Dane by sa mohli zrušiť a štát by dokázal existovať!

Možno to niekomu bude znieť ako rozprávkový nadpis, ale nie je to tak úplne nezmyselné tvrdenie. Spotrebné dane, dane z pridanej hodnoty, dane z platu, dane z nehnuteľností sa dajú zrušiť veľmi jednoducho. A pritom štát môže ďalej fungovať a občania sa budú mať oveľa lepšie. Stačí na to málo, stačí len aby všetky strategické podniky a banky vlastnil štát. Naozaj, nič iné nie je potrebné. Už vidím ako sa ekonómovia chytajú za hlavu, čo to zas píšem za nezmysly! Veď bez daní štát nemôže existovať! Ja si myslím, že môže, a nie som sám..

Veď si zoberme taký celkový zisk bánk, poisťovní, energetických spoločností, vodárenského priemyslu a ťažkého strojárskeho priemyslu. Prípadne zisk z alkoholu, tabaku, či farmácie.

Nehovorím teraz len tak z brucha. V Texaskej štátnej univerzite bolo pred rokmi také malé sympózium o tom, čo by sa dialo, keby všetky tieto spomenuté strategické podniky vlastnil štát a zároveň by boli všetky transakcie povinne zverejňované a ľudia by mohli hlasovaním zrušiť predražené nákupy, či dohody. Výsledkom by boli spoločnosti nepriamo riadené obyvateľstvom tak, aby prinášali, čo najvyšší zisk a zároveň bolo znemožnené prípadné tunelovanie týchto podnikov.

Viete, na čo prišli? Že potenciálny zisk by bol taký veľký, že by sa rovno mohli zrušiť všetky dane, ktoré platia občania. Samému sa mi to zdalo byť neuveriteľné! Čísla ale nepustili. Totižto, ekonómovia pri podobnom porovnávaní nikdy neberú do úvahy skutočné zisky týchto spoločností, bez daňových optimalizácií a postupného tunelovania. Vychádzajú vždy len z toho, čo nájdu na daňovom priznaní firiem! Lenže skutočný zisk a papierový daňový zisk je obrovitánsky rozdiel. Každá jedna úroveň vo veľkých firmách „kradne“ a to na úrovni zamestnancov, na úrovni vedenia, na úrovni rozpočtárov – nákupcov a na úrovni majiteľov. Začína to už od takého toaletného papieru drahšieho o dva centy, kúpeného od známeho a končí to pri financovaní luxusných áut pre majiteľov firiem i odlivu peňazí do daňových rajov cez fiktívne obchody. Ak by ste sa dostali do celkového zákulisia takých firiem, uvideli by ste, že skutočné zisky sú niekedy až desať násobne vyššie, ba aj viac.

Práve na tomto sympóziu sa vychádzalo s približne pravých čísel možného zisku. Samozrejme žiadna firma nikdy neprizná, ako ošklbáva štát na daniach a to čo kúpila, či kúpila naozaj, alebo len virtuálne. Nejaké indície však boli, niektorí podnikatelia (kamaráti z podnikateľských kruhov) povedia pravdu do očí, ale len medzi štyrmi očami a obrazne. A hneď sa bolo o čo oprieť. Verte, alebo kľudne aj neverte, ale ak by tieto strategické podniky vlastnil štát a spravodlivo by ich obhospodaroval, tak rovno sa môžu zrušiť dane pre obyčajných ľudí – zamestnancov.

Osobne aj mne sa zdajú byť tieto závery neuveriteľné. Na druhej strane si vždy predstavím pred očami, kamaráta veľkopodnikateľa - stavebného developera. Je oveľa viac neuveriteľné ako tento človek dokáže doslovne „vyjebať“ so všetkým. Prepáčte ten vulgarizmus, je použitý opodstatnene.
Kúpi vďaka korupcii pod cenu veľký pozemok, už len kúpou zarobil na projekte. Rozhodne sa postaviť pár domov, zoberie si úver z banky na stavebný materiál pre jeho komerčný projekt, nakúpi kvalitný stavebný materiál, ktorý samozrejme hneď predá bez dokladu, náklady mu ostanú aj peniaze. Za maximálne polovicu z tých peňazí kúpi bez papiera najlacnejší materiál z ktorého postaví domy, samozrejme po nociach mu na stavbách pracujú ilegálny migranti, za pár dolárov. Domy predáva cez sieť svojich zmluvných realitných agentov, ktorí mu z predaja ešte platia provízie. Zároveň títo agenti ponúkajú kupujúcim možnosť navýšiť kúpnu cenu ak je hradená cez hypotéky tak, aby okrem zaplatenia nehnuteľnosti, dostal kupujúci aj nejakú hotovosť z ceny hypotéky, zase za „malú“ províziu. A nakoniec sa môj kamarát len usmieva, ako na jednom takom projekte zarobil milióny dolárov, samozrejme väčšina z nich je získaná na čierno.

Myslím si, že nemusím už nič viac k tomu písať! Tak to dnes všade chodí, kradne sa vo veľkom, to vedia hádam všetci. To je to naše súkromné podnikanie a štáty tieto úniky kompenzujú ako inak daňami, ktoré získajú od jednoduchých ľudí – zamestnancov..

zdroj: Zipperle Cohanim

 

 

poznámka z Nadhľadu:

Dane fyzických osob, zamestnancov a živnostníkov, dnes nie sú používané ani tak z dôvodov  fiškálnych príjmov do štátneho rozpočtu, ale hlavne ako nástroj zastrašovania. Otrokom treba stále pripomínať, kto je tu pán a oni sa musia každý rok osobne(!) pokoriť, skloniť hlavu, aby si to zapamätali. Z účtovného dôvodu samozrejme nie je nutné tieto "peniaze" vyberať takto. Pretože aj keď si odmyslíme deformáciu sytému, umelé nafukovanie bubliny a tvorbu dlhu finančníkmi, kedykoľvek sa im zachce, a teda keď sa budeme naivne hrať na to, že rozpočet musí číselne sedeť, aj tak je systém spojený celok a tie isté čísla by sa úplne rovnako vybrali iným spôsobom cez dane korporácií a iných veľkých ekonomických subjektov. Ušetrilo by sa neskutočne veľa byrokracie ale hlavne spomínana drezúra občanov - a s tou sa systém nechce rozlúčiť.

Nehovoriac o správnom návrhu tohoto článku, že štát by mal zarábať hlavne priamo ako držiteľ monopolov - bankových, základných poisťovní, energetiky a podobne.

 

Myslím, že je čas zaviesť dane na všetko, čo konzumuješ! Grrg!

 
Autor: 
Zipperle Cohanim
téma: 
Daniel
Uplna utopia. Ak sa najviac kradne zo statneho, treba urobit "strategicke" podniky statnymi. Staci priklad SPP a jeho ziskovost, ked ho vlastnil stat.
Norman

iba pred jeho totálnym rozkradnutím, teda privatizáciou.

 

Ak ti niekto kradne zo stodoly, a ty to nedokážeš ustrážiť, predáš ju susedovi za pár drobných a si spokojný?

Nie?

Ak sa kradne, tak sa zvýši kontrola a zvýšia tresty. Myslíš, že aj potom sa bude kradnúť? No, na to by som sa pozrel.

 

Alebo si prenajal susedovi tvoju chladničku len pre to, lebo ti deti z nej berú bez povolenia sladkosti? 

Nie, neverím, to nik nespravil, taký sprostý nik nemôže naozaj byť.

 

 

Buheh

Zo všetkých strán sa ozýva krik prázdnych hláv: „politici, podnikatelia, úradníci kradnú, fuj, sú zlí“. Je to jedno z najbanálnejších a najhlúpejších naivne-politologických klišé, ktoré neomylne prezrádza myšlienkový obzor dotyčného.

Čo je ekonómia? Je to veda o prerozdeľovaní zdrojov. Trh, peniaze, obchod, sociálna politika... všetko je to iba o spôsobe ako si tlupa holých opíc, ktoré si privlastnili túto planétu, rozdeľuje zdroje.

Čo je kradnutie? Tiež to nie je nič iné ako prerozdeľovanie zdrojov, hoci podľa iného kľúča, než aký predpisuje oficiálna prerozdeľovacia schéma, čiže ekonomický systém. Môžeme diskutovať, čo je v konkrétnom prípade spravodlivejšie, efektívnejšie, morálnejšie... ale v princípe, kto kradne, prerozdeľuje podobne ako ten, kto obchoduje, či inak distribuuje statky či iné hodnoty.

Podstatný rozdiel je v tom, že kradnutie je rezignáciou jednotlivca na spravodlivosť a adekvátnosť „oficiálneho“ prerozdeľovacieho kľúča. Isteže, jedna jednotlivá opica druhej vždy niečo môže uchmatnúť, keď má príležitosť, je to prirodzené a vždy to tak bolo a aj bude. Ak však berieme kradnutie ako o štatistický, všeobecný fenomén, potom už hovoríme o nefunkčnosti oficiálneho prerozdeľovacieho systému a jeho nahradení iným kľúčom.

Konštatovaním a zovšeobecnením faktu, že tí, ktorí majú v rukách moc (ekonomickú, výkonnú, zákonodarnú, súdnu, akúkoľvek) kradnú, kritici „kradnutia“ priznávajú, že systém reálny prerozdeľovania (ktorý sa im vonkoncom nepáči) je iný, než ten oficiálny, deklarovaný. Ich mozgová činnosť sa však v tomto bode zväčša ukončuje úplne nezmyselným idiotským záverom, že namiesto tých zlých nositeľov moci treba zvoliť nových, lepších a krajších. A tak znovu a znovu chodia s nádejou voliť, veria v socializmus, kapitalizmus, akúkoľvek oficiálnu verziu prerozdeľovacej hry.

Ibaže realita sa nepýta na pekné koncepcie, ale vytvára si svoje cestičky. Politici, úradníci, mafiáni hrajú inú prerozdeľovaciu hru, takú prirodzenú výberovú, darwinistickú. Všetci to vieme. Hrajú ju, lebo môžu, keďže zatiaľ nikto nenastolil pravidlá, ktoré by ju obmedzili.

Teda ľudia, nekričte už toľko „politici kradnú!“, ale skúste túto: „kapitalizmus nefunguje!“. Nie že by sa tým niečo zmenilo, ale pôjde to predsa len trochu viac k podstate.

Iviak
ale!!! Moja skúsenosť so štátnymi podnikmi je taká, že ľudia ktorý sa o ne majú starať nevedia nič o trhovom mechanizme (viď STV, Rozhlas) a viac sa starajú o to aby bol trávnik zelený aj v zime, namiesto toho aby zarobil podnik peniaze. Dúfam že jedného dňa sa dožijem že to bude tak ako si písal.