Pepe Escobar odporučil text Michaela Hudsona ako absolute must read. Tak kto má čas a chuť, nech číta:

Minulý piatok sprostredkovateľ americko-iránskych jadrových rokovaní v Ománe, minister zahraničných vecí Ománu Badr Albusaidi, podrazil prezidentovi Trumpovi nohy, keď odmietol jeho klamlivé vyhrážky vojnou s Iránom. Trump tvrdil, že Irán vraj odmietol americké požiadavky vzdať sa úsilia o vlastú atómovú bombu. Ománsky minister zahraničných vecí vysvetlil v programe CBS Face the Nation, že iránsky tím súhlasil s nehromadením obohateného uránu a ponúkol „úplnú a komplexnú kontrolu zo strany MAAE“.

Tento nový ústupok bol „prielom, aký sa doteraz nikdy nepodarilo dosiahnuť. A myslím si, že ak to dokážeme zachytiť a nadviazať na to, dohoda  že Irán nikdy, nikdy nebude mať jadrový materiál, z ktorého by mohol vyrobiť bombu, je na dosah ruky. Myslím si, že je to veľký úspech,“ povedal Albusaidi.

Poukázal na to, že tento prielom „bol médiami vo veľkej miere ignorovaný“, a zdôraznil, že požiadavka „nulových zásob“ išla oveľa ďalej, ako sa dohodlo počas vlády prezidenta Obamu. „Ak nemôžete skladovať obohatený materiál, nemáte žiadnu možnosť vyrobiť bombu.“ povedal Badr Albusaidi.

Ajatolláh Alí Chameneí, ktorý už dávno vydal fatwu proti akémukoľvek konaniu smerujúcemu k získaniu atómovej zbrane a rok čo rok opakoval tento postoj, zvolal iránskych šiitských vodcov a vojenských veliteľov, aby diskutovali o ratifikácii dohody o postúpení kontroly nad obohateným uránom s cieľom zabrániť vojne.

Ale práve takáto kapitulácia bola presne to, čo nemohli akceptovať ani Spojené štáty, ani Izrael. Mierové riešenie by zabránilo dlhodobému plánu USA konsolidovať svoju kontrolu nad ropou na Blízkom východe, jej prepravou a investíciami z výnosov z vývozu ropy, a využívať Izrael a al-Káidu/ISIS ako svoje klientske armády na blokovanie nezávislých ropných krajín, aby nekonali vo svojich vlastných suverénnych záujmoch.

Izraelská spravodajská služba zrejme upozornila americkú armádu, že stretnutie v komplexe ajatolláha ponúka skvelú príležitosť na likvidáciu všetkých vedúcich predstaviteľov. Toto nasledovalo po odporúčaní amerického vojenského manuálu, že zabitie politického vodcu, ktorého USA považujú za nedemokratického, povedie k zmene režimu. To bola tiež nádej pri pokuse o bombardovanie vidieckeho sídla prezidenta Putina minulý mesiac a bolo to v súlade s nedávnym pokusom USA o mobilizáciu ľudovej opozície pre revolúciu v Iráne prostredníctvom Starlinku.

Spoločný útok USA a Izraela jasne ukazuje, že žiadny ústupok Iránu nemohol odradiť USA od dlhodobého úsilia o americkú kontrolu nad ropou na Blízkom východe a využívania Izraela a armád ISIS/Al-Káidy na zabránenie suverénnym národom v regióne, aby prevzali kontrolu nad svojimi zásobami ropy. Táto kontrola zostáva základným pilierom zahraničnej politiky USA. Je kľúčom k schopnosti USA poškodiť iné ekonomiky tým, že im odmietnu prístup k energii, ak sa nepodriadia zahraničnej politike USA.

Toto trvanie na blokovaní prístupu sveta k zdrojom energie, ktoré nie sú pod americkou kontrolou, je dôvodom, prečo USA zaútočili na Venezuelu, Sýriu, Irak, Líbyu a Rusko.

Útok na vyjednávačov (už druhýkrát urobila Amerika Iránu to isté) je zrada, ktorá vojde do histórie. Cieľom bolo zabrániť Iránu v jeho úmysle dosiahnuť mier skôr, ako jeho vodcovia mohli vyvrátiť Trumpovo falošné tvrdenie, že Irán odmietol vzdať sa svojho zámeru získať vlastnú atómovú bombu.

Bolo by zaujímavé vedieť, koľko Trumpových blízkych spolupracovníkov vsadilo veľké sumy na to, že ceny ropy v pondelok ráno po otvorení trhov prudko vzrastú. Trhy minulý týždeň výrazne podcenili riziko uzavretia Perzského zálivu. Americké ropné spoločnosti na tom zarobia. Čína a ďalší dovozcovia ropy na tom utrpia. Americkí finanční špekulanti tiež zarobia, pretože ich ťažba ropy je domáca. Táto skutočnosť mohla dokonca zohrávať úlohu v rozhodnutí USA ukončiť prístup sveta k ropným zdrojom na Blízkom východe na dlhšie obdobie.

Obchodný a finančný rozvrat bude v skutočnosti celosvetový. Myslím si, že sobotňajší útok na Irán z 28. februára môžeme považovať za spúšťač tretej svetovej vojny. Pre väčšinu sveta bude blížiaca sa finančná kríza (nehovoriac o morálnom pobúrení) určovať nasledujúce desaťročie medzinárodnej politickej a ekonomickej reštrukturalizácie.

Európske, ázijské a južné krajiny nebudú môcť získavať ropu inak ako za ceny, ktoré spôsobia, že mnohé odvetvia budú nerentabilné a mnohé rodinné rozpočty nebudú schopné to utiahnuť. Nárast cien ropy tiež znemožní južným krajinám splácať svoje dolárové dlhy západným držiteľom dlhopisov, bankám a MMF.

Krajiny sa môžu vyhnúť nutnosti zavádzať domáce úsporné opatrenia, znehodnocovanie meny a infláciu len tým, že uznajú, že útok USA (podporený Veľkou Britániou a Saudskou Arábiou, s nejasným súhlasom Turecka) ukončil unipolárny poriadok USA – a s ním aj dolárový medzinárodný finančný systém. Ak to nebude uznané, súhlas bude pokračovať, až kým sa v každom prípade nestane neudržateľným.

Ak je toto úvodná bitka tretej svetovej vojny, v mnohých ohľadoch je to záverečná bitka, ktorá rozhodne o tom, o čom bola druhá svetová vojna. Zrúti sa medzinárodné právo v dôsledku neochoty dostatočného počtu krajín chrániť pravidlá civilizovaného práva podporujúce zásady národnej suverenity bez zahraničného zasahovania a nátlaku od Vestfálskeho mieru z roku 1648 až po Chartu OSN? A pokiaľ ide o vojny, ktoré sa nevyhnutne budú viesť, ušetria civilistov a nevojnové strany, alebo budú podobné útoku Ukrajiny na rusky hovoriace obyvateľstvo vo východných provinciách, genocíde Izraela proti etnickým Palestínčanom, náboženskému čisteniu wahabistovproti nesunnitskému arabskému obyvateľstvu alebo iránskemu, kubánskemu a inému obyvateľstvu pod útokom sponzorovaným USA?

Je možné zachrániť Organizáciu Spojených národov bez toho, aby sa oslobodila sama a svoje členské krajiny od kontroly USA? Skorým lakmusovým testom toho, kam sa aliancie uberajú, bude to, ktoré krajiny sa pripoja k právnemu kroku vyhlásiť Donalda Trumpa a jeho kabinet za vojnových zločincov. Vzhľadom na osobné útoky vlády USA na sudcov ICC, ktorí uznali Netanjahua za vinného, je potrebné niečo viac ako súčasný ICC.

Je potrebný proces v norimberskom meradle proti západnej vojenskej politike, ktorá sa snaží uvrhnúť celý svet do politického a ekonomického chaosu, ak sa nepodriadi jednopolárnemu poriadku založenému na nadvláde USA. Ak ostatné krajiny nevytvoria alternatívu k ofenzíve USA, Európy, Japonska a wahhábistov, utrpia to, čo americký minister zahraničných vecí Rubio nazval (vo svojom nedávnom prejave v Mníchove) obnovením západných dejín dobývania v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva a spravodlivosti.

Alternatíva si vyžaduje reštrukturalizáciu Organizácie Spojených národov, aby sa ukončila schopnosť USA blokovať väčšinové rezolúcie.

Vzhľadom na to, že generálny tajomník OSN Antonio Guterres uviedol, že organizácia môže byť do augusta v bankrote a bude musieť zatvoriť svoje sídlo v New Yorku, je to vhodný čas na jej presťahovanie mimo Spojených štátov. USA zakázali Francesce Albanese vstup do Spojených štátov v dôsledku jej správy opisujúcej izraelskú genocíd uv Gaze. Nemôže existovať žiadna vláda zákona, pokiaľ kontrola nad OSN a jej agentúrami zostáva v rukách USA a ich európskych satelitov.

Lokálna poznámka: Americká kontrola nad energiami je aj to, čo tu hrajú krvavý židovský šašo Zelenskij a zákerný chorvátsky zmrd Plenkovič s ropovodmi Družba a Adria. Ropná strangulácia Maďarska (a Slovenska). Viktor to už pochopil, keď sa pred pár dňami nechal počuť, že USA nie sú naši priatelia, pre USA je Európa rival. Maďarsko nevynímajúc. Dobré ráno, či vlastne jó reggelt.

Každopádne nezabudnime, že bruselská chrapač z Európskej komisie Lajnová a Kallasová majú nejaké Slovensko či Maďarsko upiči (Costa tiež). Sme pre nich podľudia a ak budeme skapínať ako v Gaze, bude im to úprimne, ale naozajže úprimne egál.

Mimochodom, ak sa Fico nechá nalákať do Kyjeva, nech sa potom nečuduje. Ale načo by tam liezol? Nemá sa čo ísť doprosovať ku genocídnej svini - a snáď by ešte chcel nejaké tie roky požiť. Aktuálny kyjevský režim zabíja rád a hravo.

O tom, že Družbu nevybaví, sa dočíta v Hudsonovom texte.