čo som sám nevybudoval, čomu ani nerozumiem, ale sa mi to páči a preto to chcem (...mestá veliké a výborné, ktoré si nestaval, domy plné dobrých vecí, ktoré si nenaplnil, studnice vykopané, ktoré si nekopal a vinice a olivovníky, ktoré si neštepil... 5 M 6,10).

Tento oheň večnej lačnosti a ziskuchtivosti, vyrastajúci z omylnej a povrchnej predstavy vlastného "ja", nechápe hodnotu Celku a Úplnosti - základné hodnoty človeka.

 

Židovstvo ako odmietnutie karmického zákona

Židovstvo je tiež možné charakterizovať ako ideológiu a vieru tých bytostí, ktoré nepochopili a odmietli základnú múdrosť školy človeka - uctievanie zákona karmy. Dá sa povedať, že práve vďaka pochopeniu sily a moci karmanu - sily vlastného slova, činu a vôle sa človek stal človekom. To, čo ľudia urobia, nielen ovplyvňuje, ale doslova utvára ich budúcnosť, je to jediné a pravé fatum, jediný osud. Celé židovstvo je však postavené na zásadnom odmietaní celej tejto ľudskej múdrosti a strháva tak svojou desperátnou a omylnou vierou v Pána žrebov a Pána udalostí všetkých nevedomých a neprebudených preč z cesty vlastnej práce na vlastnom osude. Je pochopiteľné, že takáto dharma narážala všade, kde sa objavili a získali vplyv, na rozhorčený odpor domáceho obyvateľstva. U všetkých prebudených bol odpor principiálne filozofický, u strakatých Lábanových kráv vždy v dôsledku činov, prameniacich z takejto viery.

Koniec prepisu z knihy.

Napísané sa vzťahuje na celé tzv. židokresťanstvo, na celý tzv. judeokresťanský kultúrny okruh.

Vzťahuje sa na nás všetkých, ktorí sme - súc Indoeurópanmi - zabudli na svoju tradíciu vykresávania autentického človeka a stuhli sme v smrti hadieho podzemia.

A teraz sa čudujeme dôsledkom lunetickej pažravosti ako tie Lábanove kravy.

 
Autor: 
téma: 
martin

projekt Mgr. Ján Kozáka odohravajuci sa v pokojnom a peknom prostredi geologicky a archeologicky zaujimavej prazskej chranenej oblasti bude pozoruhodnym miestom pre osvojenie si najrozmanitejsich pohladov na indoeuropsku duchovnu tradiciu. Uz samotny extrakt z Korenov naznacuje, ze podobne ako pri studiu biblickych pribehov, ktore su zakladom abrahamovskych etnicko-nabozenskych kultur, bude dolezite rozpoznat lest od pravdy podobne ako museli priekopnici modernej astronomie odlisit Saturn od Jupitera lebo podobne ako v pripade lstiveho Jakoba aj tu sa riesi univerzalny a nadcasovy problem - ako spravit z kozorozca jednorozca.

ema

na osvojenie si pohľadu na židokresťanskú tradíciu, ktorá nás dostala do tejto hadej papule.

Inak tá kniha má veľkolepé finále. Je avšak potrebné prepracovať sa k nemu od začiatku, inak zostane veľa nepochopeného.

 

martin

zidokrestanska tradicia? Urcite teda nie tam kam mna :) ak sa vobec nieco s takym hrubym a neurcitym vyznamom da vobec konkretizovat ... A ani ma nedostane ... to by som ja musel nadobro osprostiet ... pripadne dostat morsku nemoc...

idar

kým si sa sem doplazil, červík.

Ale si sa precenil, táto téma je vhodná len pre skúsených herpetológov a nie na tie tvoje prostučké zašmodrchané komentáre. Toto nie je o niekoho percepcii alebo interpretácii, ale o esenciálnych faktoch.

Norman

je všeobecný problém, s ktorým zápolí každá kultúra - ale niektoré na ňom zámerné stavajú a preto ich nemožno označiť inak, ako patologické.

Buheh

Toto ma zaujalo: "Židovstvo je tiež možné charakterizovať ako ideológiu a vieru tých bytostí, ktoré nepochopili a odmietli základnú múdrosť školy človeka - uctievanie zákona karmy". A ďalej je upresnené, že reč je o celom tzv. judeokresťanskom kultúrnom okruhu. Áno, keď človek otvorí oči a oslobodí sa z matrixu ideológií, sociológií, trhových poučiek a mediálnych grcaníc, uvidí, že vyššieuvedené konštatovanie je pointou toho všetkého, čo teraz vidíme okolo seba: biznis, zisk, rast, efektívnosť, úrok, inflácia, finančné trhy, vojenské misie, reklama, médiá, biznis, zisk, zisk, zisk... presne toto všetko je priamym protikladom karmického princípu: čo vykonáš, sa Ti bezo zvyšku vráti. Čo človek urobí - a je celkom jedno, či zoči voči jednej bytosti, alebo ide o milión milióntych dielikov karmického činu voči miliónu bytostí - na rozdiel od sveta zelených núl a temných neviditeľných "rúk trhu", v skutočnom svete sa nič nestratí a nič nevzíde len tak z ničoho ako úrok v banke. V skutočnom, karmickom svete niet miesta pre obludnosti ako zisk, úrok či finančné trhy - na rozdiel od sveta zelených núl a špinavých papŕč, tu platí hlavné a najzákladnejšie prikázanie slušných a kooperujúcich spoločenstiev: Neodrbeš! Pre neznalých biblie len pripomínam, že podobné prikázanie sa v kresťanskom desatore nenachádza. Že prečo? Lebo hlavné prikázanie, základná mantra sveta šuštiacich dolárových papierikov znie presne naopak: Odrbeš!

Norman

ako keď sa zmení klbko buniek na rakovinovú uzlinu - tak isto vznikajú takéto lavínovíte procesy v ľudských spoločnostiach.

Nekontrolovaná kvantitatívnosť bez ohľadu na kvalitu. Všetko zabrať, všetko skonzumovať ...

Z okna vidím vysoký strom, topol, a sú na ňom desiatky gúl imela - pokial viem, je to parazit na tom strome. Strom teraz nemá žiadne listy, vidno len tie imelá. Taká patová situácia - ale tie imelá by bez stromu nikdy neboli viditelné, a ani by neprežili. Stromu sa dá pomôcť.

Buheh

k môjmu predošlému, ale o to zásadnejšiemu príspevku: súdruhovia, najmä vy starší, sa iste pamätáte, koľko sme sa v osemdesiatom deviatom na námestí nacengali kľúčmi a všeličím iným, a spievali: "sľúúúúúbilíííí sme si vydrbať".