Dodávky zbraní Ukrajine

Autor: 
téma: 
kali

Na telegramovom učte armádnymagazín vyšiel celkom zaujímavý a z časti aj trefný text. Autora tam bohužial neuviedli tak to sem skopírujem celé:

RUSKO POTREBUJE OBNOVIŤ JADROVÉ SKÚŠKY Nárast počtu jednotiek NATO na hraniciach Ukrajiny, absolútne obludná rusofóbna propaganda v západných médiách, začínajúce útoky na rusky hovoriace obyvateľstvo v Európe, pripomínajúce tie „žartíky“ proti Židom, ktoré nakoniec viedli k holokaustu spolu s pokračujúcimi fámami o bezprostrednom vstupe jednotiek NATO na Ukrajinu Rusko môžu postaviť pred vyhliadku, že bude musieť viesť jadrovú vojnu. A nie niekedy neskôr, abstraktne, ale tento rok celkom konkrétne. Ako sú na to pripravené jadrové zbrane? Aby sme pochopili, čo sa deje a čo by sa mohlo stať, musíme pochopiť podstatu ukrajinskej krízy a tá je mnohostranná. Ak hlavným dôvodom, prečo sa táto kríza vôbec stala možnou, boli vnútroukrajinské sociálne rozpory, potom dôvodom, prečo to išlo tak, ako to išlo, bola politika USA. V roku 2000 časť amerických elít jasne chápala, že zdroje sveta sú obmedzené a nebudú stačiť pre každého.
Čína už vtedy bola ekonomickým gigantom, ale Číňania boli veľmi ďaleko od USA a Číňania nepredstavovali vojenskú hrozbu pre Západ. Budúcim ekonomickým konkurentom, ktorý mal perspektívu stať sa jednotnou svetovou veľmocou, bola Európska únia. Vedená nekomplikovaným princípom „ty zomrieš dnes a ja zajtra“ sa časť amerických elít rozhodla, že EÚ by mala byť „zničená“. Ale ako? Európa je stabilná, neexistujú žiadni nepriatelia, energetickú bezpečnosť zabezpečuje Rusko. Musíme to teda všetko rozobrať. Na to potrebujeme na jednej strane spôsob ekonomického zotročenia Európy, spôsob jej „dojenia“ a na druhej strane ju potrebujeme odrezať od energií. Nástrojom na zabitie ekonomického konkurenta sa o mnoho rokov neskôr stala dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve – TTIP. Dá sa o tom veľa povedať, ale hlavné je, že celá európska ekonomika a obchodné právo v EÚ by bolo podriadené americkým korporáciám a neštátnym súdom, ktoré by ovládali Američania. A aby sa odklepla energetická „podpora“ zo strany EÚ, bolo treba urobiť niečo s Ruskom, ktoré bolo celkom spokojné so spoluprácou s EÚ a zaisťovalo energetickú bezpečnosť Európy. Na to bola zvolená samovražedná krajina, ktorá sa mala stať kameňom úrazu, o ktorý sa navždy budú potkýnať vzťahy medzi Ruskou federáciou a EÚ. Od polovice roku 2000 Američania investujú peniaze do budúceho ukrajinského chaosu. Victoria Nuland si to dohodla neskôr, v apríli 2014, počas svojho prejavu v National Press Club vo Washingtone, kde oznámila výšku investície – 5 miliárd dolárov. Investície do budúcej ukrajinskej elity a rozvoj budúcej vražednej obchodnej dohody s EÚ sa začali ešte pred slávnym mníchovským prejavom Vladimíra Putina. A v roku 2013 sa rébus začal formovať: Barack Obama oznámil potrebu novej formy transatlantického partnerstva a o šesť mesiacov neskôr začal Majdan na Ukrajine, ktorá, ako to bolo jeho architektom celkom zrejmé, nemohla nechať Rusko na vedľajšej koľaji – a z dôvodu príchodu protiruských síl k moci v dôsledku prevratu, Na strane Američanov bol ešte jeden faktor, ten hlavný. Elity EÚ nepracovali pre svoje krajiny, ale pre USA. V samovražde Európy navrhnutej Američanmi boli na strane Američanov. Rokovania o TTIP boli pred verejnosťou aj podnikmi EÚ utajené a vyšli najavo až v dôsledku úniku informácií na jar 2014. Práve vtedy začali európski politici sabotovať dohodu, pretože lojalita k Američanom je jedna vec a strata moci druhá. V roku 2014, keď sa tlač dozvedela o podrobnostiach plánovanej dohody, by predstaviteľom EÚ nepomohla žiadna transatlantická solidarita. Ale klin medzi Ruskom a EÚ s pomocou Ukrajiny bol vrazený. Európa našla silu odmietnuť samovraždu. V roku 2016 boli ukončené rokovania o TTIP. Ale bolo jasné, že Američania mali nátlakovú páku na Rusko aj EÚ – Ukrajinu. Každú chvíľu môžu jej šialené autority, poslúchajúce hvizd z Washingtonu, zaútočiť na republiky Donbasu a postaviť Rusko pred voľbu medzi zradou ich obyvateľov a vojnou s Ukrajinou, čo automaticky znamenalo kolaps vzťahov s Európou. Treba povedať, že Kremeľ na tejto čepeli balansoval veľmi dlho. Len výsledok sa stal tým, čo Američania potrebovali, až neskôr. V polovici roku 2010 už bola situácia v Spojených štátoch iná. Teraz bola pre Američanov hlavným problémom Čína, nie EÚ. Ale po prvé, bolo by pekné okradnúť Európu, aj keď len trochu, a po druhé, Čína mala „zálohu“ v podobe Ruska, ktoré sa kategoricky nechce hádať s Pekingom. Teraz bolo potrebné zlomiť oporu, nechať Čínu tvárou v tvár všetkej sile Spojených štátov a Európu trochu drancovať a s „bonusom“ v podobe stiahnutia kapitálu na vlnách paniky a predaja „plyn za slobodu“ do EÚ.

A opäť na strane Američanov bol faktor zrady elít - väčšina politických lídrov EÚ a straníckych funkcionárov v európskych krajinách bola do tej či onej miery pripravená obetovať záujmy svojich krajín, pre rôzne „hodnoty“ vynájdené v zámorí, navodené Američanmi, také fatamorgány ako demokratická Ukrajina, ktorá bojuje so zlým Mordorom. Úlohu elít však nemožno preceňovať: faktom je, že dôležitú úlohu zohrali aj masy obyvateľstva v EÚ – jednoducho po Zelenskom s jeho zaklínadlami o vstupe do NATO a získaní jadrových zbraní, ako aj o príprave vojenskej invázie Doneckej a Luhanskej republiky, nedalo Rusku inú možnosť, ako začať nepriateľské akcie. Práve vtedy došlo v Európe k silnému výbuchu úplne šialenej rusofóbie. Navyše sa ukázalo, že sila nenávisti k Rusku medzi európskymi obyvateľmi je taká, že sú pripravení trpieť a znášať kolosálne útrapy, aby na Ukrajine zomrelo čo najviac ruských vojakov. Obraz, ktorý niekedy vykresľuje naša tlač, kde by Európania chceli „vrátiť všetko tak, ako to bolo“ a získať späť ekonomický kolaps, no do toho zasahujú rusofóbne autority, nie je úplný. Tí, ktorí by sa chceli „vrátiť“, sú tam v menšine. A väčšina bežných Európanov teraz koná rovnako iracionálne ako európske elity. Rovnako ako elity, aj masy sa vidia vo vojne s Ruskom a toto je z ich pohľadu vojna o budúcnosť Európy, ktorú napadli barbari z východu. V skutočnosti je teraz v EÚ rovnaká jednota ľudí okolo boja proti Rusku, aká je v Rusku ohľadom operácie na Ukrajine. To je dôvod, prečo Európania podobne ako deti uverejňujú na sociálnych sieťach ukrajinské vojenské fejky, fotografie poškodenej ruskej techniky, obrázky Panny Márie s oštepom v rukách. Preto na fórach nájdete tisíce Európanov, ktorí si vychutnávajú videá popráv ruských vojnových zajatcov. A, samozrejme, veľmi dobre vedeli, že Ukrajina zabíja ľudí na Donbase, len ich to v najlepšom prípade nezaujímalo a v horšom to podporovali. To je to, čo sa teraz deje v EÚ. Teraz je jasné, ako a prečo títo ľudia kedysi skĺzli do holokaustu – to je rovnako presné. A teraz sem pridajme fakt, že rusofóbna propaganda už priviedla Európanov k miernej forme nepríčetnosti, čo je napríklad dôvodom nárokov poľských generálov vo výslužbe na Kaliningradskú oblasť. Pridajte k tomu ich nenávisť k Putinovi, ktorý vraj po ekonomickej stránke „všetko pokazil“, sem pridajte fakt, že skutočná demonštrácia vojenskej sily Ruska na Ukrajine ich presvedčila, že Rusko nie je pre Európu a NATO absolútne nebezpečné, pridajte sem ich úprimné presvedčenie, že ak náhle dôjde k vojne s Ruskom, potom, po prvé, NATO jednoducho spáli ruské jednotky a prítomnosť Spojených štátov nedovolí použitie jadrových zbraní a Rusi sa dostanú do mimoriadne nebezpečnej situácie. Poľsko a Rumunsko od začiatku operácie presúvajú jednotky k hraniciam s Ukrajinou. Teraz sú ich zoskupenia dosť veľké a Poliaci dokonca povolali záložnkov. Za nimi sú Američania. Presun 1. pancierovej brigády od 3. pešej divízie americkej armády do Poľska je už ukončený, práve tam sa presúvajú časti americkej 4. pešej divízie, k hraniciam s Ukrajinou. Môžeme si pripomenúť aj nedávny Bidenov prísľub vojakom 82. výsadkovej divízie americkej armády, dislokovanej v Poľsku, že čoskoro uvidia, ako to tam je, na Ukrajine. Poznámka bola veľavýznamná. Bohužiaľ, toto všetko spolu zvyšuje riziká vojny s NATO na veľmi vysokú úroveň. Jednoducho preto, že besná rusofóbna propaganda už teraz vedie Európanov k strate sebakontroly. Jeden výstrel z ich strany na Rusko, a to je všetko, bude musieť odpovedať, západná tlač to nebude vedieť opísať inak ako nevyprovokovanú agresiu zo strany Ruskej federácie a potom európskym politikom zahnaným do kúta vlastnými klamstvami a propagandou, nebude pomoci, a vstúpia do vojnových aktivít. Teraz je úplne jasné, že bez masívneho použitia jadrových zbraní sa Rusku nepodarí zvíťaziť, ba ani len obstáť v takejto vojne. A to pre nich vyvoláva jednoduchú otázku – nakoľko sú pripravení na použitie?
V štiepnych materiáloch používaných v jadrových a termonukleárnych náložiach neustále prebiehajú procesy rozpadu, v dôsledku čoho sa čistota plutónia-239 (všetky moderné jadrové hlavice sú plutónium) znižuje a hromadí sa v ňom amerícium-241. S určitým nahromadeným množstvom takýchto „nesprávnych“ izotopov sa munícia mení na „špinavú bombu“. Jadrová a ešte viac termonukleárna nálož je zložitý produkt s rôznymi zložkami obsahujúcimi rádioaktívne látky. Raz za čas by sa mala poslať jadrová nálož na údržbárske práce, ktorých účelom je obnoviť jej výkonnosť. Životnosť hlavice, ak je správne vyrobená, je dlhá, ale konečná. Vynára sa otázka: prešli všetky ruské jadrové nálože požadovaným komplexom reštauračných prác? Nejde o hypotetickú nedbalosť alebo niečo podobné, ale o kvantitu. Aj keď predpokladáme, že sa ročne vykonajú potrebné údržbárske práce, napríklad pre 100 nábojov, ukáže sa, že údržba celého arzenálu taktických a strategických jadrových zbraní trvá desaťročia. Okrem toho môžu byť problémy aj v iných zložkách jadrových náloží, o ktorých nikto nevie. Tieto údaje o spoľahlivosti jadrových nábojov, ktoré sa teraz získavajú ako výsledok modelovania, žiaľ, je potrebné overiť. Nezaujaté hodnotenie situácie, aj keď povrchné, nám hovorí toto: v predvečer možnej vojny o existenciu potrebuje Rusko pevné, stopercentné záruky, že jeho jadrový arzenál je pripravený na boj, bez ohľadu na to, či sa Spojené štáty zúčastniťa, alebo „vrhnú“ na poslednú chvíľu Európu. Pre Rusko sa otázka spoľahlivosti drvivého počtu jadrových a termonukleárnych náloží za určitých okolností zmení na otázku prežitia. A nie je možné ich úplne skontrolovať metódami počítačovej simulácie, rovnako ako so všetkými vykonávať bežnú údržbu. Existuje len jedna cesta von - Rusko by malo začať s jadrovými testami. Rusko je zmluvnou stranou Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok. Odstúpenie od nej bude pre značnú časť svetového spoločenstva určite šokom a celkom očividne sa vzťahy s niektorými krajinami zhoršia. Ale nie je na výber – ozbrojené sily nebudú schopné ochrániť krajinu pred NATO bez jadrových zbraní. Odstúpenie od zmluvy, prípravy na jadrové testy a séria výbuchov rôznych typov náloží v prevádzke s Ruskou federáciou umožnia presne pochopiť hranice možností. Tieto isté výbuchy ukážu európskym a americkým náprotivkom, že veci môžu ísť úplne inak, ako by chceli. Teraz, viac ako kedykoľvek predtým, bude pre Európanov a Američanov užitočné cítiť ľadový dych smrti, len aby ich priviedli späť do reality, a jadrové testy sú dobrým spôsobom, ako to zabezpečiť. Z hľadiska hodnotenia západnej vojenskej sily bude veľmi zaujímavé sledovať, ako rýchlo dokážu vykonať svoje jadrové testy aj Američania, Briti a Francúzi. Je zrejmé, že v mnohých krajinách Európy obnovenie jadrových testov zo strany Ruska spôsobí politickú krízu. Je možné, že Fínsko alebo Švédsko prehodnotia svoje plány na vstup do NATO, hoci je možný aj opak. Jadrové testy sa preto môžu stať prostriedkom na deeskaláciu situácie v Rusku. A, samozrejme, toto všetko bude potrebné kompetentnými diplomaticky prebiť. Ukrajinskú krízu vyprovokovali a zinscenovali Američania a čo je nanajvýš urážlivé, stále prebieha podľa ich plánov. Je načase to trochu upraviť.

nové