Bratříčku, zavírej vrátka

Pamätám si to skoro ako keby to bolo včera. Sedel som v malej internátnej izbe, čítal učebnicu a na pol ucha počúval rádio. V správach odznel krátky oznam, že zomrel Karel Kryl. Infarkt, prasklo mu srdce. Bolo to 3. marca 1994.

 

Netrúfam si hodnotiť, aký bol. Niekto ho obdivuje a zbožňuje, niekto sa naňho pozerá cez prsty. Zrejme podľa toho, komu ako tnú do živého jeho piesne.

Keď Karel prejavil záujem pracovať ako poradca pchezidenta Havla, ten ho odbil - vraj nech radšej skladá pesničky.

Z vývoja po novembri 1989 bol Karel veľmi sklamaný, možno aj to sa podpísalo na jeho predčasnom odchode. Otázkou zostáva len to, či vôbec bol schopný pochopiť obludnosť režimu, ktorý sem aj on sám cez Rádio Slobodná Európa pomáhal nainštalovať. A to bol ešte len začiatok, niekoľko málo rokov po prevrate, teraz sme o 25 rokov ďalej.

Ten pocit, keď vás zneužijú a urobia z vás blbca...

 

Jeho piesne sú stále aktuálne a zvlášť tá najznámejšia. Vlastizradca Lajčák poza naše chrbáty chystá špinavosti, Kiska v Košiciach nedávno privítal šéfa proxy-armády USA, známej pod skratkou NATO a opäť je tu hrozba, že po našich cestách budú jazdiť cudzie hranaté železné maringotky. Tentokrát s "pchapochem hvězd a pchuhů".

Bratříčku, zavírej vrátka!