Ľudia hľadia na dnešnú politiku a majú dojem, že je to nebývalý chaos. Majú dojem, že je plne amorálna a bezzásadová, ako nikdy v histórii.
Mýlia sa.
Tak, ako sa mentalita ľudstva nášho kontinentu väčšinou nemenila tisícročia, tak, ako sa nemenili susedské intrigy, tak sa asi tisícročia nemenilo ani politikárčenie. A nie je teraz reč o situácii v Ríme, kde politika intríg priam kypela.

Pozrime sa, čo píše klasik Caesar o Galli pol storočia pred začiatkom nášho letopočtu:

V Galii sú politické strany nielen vo všetkých kmeňoch a vo všetkých okresoch a dedinách, ale takmer aj v jednotlivých rodinách. Na čele týchto strán stoja muži, ktorí podľa galských názorov majú väčšiu vážnosť a ktorí podľa vlastného uváženia rozhodujú o všetkých dôležitých veciach a otázkach. Zdá sa, že to tak majú už oddávna a preto nik z pospolitého ľudu neostal bez pomoci proti mocnejšiemu.

Bublajúce more politických sporov – tak, ako aj dnes.
Na druhej strane - Zdá sa, že to tak majú už oddávna - je vidno, že demokracia bola v pospolitých spoločnostiach bežná už v staroveku, že to vonkoncom nie je nejaký prínos novoveku, ani  nejaký grécky vynález z Atén. Je to bežný zjav v európskej spoločnosti – so všetkými svojimi pozitívami aj negatívami, hádkami, nenávisťami, ale aj slobodou a ochranou slabších. Lebo ako píše klasik ďalej:

Ani jeden vodca  nedovoľuje, aby jeho ľudí niekto utláčal a ukracoval. Ak to robí inak, nemá medzi svojimi nijakú vážnosť.

V tomto bola tá spoločnosť vyspelejšia, ako naša. My dnes nie sme schopní zhodiť a strestať vlastných vodcov, aj keď sa dopúšťajú najhorších zločinov.

Ale netreba si to zas idealizovať. Hovoríme o čase, keď Galovia boli pod vojenským tlakom Rímskej ríše a tak sa ich spoločnosť rozpadala. Aj tento rozpad je pre nás vrcholne zaujímavý:

V celej Galii sú len dva stavy ľudí, ktorí majú nejaký vplyv a vážnosť. Pospolitý ľud (tretia vrstva), tí sú pokladaní takmer za otrokov: sám sa do ničoho nepúšťa a na porady ho vôbec nevolajú.

Že vám aj to pripomína súčasnosť? Otroctvo v spoločnosti plnej politických hádok? Zdánlivý paradox, ale už tisíce rokov to isté. A pokračujeme, tentoraz priam náhľad do budúcnosti:

Takmer každý z ľudu, keď na neho dolieha dlžoba, vysoké dane alebo krivda zo strany mocnejších, sám sa dáva do otroctva šľachticom, ktorí majú nad ním všetky také práva ako pán nad otrokmi.

Tu vidíme za prvé, ako vznikal  takzvaný feudalizmus, nevoľníctvo - že bol priamo vyrastený z demokratickej(!)  pospolitej spoločnosti, že je v nej imanentne prítomný. A za druhé hrozivo vidno, ako sa ľudia sami a vedome nechávajú zotročovať. Tak ďaleko ešte nie sme, to je stav budúcnosti – v dnešnej dobe sa ľudia nechávajú zotročovať len nevedome – i keď efekt je ten istý.

Druidská civilizácia

Ktoré sú teda tie tie vrstvy, ktoré pred tisícročiami vládli v Európe?

Jeden z týchto dvoch stavov sú druidi, druhý jazdci.
Druidi vykonávajú bohoslužby, starajú sa o štátne i súkromné obete a vykladajú náboženské otázky. K nim sa chodí učiť veľa mladých ľudí, ktorí si ich nesmierne vážia. Veď rozhodujú o všetkých verejných i súkromných sporoch.
Ak sa niekto nepodrobí ich rozhodnutiu, či už je to osoba alebo kmeň, vylučujú ho z účasti na bohoslužbách. To je u nich najťažší trest. Koho stihne taká kliatba, toho pokladajú za bezbožníka a zločinca.

Tu si treba všimnúť, že spoločnosť bola riadená kňazmi, znalcami, špecialistami. Je to v podstate to isté, ako dnes.
Trestom je exkomunikácia. Druidská prax pripomína v mnohom prax budúcej kresťanskej cirkvi. Táto prevzala nielen "pohanské" sviatky, ale aj druidské trestanie. Druidovia nosili dlhé kabáty s kapucňou, také typické pre kresťanských mníchov.

Na čele všetkých druidov stojí jeden, ktorý má medzi nimi najväčšiu vážnosť. Po jeho smrti nastupuje alebo ten, kto spomedzi ostatných vyniká dôstojnosťou, alebo, ak je viac rovnakých, rozhoduje sa voľbou.

Centralizácia priam pápežská. A opäť prvok všadeprítomnej reálnej demokracie, prirodzená voľba ešte aj medzi kňazmi. Pravda, jedno sa časom stratilo – posudzovanie akýchkoľvek kandidátov podľa "dôstojnosti". Súčasnosť si necení dôstojnosť, nechápe jej cenu, nechápe jej silu. Reč samozrejme nie je o vonkajšej povrchnej  zdvorilostnej dôstojnosti – ale o vnútornej sile človeka, ktorú kedysi ľudia cielene rozpoznávali. Aj dnes by sme to vedeli – keby sme ovšem chceli.

Náuka druidov má vraj svoj pôvod v Británii, odkiaľ ju preniesli do Galie. Ešte aj teraz tí, čo ju chcú dôkladnejšie poznať, chodia ju tam študovať.

Toto je závažné tvrdenie. Druidská kultúra je v bežnom povedomí spájaná s Galmi, ale tu ju svedectvo spája s Britániou, ktorá v tom čase nebola vôbec jednoznačne galská. Treba si uvedomiť, že Rimania označovali všetko za Alpami buď ako galské, alebo, ak ďalej na východe, za germánske. Nemali možnosť rozlišovať v desiatkach či stovkách dialektov, nejaké ucelené rodiny prípadne pôvod – radšej rozlišovali kmene a národíky samostatne, ako svojbytné celky. Nik nebol schopný vtedy povedať, aký pôvod a jazyk majú rôzni Heudovia, Avernani, Sekvani, Lignoni, Lemovici, Biturgovia, Pictavi, Belgovia a Venéti. Áno, dokonca Venéti, a to priamo na Atlantickom pobreží, na severe Biskajského zálivu s Caesarom  zvádzajú morské bitky a ten im nakoniec nechá popraviť všetkých senátorov – jeden z jeho najkrutejších rozsudkov. Kto boli títo Venéti? Boli to naozaj slovanskí Venéti? Niet informácie, niet podkladov, aspoň zatiaľ.
Takže, kto boli vtedajši obyvatelia Británie? Neboli to Germáni, tí prišli historicky doložene až neskôr, neboli to ani Galovia. Tí sa tam len teraz postupne začinali tlačiť. Briti  používali v tej dobe  už nepoužívaný spôsob boja – na dvojkolesových bojových vozoch. Podľa meradiel materiálnej kultúry boli vraj na jednoduchšej úrovni ako Galovia.
Čo píše klasik o samotnej druidskej vzdelanosti, ktorá od nich pochádzala:

Druidi predovšetkým hlásajú, že duše nezanikajú, ale že po smrti prechádzajú z jednych ľudí do druhých. Okrem toho venujú veľkú pozornosť hviezdam a ich pohybu, veľkosti vesmíru a Zeme, prírode, sile a moci nesmrteľných bohov a učia o tom mládež.

Podobnosť medzi druidskou kultúrou a kultúrou Indie si všimli už viacerí. Koniec koncov, práve učenie o prevteľovaní, explicitne takto doložené, zaujme každého. Jasne sa tu ponúka téza, že to, čo sa nazýva druidizmus, bola pôvodná indoeurópska civilizačná vrstva, siahajúcu od Atlantiku až po Gangu, respektíve mongolské púšte, ak nie až Pacifik. Na tejto vrstve začali až neskôr vznikať novotvary, ako Rímska ríša, ale aj samotní Galovia, ktorí sú technický novotvar doby železnej, rožširujúci sa zo svojho podalpského centra Hallstattu.

Bojovanie na vozoch ťahaných koňmi je typická pôvodná bojová technika indoeurópskej civilizácie, vďaka ktorej pred 3. - 4. tisícročiami obsadili prakticky celú Euráziu stredného klimatického pásma. Jej duchovným špecifikom bolo učenie lesných mudrcov, zrealizované v nekonečných spevoch, ktoré znalci vedeli naspamäť, teória prevteľovania a niektoré iné špecifiká. Toto duchovno žije našťastie v rôznych kultúrach sveta doteraz.

Postupom času sa samozrejme kryštalizovali nové kombinácie moci a jazyka, a tak pôvodnú indoeurópsku formáciu prekrývali. Je prirodzené predpokladať, že najdlhšie si zachovala svoju autenticitu vo svojich centrách, okolo plání Čierneho mora. Je nepochybné, že slovanská kultúra je jej najzachovalejším pokračovateľom. To nie je žiadne kultúrne nadsadzovanie Slovanov, ale samozrejme ani ich ponižovanie. Tieto tézy sú kultúrne neutrálne. Vyplýva to z logiky historických znalosti, jazykových štúdii, ale aj genetiky. Napríklad Y DNA haplogrupa  R1b, západoeurópska, sa síce občas technicky nazýva "galská", ale v skutočnosti nik nevie, či ju na Západ priniesli Galovia, alebo je odrazom ešte predgalského, pôvodného indoeurópskeho obyvateľstva.

    Obrázok: Zodpovedá rozšírenie R1b Galom? Kto ich nahradil v pôvodných lokalitách? Nie je to skôr tak, že R1b je haplogrupa pôvodného predgalského, ale indoeurópskeho etnika? To bolo len čiastočne prekryte galskou R1a, a rečovo prekryté galčinou? Alebo, čo sa týka jazyka, nie sú dnešené zvyšky  tzv. galských jazykov niečo úplne iné, ako reč tých Galov, s ktorými bojoval na kontinente Caesar, a  nie sú to skôr zvyšky ešte tej pôvodnej R1b predgalskej kultúry? Aj to je možné, kým mi niekto neukáže indície svedčiace o opaku.

Záver

Samozrejme, čo sa týka pôvodu a toku národov, môže to byť všetko mierne ináč. Ale jedno je isté:
Kultúra a život Európy má svoju zotrvačnosť, všetko pozitívne v dnešnom svete tu už bolo pred stáročiami. Nik nám nepriniesol ani pozitíva demokracie ani učenie o slobode – naši predkovia tak žili prirodzene odjakživa. Nepotrebujeme ani Leninov, ani Marxov, ale ani Smithov a Hajekovcov či iných ideológov primitívneho prasacieho konzumu a opičieho boja každého s každým.

Zdroje: Caesar: Vojna v Galii

ilustračne foto na titulke: keltská mandala, nepredpokladám staroveký pôvod