Eurovoľby 2014 - pitvor

 Všehochuť nadhľadu, bez potreby argumentov pre a proti.

Jednoducho príležitosť, prípadne satisfakcia, koho poslať v sobotu do Bruselu..

 

  1. KSS 13. Marián Vitkovič
  2. SNS 3. Jaroslav Paška
  3. SLS 2. Marian Mišún
  4. NaS-NS 1. Sergej Chelemendik
  5. NaS-NS 3. Andrej Janco
  6. NaS-NS 9. Oskar Dobrovodský
  7. ĽSNS 1. Martin Beluský

 

kandidátov má byť 13 statočných, tak babo raď !

 
Autor: 
téma: 
region: 
SomTenKtorySom

Chcel by som sa opýtať najmä priaznivcov a voličov S.CH., koho dať ako dvojku? Okrem Oskara D. mi tam nie je žiadne meno známe aj aj jeho poznám len z jeho aféry s cigánskymi susedmi. Vďaka.

Kolodej

poznam osobne, vynikajuci lekar - specialista, snazi sa ludi vyliecit a nie len liecit, predseda slovenskej unie lekarov specialistov a v prvom rade vysoko moralny a proslovansky.

Le Bleu

A je bez mäkčeňa. Janco.

--- nepodpísaný ---

slovenski lekari pouzivaju slovo "preliečiť". to slovo navodzuje dojem, ze ciel je len preliecit a aky bude toho vysledok to uz je na prirode. A podla mna ani nie je to slovo spisovne

Kolodej

sa pomoct ludom uplne vyzdraviet :D

--- nepodpísaný ---

to som uviedol iba na okraj, lebo to nespisovne slovo je tak iritujuce ako ked predavacka povie, ze vyzisti ci je tovar na sklade.. ale od lekarov by som slova tejto urovne necakal

vyliecit je ok, spisovne

Le Bleu

preliečiť, to je dobré a také výstižné.. áno, len tak trochu preliečiť, popritom dačo preinvestovať, činnosť vykázať, péenku vypísať, liečivá predpísať.. a o pol roka zase.

ushiro

Skúste si položiť otázku - či sú výrazy typu preliečiť, poriešiť významovo správne, vhodné...

Pomôckou vám môže byť sloveso týkajúce sa veľkej potreby na toalete s príslušnými predponami pre- , po- , vy- ...
1. a 2. možnosť od vás vôbec nevyžadu
je návštevu miesta, kde aj králi chodievajú pešo, takže len 3. možnosť je správna.

Vyliečiť, vyriešiť a podobne je jediný žiadúci a teda aj spisovne významovo správny tvar.

Norman

Čo to je, "významovo správne"?

Podľa teba výrazy ako "preplávať", "prerobiť", "prečistiť" sú "významovo nesprávne"?
Výrazy "pomalovať", "pokecať", "poskladať" sú "nežiadúce"?

Predpona "pre-" znamená cez, celkom.
Predpona "po-" znamená ponad, po povrchu, mierne,
Podobné predpony má každý jazyka a používa ich presne tak voľne, ako každé iné slovo.

"poliečiť" znamená liečiť len trocha, povrchne.
"preliečiť" znamená liečiť dôrazne, do hlbky, "nie len ležať dva dni, ale dôsledne preliečiť chrípku"
"vyliečiť" znamená dokonať dané dielo úspešne.

"Spisovnosť" určuje syntaktické a ortografické pravidlá, ale určite nie sémantické.

ps. toaleta nie je moc presvedčivý argument.)

buheh

keď už to tu toľko poriešujete, nespomenúť starú včeliu múdrosť.
Otázka: aký je rozdiel medzi vyriešiť a poriešiť.
Odpoveď: ako medzi vysrať sa a posrať sa.

Norman

sem už ale predsa dal Ushiro. Len to ako vtip nevyzeralo.

PS Ja som to neriešil, ale vyriešil.)

--- nepodpísaný ---

norman, neviem ci automaticky predpona pre- znamena dokladne. V slovencine sa pridava dalsie slovo, napr.
miesit cesto, ..ale premiesit cesto - to znamena co?, dokladne alebo zlahka ? Preto treba upresnujuce slovo, (teda ak to uz nejako nevyplyva z predachadzajucej konverzacie alebo z kontextu), =>dokladne premiesit cesto, alebo zlahka premiesit cesto..

riesit problem, vyriesit problem ..... ale preriesit problem?
riesit uz v sebe zahrna potrebne minimum dokladnosti, snahy o dokladnost a podobne to je aj so slovom liecit. Pocul som spojenie dokladne liecit, nepocul som zlahka liecit..
Ale preliecit je podla mna nespisovne, minimalne nezauzivane, ale mne tu pripada predpona pre- ako logicky nadbytocna, na hranici parodie

Ale ak liecit mozem mat predponu pre- , tak by ju potom mohlo mat aj slovo riesit.

a choroba sa vyznamovo podoba problemu

--- nepodpísaný ---

preplavat a prerobit nie su dobre priklady,
ale cistit ma podobny vyznam ako liecit,
Ale co je dokladnejsie: precistit alebo vycistit? Precistuje sa nieco co nie je prilis zaspinene.
Precistenie nevyzaduje vela namahy a takisto ani preliecit nevyzaduje vela namahy.
Moze sa ale povedat -dokladne precistit alebo strucne -vycistit

Norman

miliony ľudí a ich vlastné vnímanie jazyka je rôzne. Preto je veda o jazyku, okrem základnej logiky, prevažne štatistická.
V predošlom píšeš:
"Ale preliecit je podla mna nespisovne, minimalne nezauzivane, "

To si najpresnejšie vyjadril: 1. podľa teba, 2. nepoužívané.
Podľa mňa sa v tomto ale jednoducho mýliš, ešte jemnejšie povedané - v tvojom prostredí sa nepoužíva. Podľa mňa je bežné, a význam "dôkladne vyliečiť", má implicitne, podobne ako slovo "prečistiť".
Kto nás rozsúdi? Okrem objektívnej štatistiky používania je argument aj to, že tie predpony, ako každé slovo, majú svoje tradičné a objektívne významy. Oni sú to také krátke slovká a človek ich používa tak často, že ani rodený hovorca si explicitne neuvedomuje, čo znamenajú - ale jazykoveda sa tým zaoberá. Význam slov je dôležitý.
Ver mi, predpona "pre" znamená "cez",
http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=pre
V iných jazykoch per, durch, through, para ...

Nemal by som dôvod ti protirečiť, "preriešiť" sa aj podľa mňa nepoužíva, ale "preliečiť" áno. Ale možno sa po čase bude používať aj "preriešiť" - je plne spisovné.

--- nepodpísaný ---

1. podla mna to bola mierna formulacia bez odkazu na nieco..ale je to Iba podla mna? kto chce si jednoducho pozrie slovnik. Tak si pozri online slovensky pravopis napr.
http://www.slex.sk/index.asp
ale uved, kde je preliecit uvedene ako spisovne
2. a v akom okruhu sa to pouziva? pouzivaju to lekari a ti su dajme tomu 50% casu v kontakte s pacienatmi.. tak ako v mojom okruhu? aj v okruhu kazdeho kto chodi k lekarom

3. ja som slovo preliecit zaregistroval 5-10 rokov dozadu
ale ine slova s predponoou pre- som pocul x rokov dozadu a ako nadavazuje logika pre-liecit na logiku pouzivanie pre- u vsetkych tych starsich slov napr.

preplavat - cez, z bodu a do b..........nielicis nieco cez, alebo z bodu a do b
prerobit - zmenit, avsak nezmenit podstatu ...........preliecit na inu chorobu?
prelozit -
prekombinovat, prepisknut, - to ma negativny vyznam.. hodi sa negativny vyznam na liecenie?
prepichnut - skrz... preliecit priestor tela?
prekopat -
premiesit - treba upresnit ako dokladne,zlahka - to iste treba aj pre liecit

takze vidiet, ze logika pouzivania pre- je v slovencine takato a liecit sa na pre- nehodi podobne ako riesit.
ak to bude niekedy povazovene za spisovne, tak neviem co k tomu povedat.

4. a kde som uviedol, ze "pre neznamena " cez
5. pre-cistit vobec neznamena dokladne, skor to znamena zlahka, bez vacsej namahy, opakkovnae v pravidlenych intervaloch, kde sa este nestihlo nahromadit vela spiny.. inac by si povedal jednoduch vycistit.

6. nemcina ma tieto slova:

behandeln
liecit - heilen, kurieren

durchheilen - prebehnut
verheilen -zahojit sa
uberheilen - bez vyznamu

durchkurieren - bez vyznamu
verkurieren - bez vyznamu
uberkurieren -bez vyznamu

Norman

https://www.google.com/#newwindow=1&q=prelie%C4%8Di%C5%A5&safe=active

Ja vidím, že sa to používa.
Možno sa to predtým nepoužívalo, teraz sa používa. Jazyk je živý útvar.
Musia slovníky obsahovať všetky kombinácie predpôn a slovies?

To sloveso je gramaticky správne takže ho možno použiť. Ináč by sa dalo argumentovať, že spojenie slov "celkovo liečiť" alebo "prenikavo liečiť" nie je "významovo správne", teda je nespisovné. Tak to nie je, ak aj to je významovo posunuté či nové, ak to ešte nie je fixované v slovníku, stále tá kombinácie je syntakticky správna, . Podobne aj slovká "naliečiť", "podliečiť", "priliečiť" ... to sú gramaticky správne slová, aj keď, kto vie, sa možno moc nepoužívajú. Ale preliečiť sa naozaj používa, aj keď sa to niekomu nepáči.
Ty naozaj myslíš, že rozhodneš, že "logika pouzivania pre- je v slovencine takato a liecit sa na pre- nehodi podobne ako riesit"? Napísať "preliečiť" a "celkovo liečiť" je rovnaké, s tým nič neurobíš.

5. Prečistiť neznamená dôkladne? Ja som teda Slovák ako buk, viem dobre, čo znamená "prečistiť" :)
Z toho linku, čo som dal už vyššie:
- dôkladnosť pri vykonaní deja: prehľadať, preskúmať, prekutať, premerať, prečistiť, prehrabať, prekopať niečo;
premoknúť, premrznúť;
http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=pre

ergo. dôkladne liečiť je "preliečiť".

Kedže píšeš, že si sa s tým nestretol, ja ti píšem, ako a prečo sa to používa.
Nemôžeš to zakázať, ako "nespisovné".

6. Durcheilen, nie durchheilen, máš tam to h navyše.
ale k podstate, z Duden:
verheilen
schwaches Verb - völlig heilen; zuheilen
http://www.duden.de/suchen/dudenonline/verheilen

Ergo, používajú nemci analogické slovo, analogickú predponu a s analogickým významom. ver-heilen. Ani ich nenapadne tvrdiť, že by to bolo nespisovné.

Ty si Ushiro, lebo jeho som sa pýtal, ako si to predstavuje, "významovo správne" slovo.

Drakoslav

nvm, ze co tu riesite
slovo preliecit je utvorene spravne
vyznam tohto slova nieje vyliecit
slovo moze znamenat: znovu/opatovne (vy)liecit;
preliecit niekoho moze znamenat napr. uzdravit, ale aj zabit niekoho PREhnanym liecenim; atd.

je uplne jedno co pouzivaju nemci alebo ako mnaukaju macky ci anglicania

--- nepodpísaný ---

"" vyznam tohto slova nieje vyliecit"" - dik, ty si dobry a preco ho potom pouzivaju lekari?
hned si vsak protirecis:
"slovo moze znamenat: znovu/opatovne (vy)liecit;""

toto je dobre
preliecit zabit niekoho PREhnanym liecenim; ale skor by sa hodilo uliecit

hlupost>
"" je uplne jedno co pouzivaju nemci alebo ako mnaukaju macky ci anglicania""
anglictina aj nemcina su bohatsie jazyky ako slovencina

Norman

Opatrne.
Angličtina je ako veľký sud, ktorý nasal všetku špinu sveta.
Nemčina je azda presnejšia, hlavne v praxi, ale čo sa týka práve flexibilnosti, sú slovanské jazyky bohatšie.
Rozdiely sú nie v jazykoch samých, ale práve v tej spomínanej praxi. Kým Nemci na presnosti jazyka (možno povedať) bazírujú, u nás nik niečo také nespomína. Každý len blaboce niečo o "zvukomalebnosti" a "melodičnosti" a podobné kraviny. Potom to tak s myslením národa aj vyzerá. Ľudia nemusia piť, ale aj tak rozmýšlajú ako nadrbaní, vlnovite, melodicky blabotavo ...

Aj keď teda sa tu konkrétne zastávam slova "preliečenie", v princípe máš správny postoj, že výrazy by mali obhájiť svoje použitie a mali by byť presne definované.

ushiro

Prepáč Norman, že odpovedám tak neskoro...

S vyšie uvedeným sa môžem zhodnúť - teda že nemčina je dosť vyšľachtený jazyk (napr. odborné slová, resp. terminologické pojmy sú azda najdlhšie slová v písanej forme bez medzery) a že slovanské jazyky sú flexívne.

Stačí si všimnúť jeden fakt - počet písmen v abecede pribúda zo západu na východ.
Na západe sú jazyky analytické (angličtina, francúzština, španielčina), počet znakov kolíše cca na 25 a blíži sa tak počítačovému kódu, ktorý pozostáva z dvoch znakov - nuly a jednotky.
Smerom na východ počet znakov v abecede rastie a tieto jazyky sú viac flektívne a syntetické.
Indické písmo má už 80 znakov a počet znakov v čínštine a japončine je už takmer neohraničený a blíži sa to hieroglyfom, alebo obrázkovému písmu.

Zvukomalebnosť a melodičnosť nie sú kraviny, podľa môjho s(ú)kromného názoru. Tieto dva faktory pôsobia na citovú zložku povahy Človeka a majú tiež svoj význam. Toto práve súvisí s chápaním významu SLOVA.

Práve v slovenčine je možná široká významová škála (s citovým podtextom a spolu s intonáciou - melodičnosťou):
Ján, Jano, Janisko, Janko, Janíček, Janíčko.

Toto v angličtine neexistuje, a ak by to niekto chcel doslovne preložiť, musel by zákonite použiť prídavné mená.

K slovu "preliečenie" - pripomína mi termín "preškolenie" - niečo ako rýchlokurz v zvládnutí, osvojení si niečoho. Teda niečo, čo je narýchlo a tvári sa ako liečenie, alebo ide o opakované liečenie po predchádzajúcom, ale neúspešnom liečení.
Prečo sa v škole "vyučuje", ale nie "preučuje"?
Norman, cítiš ten rozdiel?

Súhlasím, výrazy by mali obhájiť svoje použitie, resp. význam. Ale vyžaduje to vedomých ľudí, nie stádovitý dav ovčanov, hltajúci bulvárne pomyje.

Osobne mi je proti srsti rečový zvrat (zvratok) "strašne dobre" resp. "strašne dobrý".
Proste oxymoron. Teda niečo nelogické, nezmyselné asi ako vyprážaný ľad.
Ak je niečo strašné, tak je to ZLE, nie dobre, že?
Známy výrok Jána Slotu "Do tankoch" je príznačný tým, že jeho autor bol pod vplyvom omamnej látky (alkohol) a teda nebol celkom pri zmysloch. Správny tvar je "do tankov".

Toľko moje postrehy k przneniu rodnej reči.

Norman

Vieš, v tej otázke je aj princíp problému. Rozdiel má byť a často aj je definovaný, a nemá sa "CITIŤ". Aby som zostal pri tvojich analógiach, "cítiť" sa dá smrad na hajzli, ale v myslení a jazyku je potrebná presnosť. Ak jej niet, správajú sa ľuďia a ich kultúry ako opití narkomani. To platí aj pre predponu "pre-", ktorej význam je definovaný ako "cez", "celkom", a nie "trocha", "povrchne". A teda neplatí žiadne "cítiš ten rozdiel - lebo ako som napísal, som Slovák a ja to "cítim" úplne inak, ako ty. Čo teraz? Lenže keď si zvykneme pri drobnostiach spolahnúť sa na "cítenie", tak postupne celá kultúra je rozpliznutá a mlandravá a každý si robí to, na čo "sa cíti". A to je naozaj prekliatie východnej Európy, neporiadok a z toho prameniaci chaos a bordel a slabosť.
Neisté je len to, či to viac jazyk deformuje populáciu, alebo naopak viac genetické danosti populácie deformujú jazyk. Čo je príčina a čo následok? Pravdepodobne sú to dva faktory, ktoré sa znásobujú. Výsledkom je také niečo, ako dnešná Ukrajina.

Zvuky jazyka sú dôležité, ale to by museli byť nejako zanalyzované a urobené o tom nejaké racionálne hypotézy. V dnešných našich kultúrnych okruhoch to zostáva len pri tom blabotaní o "melodičnosti", "malebnosti", "peknote" ... teda o ničom konkrétnom, o fantazmagóriach. Nie je v tom ani toľko logiky, ako si napríklad ty správne začal, o počte fonémov v danom jazyku. O počte morfémov .. a tak ďalej. To by sme predsa "porovnávali" jazyky - a to je tabu, to sa nesmie, pretože jazyky, presne ako ľudské rasy, sa porovnávať NESMÚ. Je to TABU. Iracionalita našej spoločnosti, našej kultúry, nám nedovolí pozrieť sa na samých seba. Darmo Apolón pred 3 tisíc rokmi hlásal "Poznaj sám seba!", dnes žijeme v primitívnej barbarskej spoločnosti, ktorá ani toto to nedokáže.

Ale to sme trocha moc rozšírili tému, že.

Norman

"Toto v angličtine neexistuje, a ak by to niekto chcel doslovne preložiť, musel by zákonite použiť prídavné mená"

No to je teda výhra. Nejde tu o angličtinu, o tej som kritiku napísal, ide o základný omyl ohľadne slovenčiny a podobných "flektívnych" jazykov.

Aké prídavné mená by sa museli použiť? Ján a Jano sú verzia toho istého, Janisko =veľký Jano, Janko = malý Jano, Janíček je ešte menší Jano, čo je Janíčko už nevieš povedať ani ty. Dali by sa vykotiť ešte mnohé iné tvary: Janulko, Janiíček, Januliatko, Janičisko, Janušiak, Jankiníček, Janok, Jánisko ... donekonečna, spisovné i nespisovné, novotvary .... Akú by to malo výhodu? ŽIADNU, práve naopak, schopnosť jazyka grcať nedefinované novotvary nie je jeho výhoda, ale naopak CHOROBA.

Jeden z dobrých príkladov je schopnosť nadefinovať koncovky chemických zlúčenín, podla valenčnosti. -Ný, -natý, -ičitý,-ový,-istý,-ičelý .... a tak, asi až do ôsmich. Viď napríklad tu . Decká sa to učia ako blbé v škole, aspoň kedysi to tak bolo. Vraj je to výhoda, lebo v iných jazykoch povedia "dvojkysličník niečoho", "jednokysličník niečoho", "trojmocnýkyslíčník niečoho"... a tak ďalej. Napríklad CO2 je "kysličník uhličitý", oh aké melodické, ale v angličtine je to "carbon dioxide", och aké úbohé, musia použiť číselnú predložku "di". To my máme "ičitý", máme úplne iné slovo, ktoré, opakujem, sa decká musia drviť na hodinách chémie, namiesto toho, aby sa učili chemicky myslieť.

Treba povedať, že aj angličtina je len čiastočne na tom lepšie, pretože používa tú cudziu latinskú predponu "di". Oh, ako by to bolo primitívne, keby použila vlastnú domácu číslovku "two", to by neznelo tak "vedecky", "carbon two-oxid", museli použiť cudziu číslovku - tak sa predsa rozpozná "vedec".

Toľko k Janičný, janistý, janičitý, janičelý ... Že nevieš, čo tie slová znamenajú, že ... to ale nevadí, hlavne že to je zvukomalebné, aké pekné .

--- nepodpísaný ---

Janíčko - z toho slova už je citit naklonnost. U slovanov zeny vnasaju viac svoje slova do jazyka

John ma v anlictine svoje odtiene - Johnny = hrava forma Johna. Jack = zdrobnelina Johna.
Richard - Richie, Peter - Pete , toto su vsak iba hrave formy.

Drakoslav

ak nedokazes pochopit, ze "preliecit je nieco ine ako vyliecit
alebo ze prejebat je nieco ine ako vyjebat tak potom radsej pis svojim rodnym jazykom ci narecim narecia ci dajakou krcnou vadou... a neohanaj sa slovencinou o ktorej vies prd makovi

,,anglictina aj nemcina su bohatsie jazyky ako slovencina"
este nieco vtipne zamnaukaj prosim, pokojne aj tymi haf-mnau jazykmi
napr. taka anglictina je ukazkovym prikladom, tej tvojej bohatosti, pretoze len v anglictine sa prejavuje tolko recovych vad (:ake by v slovencine ani neboli mozne:)
anglictina je strasne bohaty jazyk: mozeme si to vsimnut hlavne v americkych filmoch, ze pouzivaju stale dookola len tie iste nadavky fuck, lebo maju fakt bohatu slovnu zasobu...
a tiez dokonalu slovotvorbu napr. hadajte co je to maslomucha ci drakomucha, pricom mucha znamena este aj lietat...

Slava Slovenom, hrob nepriatelom! Pre tych co to nechapu: je to povel k vytaseniu lopat.

--- nepodpísaný ---

Chapem rozdiel medzi liecit a vyliecit, a takisto rozdiel medzi preliecit a vyliecit....

Dobre trochu sme sa zamotali. Ide o to, ze niektori doktori pouzivaju preliecit miesto liecit, a inde zasa preliecit miesto vyliecit.
Doktorka ti povie preliecime tento zub. Co to znamena, co ti vlaste povedala? Povedala ti ideme ten zub liecit? alebo ideme ten zub vyliecit? Vies mi povedat na co sa dokorka citi? Zub s chytenou drenou je problem a da sa ocakavat, ze liecenie nebude uspesne. Ale co v pripade ked povie preliecime chripku.. Chripku sa tvaria, ze na 95% potlaacia symptomy, tj najma zvysenu teplotu, a ak pomynu symptomy tak si zdravy.. Tj asi ti povedala, ze VYliecime chripku, pretoze kazdu chripku vylieca..

A naco sa zhovadujes,,, ano anglictina a nemcina su na pocet VYRAZOV, synonym s jemnym, vacsim, mensim odtienom bohatsie... Keby si vedel iba podstatne mena tak sa dohovoris v kazdom jazyku s tymi tvojimi podstatnymi menami. Ze sa pise a cita inac v anglictine, tak to je mensi problem, ale mozem ti povedat, ze som sa ucil z anglickych ucebnic a ich vysvetlovanie je fakt dobre a pomaha tomu aj samotna rec.
A ty pokladas film za dobre meritko slovnej zasoby? pre koho su tie filmy ha? nie najma pre teenages?
Tak si precitaj nejaku literaturu, alebo skus texty novinara adam mezei, ktory robil podporu Svejnarovi na prezidentsku kandidaturu.. pobavis sa, su tam vety na 3 riadky

Drakoslav

1. odstavec suhlas
A kto ti kedy povedal, ze lekari su na to aby vyliecili ludi?
oni ziju z chorob a nemaju ziadny dovod niekoho vyliecit

2.odstavec kvantita nie je kvalita, alebo po slovensky pocetnost nieje akost
to ze maju tisice rovnoznacnych slov neznamena, ze je ich jazyk bohatsi prave naopak, nas jazyk sa nestal o nic bohatsim tym ze sme si poslovencili slovo kvalita, akurat sme prisli o povodne slovo, ktore bolo skutocne.

Anglictina je len pozliepany grc, skus si foneticky prepisat nejaku anglicku vetu, to su az strasidelne zverom podobne zvuky.

Jazykov ako anglictina ti zo slovenciny vygeneneruje priblbli pocitacovi program za minutu tisice a aj zo zlozitejsou a presnesou gramatikou.
Angl. slova su vykali, ktorym ta suslava, krochkavo-rengava haburgerovska huborit dodava ten spravny cveng vo svojej srackovej pyramide.

mam ten pocit, ze jednotlive jazyky vystihuju svojich hovoriacich, napr. taki cinania ci japonci a ten ich rozsypany caj, ktorym zapisuju tie ich "slova" ako kingkong, hongkong, janko sce stanko, usimisako, jasakanesiem, fuciminavaja a pod.

nvm ci sa mam smiat, ci plakat nad Slovakmi
ale aby sme si naliali cisteho vina tak smiat sa je zdrave a slovakmi pohrdam, pretoze to niesu ludia ale nemysliace ludky, ktore si nazasluzia poznat taky skvely jazyk ako je slovencina; nasi predkovia sa musia prevracat v hrobe, lebo aj oni su menej mrtvi ako ich potomkovia ...

Drakoslav

srry za vsecky hibi v tekste :D

--- nepodpísaný ---

ad 6. ano nemci pouzivaju slovo verheilen, ale to uz ma iny vyznam a znamena zahojit sa. Neznamena vyliecit ani preliecit. Nemci takisto ako my nepoznaju spisovne slovo "preliecit" a to je nemcina o moc bohatsi jazyk na slova ako slovencina, preto som ju tu uviedol. A vies preco nepouzivaju slovo vo vyzname preliecit. Lebo to slovo je logicky vyznamovo chybne podobne ako preriesit.

ad 5. z tych slov prave slovo precistit nemusi niest vyznam dokladne.. Ides na vzduch precistit si pluca, to ale neznamena, ze ich ides dokladne zbavit nikotinu...podobne slova prebehni to ocami, prejdi si to - , precvicit si latku uciva nemusi znamenat dokladne, ale skor hlavne temy atd. Ano preskumat, mozno prehladat, premerat .. koren tychto slov ma v sebe vyznam dokladnosti.

Vsak aj ja vidim, ze sa pouziva, ale logika toho je chybna, preto to zatial ani nie je spisovne. Samozrejme, ze ja nejdem nic zakazovat, ale mozes sa niekde docitat, ze cez jazyk vnimame a rozmyslame o realite, a napr. tazkopadnejsia ale dosledna nemcina podporuje vedecke rozmyslanie, anglictina je svizna, akcna - anglicania vytvorili rychlo imperium, slovnecina je neviem kde, ale taketo slova ako preliecit jej odoberaju postupne na logickej zrozumitenosti.

Ja k lekarovi nechodim, ale preliecit pouzivaju casto zubari, preliecit zub, ini dokotri preliecit chripku - casta opakovana choroba, ktoru mozno povazuju za relativne lahku chorobu a slovo liecit by povazovali za overkill?, mozno by nepovedali preliecit tbc

Norman

Patrím k tým, ktorí podobe ako ty vidia veľký vplyv jazyka na myslenie a kultúru.
Preto sa o týchto veciach rád bavím.
Som za to, aby jazyk bol logický a presný. Ale ten tvoj termín: "logicky významovo chybné" by si asi ťažko nejako upresnil, dokázal.

Nesúhlasím ani s tou príliš hrubou charakteristikou jazykov ( nemčina ťažkopádna, angličtina svižná ... ) - to nie je také jednoduché, to je oveľa hlbšie. Ale to je úplne iná nekonečná téma. Slovenčina má svoje principiálne nedostatky - ale kombinácie predpona-sloveso ju naopak radia k logickým jazykom, pretože je výhodné keď z mála základov sa kombináciou vytvárajú potrebné novotvary. To som chcel zdôrazniť a preto som sa zastával a zastávam toho tvaru "preliečiť".

(znova poznamenám, že "preliečiť" neznamená lahšie liečenie, lahšiu chorobu, ale dôsledné, až do nejakého konca vedené liečenie: chrípka, ležať týždeň, aj keď sa cíti pacient lepšie, zub, vyplachovať, aj keď už zápal nevidno. Len jemný rozdiel s "vyliečiť", v podstate zamenitelné. Alle "preliečiť" určite neznamená "ľahko liečiť". Ale toto ber znova len ako poznámku slováka, ktorý azda svojmu rodnému jazyku rozumie:)

Drakoslav

len podotknem, ze ak si Slovak tak tvoja rec je slovactina a zena je Slovacka
ak si Sloven tak rozpravas po slovensky tvoja rec je slovencina a milujes Slovenky
Samozrejme, ze tieto jednoduche pravidla platia len v slovencine
(v tvojom jazyku uz ziadne pravidla neplatia)

--- nepodpísaný ---

slovak je ceska nadavka v podstate, alebo teda pejorativne oznacenie obyvatela slovenska.. Mne sa nepaci slovo Slovak, nepaci sa mi ani nas divny znak, kde kriz je disproporcny k vrchom, a nejaky vyumelkovany, nepaci sa mi ani studena modra na zastave, ruska zastava ma krajsi odtien.
Chyba mi na zastave zelena farba..
Mali by sme sa nazyvat sloveni

Drakoslav

az na tie farby s tebou suhlasim :D
aj ked si to mozno cele myslel ironicky
ale nemyslim si ze by ste sa mali nazyvat slovenmi jedine, ze by ste nimi aj naozaj boli, inak by to bola urazka
Ale zase vsak nech sa aj ty sivy s velkymi ciernymi ocami, zacnu ucit po slovensky, lebo ked bude Slovensko znova velmoc tak vsetci dostanu to co si zasluzia ... :D:D:D

Slava Slovenom, hrob nepriatelom.

--- nepodpísaný ---

ano je to hruba charakteristika, ale pod tazkopadnou nemcinou rozumiem, ze ma vela dlhych slov, casto zlozenin, ma striktny slovosled a ze musis cakat az na poslende slovo vo vete aby si pochopil vyznam vety, lebo to posledne slovo je sloveso. Ja mam nemcinu radsej ako anglictinu, pretoze sa viac podoba slovencine, aj je zvukovo menej afektovana.
Anglictina je velmi flexibilna, kratke slova, vela synonym, slovesa su rozne a este maju aj vela zaloziek run off, run out.. volnejsi slovosled.
Slovencina ma malo podstatnych mien aj slovies.
Dvojity zapor ma dobry alebo zly vplyv na logicke uvahy?

ad pre-liecit,, skus sa este raz zamysiet ake odtiene vyznamu ma tato predlozky pri roznych slovach, a dojde ty, ze neznamena automaticky dokladne.., takze slove preliecit nebude vsetkych ludom evokovat dokladnost, lebo z inych slov maju vstepeny opak, vid prebehnut ocami atd

ja som si len pamatal, ze dokorka v tv podvedala preliecime nejaku chorobu, a viem ze to bola lahsia chorobo, nebavila sa nejaktej takzej chorobe, tak som si vyvodil na ich obhajobu, ze to slovo pouzivaju mozno skor v suvislosti s lahsim chorobami, ale to je len taky moj rychly zaver, nemusis sa toho tak chytat... viem ze zubari to casto pouzivaju so zubom, zub je tu chapany ako vec, tak preto to mozno hovoria, kdezto choroba je skor proces

Norman

Všetky tie rozdiely - sloveso na konci, prísny či menej prísny slovosled - sú klasické témy, ale podľa mňa je ich význam pre hovorcu nepodstatný. Napríklad slovosled (btw. angličtina má prísnejší slovosled, ako nemčina), teda slovosled v skutočnosti nikdy nie je taký prísny, ako sa hovorí, v skutočnosti má každý jazyk možnosti pomocou gramatiky slovosled zmeniť.
Teda, za dôležité považujem to, čo si napísal - "nemčina je menej zvukovo afektovaná". Všetci vieme, čo tým myslíš. Táto zvuková presnosť je výhoda . Je to sympatické nie len pre to, že sa nachádzame spolu s nemcami v jednom jazykovom regione, ale tá zvuková presnosť a jednoduchosť je objektívne chápané, ako vhodnejšia.

Angličtina si zachovala resp. prebrala viac antické dedičstvo, latinský ráz, čo je dobre, ale zároveň prevzala, ako som už spomenul, kopu odpadu. Odstránenie dvojitého záporu bol umelý, ťažko presadzovaný zásah do angličtiny. V podstate je to dobrá vec - ale američania to aj tak nedodržujú. Mimochodom - ja považujem angličtinu za UMELY jazyk, nie v pejoratívnom zmysle, ale za umelo kodifikovaný jazyk. Ona nie je len upravená, kodifikovaná, ona bola v 17. 18. storočí umelo vytvorená - jej pravidlá, cielené umelé doplnovanie klasicizmamy ... to je umelé dielo. Ani slovenčina v tomto nie je moc prirodzená, aj to je do veľkej miery umelý výtvor štúrovcov, ale angličtina je v tomto hotový projekt, na ktorom sa intenzívne pracovalo dve storočia.

(run off, run out a podobne je presne to, čo sú v iných jazykoch predpony vy-, pre-, za-, od-, po- .. Toto je vo všetkých jazykoch, starých aj exotických, táto topologia je univerzálna, to mi ver. V angličtine sú tieto predložky už tak preťažené, že o nejakej "logike" sa tam nedá hovoriť - ak nepoznáš konkrétne použitie danej frázy, tak sa nedá prísť na to, čo chcel autor povedať, všakáno:)

Zvuková afektovanosť angličtiny ale vlastne tiež nie je daná jazykom samým, ale jeho konkrétnym používaním. Aj angličtina by sa dala hovoriť jednoduchšie, exaktnejšie, jasnejšie. Ale ten zvyk ich proste deformuje do abnormálneho akcentovania a zdôrazňovania dvojhások (a prenáša sa to aj do ich spôsobu myslenia). Je to historicky vyvinutý zlozvyk, ale na druhej strane je to aj opačne, tým, že angličtinu používa čoraz viac svetový odpad všetkého možného pôvodu, tak je tento jazyk objektívne čoraz viac mrzačený.

Na záver ale ešte dodám jednou vetou, že nie je pravda, že nejaký slovenský, slovanský, ruský či aký jazyk má nejaké objektívne svetové výhody či prednosti. Je to hlúpy romantizmus, takto si voľkať vo vlastnom bahne. Ako som povedal, aj slovenčina je do veľkejmiery umelý, neprirodzený jazyk, konglomerát nárečí a kompromisov. Slovenčina bola v posledných dvesto rokov neustále reformovaná a objektívne sa menila tak, že by ju ľudia zo začiatki 19. storočia nerozumeli - a my im nie.
Ruština je takisto jeden veľký balvan na nohách ruského národa, o azbuke, ktorá nie je slovanská, ale v podstate grécke písmo z čias úpadku gréckej vzdelanosti, ani nehovoriac. Bolľševici mali šancu a moc spraviť jednu prospešnú vec - nahradiť azbuku latinkou - ale žial, neurobili to. Podobná šanca zas tak skoro asi nebude.

buheh

The European Commission have just announced an agreement whereby English will be the official language of the EU, rather than German, which was the other possibility. As part of the negotiations, Her Majesty's government conceded that English spelling had some room for improvement and has accepted a five year phase in plan that would be known as "EuroEnglish".

In the first year, "s" will replace the soft "c". Sertainly, this will make the sivil servants jump for joy. The hard "c" will be dropped in favour of the "k". This should klear up konfusion and keyboards kan have 1 less letter.
There will be growing publik enthusiasm in the sekond year, when the troublesome "ph" will be replaced with the "f". This will make words like "fotograf" 20 per cent shorter.
In the third year, publik akseptanse of the new spelling kan be expekted to reach the stage where more komplikated changes are possible. Governments will enkorage the removal of double letters, which have always ben a deterent to akurate speling. Also, al wil agre that the horible mes of the silent "e"s in the language is disgraseful, and they should go away.
By the 4th year, peopl wil be reseptiv to steps such as replasing "th" with "z" and "w" with "v". During ze fifz year, ze unesesary "o" kan be dropd from vords kontaining "ou" and similar changes vud of kors be aplid to ozer kombinations of leters.
After zis fifz year, ve vil hav a realy sensibl riten styl. zer vil be no mor trubls or difikultis and evrivun vil find it ezi to understand each ozer.

ZE DREAM VIL FINALI KUM TRU!

Norman

stará známa.
Za povšimnutie stojí, že keď sa napríklad vysmieva výmene "ph" za "f", vysmieva sa slovu "fotograf". Nielen v slovenčine, ale odvážim sa tvrdiť že v absolútnej väčšine európskych jazykov takáto zmena už prebehla a presne takto používaju to slovo. A - napodiv - nie je na tom nič smiešne.

Presne ten posuv, z akého si článoček robí srandu, je prirodzený a prebiehal ... a snaží sa prebehnuť neustále, len "jazykové ústavy" po celom svete sa bránia. Ako dôkaz, že podobný proces prebiehal je to, že výsledný vysmievaný jazyk je (pri prvom zbežnom pohlade ) na nerozoznanie od holandštiny, nie?:)

Norman

Presne to, čo článoček paroduje, zásah do reči, spravili štúrovci so slovenčinou. A ajhľa, požehnané bolo ich dielo a žije si veselo a zdravo (po nespočetných reformách).
(podobný Bernolákov konštrukt sa neuchytil, nie že by bola horší, to ani boh nevie či nemôže povedať - proste náhoda, respektíve politika, mohol vyhrať iba jeden )

Kedy odstráni slovenčina nezmyselné i a y ? Dnešné decká už objektívne nie sú schopné či ochotné sa takú gramatiku učiť.

Le Bleu

ypsilon a i v slovenčine nie sú nezmyselné. Druhá vec je, že je to pre niekoho ťažké. Ale podľa niektorých názorov na to len treba v detstve čítať.

Norman

V detstve som bezpochyby dosť čítal. Dokonca aj teraz čítam viac ako dosť. Y a I som sa teda tiež naučil dostatočne a nerobia mi problém. Nepochybne, kto ich neovláda, nie je príliš vzdelaný a sčítaný v slovenčine.
Ale, to nemení nič na fakte, že sú nezmyselné.
Ypsilon možno ešte akceptovať v cudzích slovách, ale určite nie v gramatických koncovkách. Každí múdri vidí, že je to tak.)

Le Bleu

zmyselné.. Podľa môjho opinijónu je ich používanie v slovenčine odôvodnené, etymologicky, morfologicky.
Na druhej strane samozrejme nič nebráni ani tomu, aby boli zrušené, len to, že by sa jazykovedci báli. (Alebo možno už na to stačí parlament, čojaviem..) Veď keď to ide v srpčine, chorvátčine a okolo, jasné..

--- nepodpísaný ---

ad 1. tak sorry ale slovnik slovenskeho pravopisu musi obsahovat vsetky predpony! naco na nom pracuje x jazykovedcov a k comu by potom mal sluzit, ked neobsahuje vsetko a nie je stale aktualizovany?
ad
"" Podobne aj slovká "naliečiť", "podliečiť", "priliečiť" ... to sú gramaticky správne slová, aj keď, kto vie, sa možno moc nepoužívajú. Ale preliečiť sa naozaj používa, aj keď sa to niekomu nepáči. ""

ak kde si prosim ta nechal semantiku, vsak ta je este dolezitejsia ako syntax.. .. naliecit, zaliecit, podliecit, priliecit su vyznamove nezmysly....este by islo doliecit sa

Norman

len sa tie slová nepoužívajú.
Uvedom si, že reč je arbitrátrna, teda dohodou.) Ak niekto bude mať význam pre "podliečiť", tak to slovo bude plne vyhovovať. Postupne potom sa bude používať až vojde do slovníku.
Slovník, ako vidíš, nestíha za realitou. Ale aj tak slovník nemusí obsahovať všetky kombinácie. Obsahuje napríklad všetky kombinácie číslic? Neobsahuje:)

--- nepodpísaný ---

ano mas pravdu, ked bude nato mat niekto zmyslplny vyznam, tak to slovo sa ujme, ale uznaj slovo priliecit je co? aky zmyslpny vyznam by si tomu teraz vobec bol schopny vyfantazirovat?
Liecbou sme vyvolali vedlajsiu chorobu?
Zaliecit - liecbou sme nevedomky zahnali prave sa rozvijajucu vedlajsiu chorobu
Odliecit -

Norman

Slovo "podliečiť" by sa už mohlo používať:) Je to presne to, čo lekári robia - neliečia, len tak podliečujú.
Odliečiť:)
Ja myslím, že sme sa pochopili.

enel

A čo poviete na slovo "poriešiť", to je už úplne mimo. Podľa mňa taký patvar poliečiť (aj preliečiť) je liečiť "akože", ale určite nie zodpovedne, vedecky... a nijaký skutočne dobrý lekár takéto slová ani nepoužíva, ja som sa s týmito slovami stretla len u "lekárov-údržbárov",lekárov, ktorí sú doktormi omylom (žiaľbohu). Byť dobrým lekárom v dnešnej dobe, podobne ako dobrým kňazom, dobrým učiteľom, aj dobrým človekom = byť svätým bez kanonizácie.

--- nepodpísaný ---

poriesit je uz davno jednoduchy slang..podobne ako vyzistit

Prezvonim time ;)

But svatym bez kanonizacie, diky

--- nepodpísaný ---

slovo riesit sa zacalo tiez nejako zvlastne pouzivat,- riesili sa veci, problemy, situacie, ale nie osoby.
Teraz som pocul aj vyraz budu niekoho riesit miesto budu sa niekym zaoberat.
Poriesit je slang. Teoreticky by kazde sloveso mohlo mat vsetky predpony ale logicky niektore predpony vyzeraju hlupo, nadbytocne, predpona moze byt v kontraste s vyznamom slovesa alebo prekruca vyznam slovesa.
Nie so ale slovencinar ani jazykovedec, ani sa nezivim pisanim

Le Bleu

Slang je všeličo. Släng. Alebo argot. Riešiť niekoho mi znie tak mafiánsky. Nejpravdepodobnejšie použitie podľa mňa. Ako že "Vyrieš už toho Havrana!"
To je všetko, dobrú noc.

Ľubov

Tak zdravím Kolodej,to info,ohľadom toho jedného nitrianskeho okrsku,môže byť ako ilustrácia zrejme : aj starí komisionálni veteráni si takú nízku účasť nepamätajú. Povedzme 80 voličov z 800.Tak vyzerá 10 % ,z tých 80 dá hlas viac ako polovica Beňovej a Ševc. Druhý Sulík. O 5 a 23 ,ani o K. to nie je, necelé percento. Na vstup do eu parlamentu stačí ,ako som čítala,15 000 hlasov. Nechce sa mi to ani komentovať,niečo Ti však chcem povedať. Pán Janco,alebo Andrej, nech v žiadnom prípade nekončí!!! Ak apatia dosiahla takýto bod,myslím si,že nasledovať už môže iba jej opak. Som presvedčená,že niektorí z nás sa začnú opäť zaújmať o to,čo s takým dešpektom nazýva politika. A zvlášť,keď si začíname viacerí myslieť,že už ide skutočne o prežitie, dožitie a záchranu ľudskej dôstojnosti.

Le Bleu

Národný front (vo Francúzsku dokonca celkovo vyhral, Fero Hollande hneď zvolal "krízové zasadnutie"), UKIP, Syriza aj Zlatý úsvit, traja jobbikovci a dokonca aj tá Lega Nord.. je to tam pestré. Stále je to ale málo. Keď to takto pôjde ďalej, tak časom ten parlament hádam aj zrušia. Zatiaľ ale ani nemusia, nie je to pre nich asi žiadna hrozba. Aj tak de jure ani nemôže navrhovať zákony. Biedna účasť okrem iného pochopiteľne aj provokuje otázky o legitimite takého zastúpenia; v diskusiách ľud opakovane poukazuje na to, že referendum s takouto účasťou by bolo neplatné.
Nigel Farage: “I don’t just want Britain to leave the European Union. I want Europe to leave the European Union.”
Le Penová je tiež za vystúpenie Francúzska z Eurozväzu. A vyhlásila: „Podporovať dobré vzťahy s takou krajinou, ako je Rusko, je minimum, ktoré je potrebné na zachovanie mieru. Ja chcem mier.“
Pre porovnanie - Vladimíra Maňku mrzí, že sa do Bruselu dostali ľudia z neštandardných politických strán, ktorí budú v Európskom parlamente pôsobiť ako nezávislí. Strašné.
Celkovo - asi je dobre, že máme tú frašku za sebou.
Aha, ešte: len chvíľu po vhodení obálky do urny (pekný, výstižný výraz) mi tak napadlo, či je vôbec múdre, správne, dobré a spásonosné poslať takého Janca niekam do parlamentu - a prísť o ďalšieho dobrého lekára.

Z.V.

Nuž, po posledných voľbách mám taký pocit, že ĽSNS má najväčšiu šancu preraziť, jediné čo mi vadí, že tam kandidujú samí NONAME. Tak to dám asi na náhodný výber....
SNS, KSS sú pre mňa momentálne mŕtve strany, NaS-NS ešte neožila...

vp

Také že nikdy, mŕtve... nie sú argumenty. Človek by mal vyhodnocovať situáciu v každej chvíli. Pre svieži vietor by sa tam mali dostať nielen komunisti, ale aj ten trochu úzkokoľajný Chelemendik, aj nejaký inteligentnejší kotlebovec, aj SNS, proste opozičníci

Norman

Nuž, práve že chcú všetci, takže nakoniec nepôjde nik. Hlasy sa rozdrobia do stratena...

Ále, aj tak je to jedno, je to presne tá ich hra na volby, jeden-dvaja v europarlamente nič nezmenia.

Kolodej

za zmenu. Min. zmena postoja ako poslancov - neangazovanie sa v LGBT - skor opozicia, odkrytie lobingu - vela veci - prenos podstatnych info spat na SK - aj toto su zmeny. Jasne ze nepolozia EU - ale dakuscicko ju mozu potriast :)

1488

dúfam, že v pitvore už vieme všetci, že darčeky neprináša ježiško hehe. Ide fakt len o povrchné rozhodovanie, koho by sme si želali poslať na výlet, aby tam obsmŕdal. Pri nízkej účasti na voľbách je šanca na vyslanie želaného väčšia, inak tam zase zakape taká flašíkovie šťastná maňka, toť vsjo.

Norman

veď hej, ale keď človek vidí tu roztrieštenosť, tak je jasné, ako to dopadne.

Mohol by sa podariť kotleba efekt, ale na to sa spoliehať nedá - treba, aby atmosféra v krajine bola iná. Keď sa zmenia pomery tu, bude sa ináč voliť aj do EU. Uvidííme, ako budú voliť Francúzi, Briti, Nemci a iní západniari - žial, treba povedať, že voli do EU o niečo LEPSIE.
Väčšina nšej spoločbosti len napodobňuje a teda zákonite sa hýbe s oneskorením. Do budúcich volieb EU pôjdu už skoro všetci dnešní frikulíni ako euskeptici. Ale to už bude zas neskoro...

s1

Hra na 'voľby'

1488

Slabšia volebná účasť štandardných klamaných ovečiek a možno motyka vystrelí aj viacerým nízkopreferenčným stranám, ktoré si vytvorili svoje fankluby nasraných, napriek tej viditeľnej rozdrobenosti názorov hehe.
...
Tak len optimistické heslo týždňa: Zase o deň bližšie k smrti..

Kolodej

aby som prekonal tu rozdrobenost :)

--- nepodpísaný ---
M.H

Netreba zabudnúť, že sa dávajú dva preferenčné hlasy, ja by som za ĽS Naše Slovensko krúžkoval Rastislava Schlosára a Martina Kotlebu. Vyzerá to tak, že najväčšiu šancu má ĽSNS, tak treba presviedčať aj známych. Nech smerácki podporovatelia homoagendy ako Maňka a židovka Flašíková-Beňová idú kade-ľahšie... :)

Le Bleu

ešte ma tak napadlo: Pre nás, opozičníckych tvrďasov, je asi každý, kto už bol vo vláde, automaticky diskvalifikovaný. Ale - kto je v zahraničí pre "euroskeptikov" priam hrdina? Kto nechal zásadito, teda zásadovo, pre Eurovál padnúť pravicovú vládu?
Trieštiť sa bude, veď na tom je to založené. Na figu je, že sa nedá krúžkovať naprieč stranami. Ja to vidím najskôr na NaS-NS.

Norman

ešte aj tie skratky či názvy majú podobné a zamenitelné úplne.

Sulíka nediskvalifikuje účasť vo vláde ako takej, ale to, že "držal balónik". Čiže, že je politický hlupák. To myslím pri všetkej všeobecnej úcte - politicky je to triviálny hlupák s triviálnymi názormi.
Okrem toho - je to "podnikatel", čo v našich pomeroch naozaj až na výnimky znamená - prašivý nehanebný zlodej.
Nechcem, ani za svet.

Kolodej

za hlupaka vysiel. Nasim nepodpisom by sa nic nezmenilo, akurat by do nas jebkali a robili "referenda" do vtedy, kym by sme neboli za. Keby neboli sprosti - mali si nieco za to vyjednat - rovnake dotacne podmienky pre polnohospodarov napr. Ale ked je sprosti, povali vladu.

vp

Starší link na článok, teda jeho záverečnú časť, niektoré odkazy sú tam nefunkčné, ale snáď ti ten klub kresťanských ekonómov napovie

http://afinabul.blog.cz/1003/americane-zacinaji-kvuli-spekulacim-s-eurem...

nick88
1488

Ľudská forma a jej matrixové hry. Tento lunapark má veľa atrakcií, nedá sa nevybrať - z pokoja je každé rozhodnutie dobré.

Norman

Určitý prejav, slovo. Zväčša mnoho nezmôžu, ale aj tak občas treba blbcovi povedať, že je blbec.

Aj teraz do EU sa dá demonštrovať, že tam Flašíkovú a tých ďalších zmrdov nechceme. Moc to nepomôže, ale, ako odporúča video, onania doma určite ešte menej.

--- nepodpísaný ---

toto uz je svanda ako rozdielne vnimame toto slovo. Skoro ako tociacu sa baletku - doprava alebo dolava?

azet slovnik uvadza pre-

6. dôkladnosť pri vykonaní deja: prehľadať, preskúmať, prekutať, premerať, prečistiť, prehrabať, prekopať niečo;
premoknúť, premrznúť;

lenze.... slovo liecit znamena nieco odstranit z tela, zbavit choroby.

Tuto kvalitu nema slovo hladat ani vacsina dalsich slov v prikladoch - prehladame, nieco najdeme a napr zapiseme do zoznamu, nemusime bezpodmienecne zobrat odtial prec.. prehladame mesto, najdeme osobu a oznamime je informaciu..
PreSkumame problem a oznamime vysledok.. skumat ale nie je vyriesit(zbavit nejastnosti)

Prekutat, prehrabat, prekopat - nic nicoho nezbavujem, mozet to napr.robit zo zabavy, menim ta skor poriadok materialu

premoknut - premoknem cely, ale iba na povrchu
premrznut - zima sa dotkne vsetkych mojich molekul, ale nie dokladne ovplycni,paralyzuje...odtoho je zmrznut

ale

pre-cistit , cistit to sa uz podoba liecit... ma to ale vyznam napr. precistit kanal, ruru, mechanizmus dostatocne dokladne nato aby bol znovu funkcny, nie aby bol nevyhnutne 100% cisty... je tu doraz na buduce fungovanie toho cisteneho predmetu. Precistit komin neznamena ze sa bude zvnutra leskut. Vycistit komin to uz moze znamenat 100% cistotu.

Mozme precistit, telo aby si sa necitil tak unaveny..atd

Ak pojdes po vodnom kanale, ktory pred tyzdnom netiekol a dnes sem tam uvidis nejaky odpad, napr kazdych 20 metrov, tak robotnici den predtym ten kanal vycistili alebo precistili?

Mozno by sa dalo pochopit:
zub sa opatovne zapalil tak ho (opat?) preliecime.
preliecime si pacienta aby ste vy studenti videli ako sa spravne postupuje pri liecbe
preriesime si tento matematicky priklad, aby sme si pochopili kroky riesenia

Norman

"premoknut - premoknem cely, ale iba na povrchu"
prečo iba na povrchu?? Premoknúť je byť mokrý CELY , všetko, čo môže byť mokré, mokré je.

"premrznut - zima sa dotkne vsetkych mojich molekul, ale nie dokladne ovplycni,paralyzuje...odtoho je zmrznut"
veru, zima sa dotkne všetkého, CELY som namrznutý, bez výnimky (či z toho ochoriem alebo zomriem je iná vec:)

Proste, významy tých predpôn sú predsa len ako tak definované a nedajú sa ľubovolne meniť.

Ale ako hovoríš, je to pekný príklad, ako si ľudia nerozumejú, aj keď hovoria rovnakým jazykom:)

--- nepodpísaný ---

ano premrznut - to sa dotkne vsetkeho ale nie v potrebnej kvalite... najprv premrzol, pottom poriadne premrzol a nakoniec zmrzol.. liecenie v sebe zahrna snahu o takmer dokonaly vysledok na urovni zmrzol

moc sa sutredis na predponu a menej na zmysel slova.
ak je synonymum k liecit slovo zbavit, tak aj zbavit by malo byt schopne prijat predponu pre-
prezbavit

ale pozri co pisu rusi

http://www.gramota.ru/slovari/dic/?word=%EF%E5%F0%E5%EB%E5%F7%E8%F2%FC&a...

Большой толковый словарь
ПЕРЕЛЕЧИТЬ, -лечу, -лечишь; перелеченный; -чен, -а, -о; св. кого-что. Разг.
1.
Подвергнуть лечению всех, многих. Врач перелечил всех больных. П. всех коров в стаде. //
Последовательно, по очереди подвергнуть кого-л. лечению (о всех, многих врачах). Его перелечили все известные врачи. Все лучшие доктора перелечили, а проку нет.
2.
Долгим, чрезмерным лечением причинить вред. Больного перелечили. Важно не п. < Перелечивать, -аю, -аешь; нсв. Перелечиваться, -ается; страд. Перелечивание (см.).

Oni pod tym rozumeju podat vykon co do mnozstva
1. podrobit lieceniu mnohych, vsetkych pacientov. tj lekar stihol liecit vsetkych...
alebo
2. nadmernym liecenim privodit ujmu

Norman

Len vlastne mimo tému mám dojem, že ten ruský slovník takpovediac nesprávne chápeš. Tie body 1. a 2. nie sú definície, ale jednoducho príklady. Je jedno, či preliečil všetkých alebo len jedného, je jedno, či chorobu spôsobilo nadmerné liečenie. Ale hovorím, tak či tak to už k téme moc nemá.

Už je to priveľa. Mali by sme začat inú tému. Čo hovoríš na opytovaciu časticu "či", na konci vety, ako to používajú východniari. Mne to lezie na nervy. Podľa mňa to nie je v poriadku. Či?
:)

--- nepodpísaný ---

tak mne tiez... ja vpodstate uz od 1 triedy na zs, ked som to prvykrat pocul, ucitelka to slovo pouzivala, mam ako najneoblubenjsie slovo "cize
no a teraz toto ci uz je az smiesne
ci - pichlave slovo na konci vety....zeby tym, ze to evokuje slovo p

moje najneoblubensie slova, ktore beru energiu je cize,ci, slovak......avsak slovaci este ujde

ok beriem, ze preliecit stacilo ale zaujimalo by napr. preco ako si vysvetlujes, ze slovo naucit, alebo slovo nacvicit obsahuje prava slabiku na-

Norman

Jazyk je ako strom, ako stromová koruna. Jej rast, jej forma má svoje pravdlá, ale zároveň je to do veľkej miery vec náhody a predošlého rastu. Proste je to tak. Nik z bežných používateľov jazyka nad tým neuvažuje.
Odborne sa dá dosledovať, prečo a ako k tomu došlo, prečo sa to používa. Dôležitejšia otázka je - aké to má dôsledky pre tých, ktorí tak hovoria. Teraz nemyslím na predpony - podľa mňa ich použitie, či už "na-" alebo "vy-", je úplne zamenitelné, úplne irelevantné, ktorá sa používa a ako je myslená. S časticou "či" je to iné, lebo tá je zle používaná (nebudem vysvetlovať, prečo).
A čo ťa tak pohoršuje na "čiže"? Ako píšeš, dôvody tvojej antipatie nie sú objektívne, ale proste to máš zafixované ako odporné pre tú učiteľku (ak som ťa dobre pochopil). Spojka "čiže" ani nemá v slovenčine náhradu, mám dojem. Možno použiť ešte latinské "ergo" .) Ale možno to tá tvoja učiteľka používala nejako ináč, v inom význame. Prakticky tak možno začať každú vetu, ako pokračovanie predošlého ... :)

--- nepodpísaný ---

na -....prve pride na um casto pouzivan predlozka na. na- sa nepovazuje za predponu ale napriek tomu mas slova pisat, napisat. Napisat na papier...Ale vedomosti nedavas na seba, na hlavu... mozno na pamet..
Ja si myslim, ze napr. zalude, sipky sa zbierali do zasoby, postupne, vznikala kopa... a davalo so to na kopu. Tak asi aj vedomosti a informacie zbieras do hlavy na pomyselnu kopu, z ktorej potom beries.

Cize - nebolo to kvoli ucitelke, len asi som nebol zvyknuty na take zmekcenovane slovo, 4 pismena a 2 makcene, fyzicky neprijemny zvuk pre mna, a myslim ze bola castejsie pouzivane takze, cize bola zriedkavejsie, ja som vzdy pouzival takze, ale cize v reci postupne prevladlo...
Ci nakonci....tam je zamlcany zbytok, ci (nie je to tak?) - po nasom alebo nie?....prudko tam stupa intonacia, co je asi neprijemne (tak maly alarm, kontrolna otazka, vynucovanie reakcie)
Preco je ci zle pouzivane podla teba?

Norman

Najprv krátko o faktoch:

V každom jazyku existuje častica-spojka-indikátor, že naseduje "informácia":

príklad:

Hovorím, že Peter prišiel.

Ak je informácia "neistá", táto spojka by to mala naznačiť. V Slovenčine na o slúži spojka "či".

Neviem, či Peter prišiel.   (nie je isté, či Peter prišiel, možno prišiel, možno nie)

Na rozdiel od toho:

Neviem, že Peter prišiel.   (Peter prišiel, je to fakt, len ja o tom neviem)

Toto je základná funkcia tejto častice. Do toho patria aj vety:

Rozmýšlam, či si zoberem jablčka, alebo či si zoberem hrušky.

( to je zas ta indikácia informácie  plus nepotvrdenosti)

 

Používať túto spojku na konci vety (v zmysle "nie je tak?", v zmysle anglického "isnt it?", nemeckého "oder?") je teda proti očakávaniu, pretože za ňou nenasleduje žiadna informačná veta. To človeka prudko ruší.  Tá častica-spojka má už jeden význam a tento druhý je chybný, nemala by ho mať.

 

Za druhé si to zvykli používať príliš často a pôsobí to tak alibisticky, zbabelo. Malý príklad:

Podľa mňa mám určite dostať od Vás 1000 Euro. Či?

Vyjadruje to takú tú atavistickú slovanskú nerozhodnosť aj v situácii, keď by mali vedieť, čo hovoria.

 

Ale ako píšeš, z veľkej časti je to nepríjemné kvôli tomu ostrému a šišlavému tónu. Keby namiesto či povedali nie, bolo by to objektívne pre väčšinu Slovákov znesitelnejšie.

Dalo sa to všetko napísať aj kratšie, lebo podstatný je ten posledný fonetický bod. Takto by sa zo slovenčiny stalo "čip či šiši čin ši či" crvrlikanie, ako u debilov. Hm, niečo, ako polština alebo ukrajinčina. Fuj.

 

Le Bleu

skromne zapojil do debaty o niečom inak asi celkom nepodstatnom.. Aj keď už sa tuším skončila.
Nemyslím si, že to "či" je "nepríjemné kvôli tomu ostrému a šišlavému" zvuku. Veď to by bola slovenčina škaredá každú chvíľku, vďaka mäkkým spoluhláskam a sykavkám; pritom práve nejakú tú mäkkosť ľudia (a Česi;)) často uvádzajú ako svoj laický dôvod, prečo sa im slovenský jazyk páči, takže v tomto sa mi celé to brojenie proti mäkčeniu zdá podivné. Nebude mať na tom zásluhu aj bratislavský pôvod? Či? Skrátka, mne sa fonetická stránka zdá najmenej dôležitá. Je v tom asi aj tá zbabelosť alebo nerozhodnosť, ale mne na tomto používaní "či" vadí asi najviac to, že sa to vďaka niektorým hercom (alebo to bol Čekovský?) a masmédiám rozšírilo tak, že je to teraz úplne obyčajná sprostá móda a u niektorých jedincov až jazykový tik.

Le Bleu

Tu nápodobne:
Nemohlo sa ti slovo "čiže" sprotiviť hlavne preto, že ho tá učiteľka snáď používala príliš často a možno vyprázdnene? To ľudia robia bežne, všetky tie "v podstate", "akože", "žeáno" a tak.. A u učiteľov to býva príznačné a aj viac viditeľné.
Iné: Nevie sa teda, kde (a kedy) sa vlastne vzalo slovo Slovák?

--- nepodpísaný ---

http://en.wikipedia.org/wiki/Double_negative

slovanske reci - vsetko co moze byt negativ vo vete je negativ. je tzv. negative suzvuk
mame teda skor doraz na harmoniu a setrenie energie prijemcu informacie? uz po prvom slove vie, ze vyznam bude negativny..
ale ide to na ukor logiky..
nikde som nikdy nikoho nevidel
v starovekej grectine sa dva negativy navzajom vynuluju a vysledok je pozitiv -
nikto nevidel =) vsetci videli

anglictina, nemcina, latincina nemaju negative concord, maju nagative polarity items

Ich weisse nichts..........Ich weisse keine...
Ich weiss nicht nichts
Viem nic.
Neviem nic..........v slovencine teda su pouzitelne obidve, nie?

Náhodný okoloidúci

Nevidím dôvod, prečo by sme mali svoj jazyk prispôsobovať cudzincom.
Ale celkom by sa mi páčilo, keby sme do slovenčiny znova zaviedli staré všeslovanské slová, ktoré sa zachovali v iných jazykoch, ale zo slovenčiny neviem prečo vymizli, a tiež archaizmy. Alebo aj aorist. To by ale už bola iná "haluz".

--- nepodpísaný ---

nemyslim, ze to mame preberat. mna sameho prekvapil rozsah toho clanku na wikipedii

Kolodej

ja si myslim opak. Chybaju nam v slovencine slova - protiklady.
mame - teply - studeny
ale
bezpecny - ? nebez...
v srbstine je na to slovo - opasan
a mame obrovske mn. slov, kde nemame protiklad ale len negaciu. Vedome sa snazim pri komunikacii s mojimi detmi vylucit pouzivanie (NEpouzivat) ne. Hladam slova protiklady. Je to dost narocne. Vraj podvedome evidujeme len zaklad slova. Predponu ne-nie vylucujeme. Cize toto je NEbezpecne - ostava len bezpecne. Preto aj napr. 10 prikazani je vsetko ne-nie - preco nemame ctis zivot - ale mame NEzabijes.
Rovnako na protivojnovych demonstraciach. No war. Vytlacene na peknych mavatkach. Je lepsie We want peace? napr. Ale to sa len tak pohravam s myslienkami :)

--- nepodpísaný ---

to je zaujimave... podvedomie registruje len zaklad slova.. podvedomie posobi dlhodobo a nepretrzite a vedomie kratkodobo a casto, musi sa opakovat...potom vedomie musi casto chvilkovo korigovat podvedomie a v cloveku je casto rozpor

bezpecne % ohrozujuce

v slovencine sa za dvojitu negaciu povazuju len dve negativne slovesa
- nemoze neprist

Nevidel nikoho, tak tu je nikoho len kvantifikator/kvalifikator negacie, a robi negaciu uplnou, jednoznacnou,vylucnou

V slovanskych jazykoch vraj
Nikto, nikde, nikdy, nic nie su sami osobe negacie. Funkciu negacie preberu, ked sa vyskytnu v odpovedi v rozhovore
Nikto neprisiel? Nikto.

Neurobil to po prvykrat....tak toto je dvojzmyselne... preto sa musi pouzit totalizator napr.:
Vobec to neurobil po prvykrat.

Norman

A nepripadá ti to, Kolodej, ako keby si chcel nazývať pravú hornú končatinu "ruka" a ľavú hornú končatinu "paprča"?
Prečo chceš, aby slov bolo viac, ako je treba? V konštruovaných jazykoch, ako napr. esperanto, sa snažia naopak aby koreňov slov bolo málo, a tam sa zámerne to tvorí, napríklad: dobrý ="bona", zlý ="malbona".

--- nepodpísaný ---

radsej nech je jazyk rozumne zlozitejsi a nezaprasi podvedomie nez naopak

Norman

Zaprášenie podvedomia je skôr neuvedomenie si, že "malý" je len a len opak "veľkého", že tie slová SÚ jedno.
Zaprášenie podvedomia je potom to, že sa človeku - z dôvodu jeho polepeného jazyka - zdá byť svet zložitý a nepochopiteľný.

A pritom je tak jednoduchý a konzistentný. 1+1.

Kolodej

ako priklad jednoduchosti by som neuvadzal :)

--- nepodpísaný ---

jeden australsky kmen stale pouziva absolutnu orientaciu sever, juh, vychod zapad a nepoziva relativnu tj vpravo, vlavo, vpredu, vzadu.
Tak raz ma svoju ruku juznu a o hodinu je severna, podla toho ako stoji. Maju tak vyvinutu online orientaciu, ze stale vedia kde je sever.
Pouzivaju 16 rodov, medziinym, psy, leskle veci, ohen, nebezpecne veci, lovecke zbrane

Kolodej

ze jazyk sa vyvija k zlozitosti a nie naopak. Teraz samozrejme nemyslim na vyvoj do absolutnej zlozitosti. Opacne je to vylucene.
O zlozitosti SVK jazyka - vidim to na malej v skole. Akonahle ju naucili pismenka, okamzite zacala pisat. Fčela, ľebo, biciglovať, svjeťiť - mne toto je zahadou. Kto a kedy nam zacal komplimovat gramatiku vecami ako de, te, ne, le ..., spodobovanie, tvrde i. Preco? Naco? Keby sme vylucili tie vynimky a hlupe pravidla, detom ostane velka cast kapacitu mozgu na ucenie inych veci a nie tychto vselijakych vynimiek. A ked mozme mat teply a studeny myslim ze ani s ostatnym by nebol problem. Bezpecny - opasan - mame plno bratskych jazykov z ktorych je mozne vypreparovat to najlepsie. Btw, tych najmudrejsich z 5. kolony by som hladal prave na takych miestach.

Le Bleu

Opakujem, nie sú to tak celkom nezmysly, žiadne čisto umelé konštrukty, drvivá väčšina má racionálny základ - vo vývoji jazyka, posunoch, v etymológii, v preberaní slovnej zásoby atď. A tak sa to človek aj učí, teda mal by sa. Alebo vlastne neviem, ako sa to učí, dosť možné je, že napr. taký ja som to mal vďaka tomu čítaniu v detstve popritom v podstate namemorované a k nejakým zákonitostiam som sa dostal neskôr, a to predpokladám, že najprv k takým tým sprosto poučkovým pravidlám (ktoré som nechápal, že načo mi sú) a až potom tak rozumne, v hlbšom, širšom kontexte. Dosť pomáha, ehm.. nadhľad, rozhľad. A ako vraví múdrosť, koľko rečí vieš, toľko rečí vieš.
Ďalej, opakujem (sa), áno, je to jazyk komplimovaný, aj ja som si povzdychol, keď som videl nejaké prvé veci napísané malou neterou, že chudák dievča, to ťa ešte čakajú veci, poznať písmená, to ešte nie je žiadna výhra, ale iba začiatok, podobne aj chudák súdružka učiteľka, aj chudáci cudzinci, ktorí sa učia po slovensky, hoci tá neter to má asi najťažšie, ale - s tým sa už nedá nič robiť, jedine že by sa stalo neviem čo a,
zase (sa) opakujem, druidi v JÚĽŠ SAV by zásadne zmenili podobu jazyka slovenského, napríklad, áno, pravopis smerom juhoslovanským, kde to bez problémov funguje, ako vidíme. Hoci ja by som si už asi nezvykol. Ale ktovie.

--- nepodpísaný ---

mne by tiez y chybalo... ten znak ma v sebe energiu a takisto by sa mi nechcelo casto pisat makcen

lyra -lira, bidlo - bydlo, vir - vyr co je na tom az tak tazke, ked sa slovaci zarovne ucia anglictinu kde to je o 2 levely komplikovanejsie.

Norman

Výnimky nie sú (až taký) problém. Podvedomie zaprašujú y a i v domácej gramatike. Implicitné "di ti ni li" je podobný nonsens a radšej písať mekčene, (alebo aj nepísať a čitať podľa kontextu) ako mať kvôli tomuto implicitnému zmekčovaniu dve i.
Treba si uvedomiť, že štúrovci v tomto hlúpo napodobovali grecko rímsky marazmus. Malomeštiacky hľadali, kde sa slovanské jazyky podobajú klasickým, kde majú rovnaké fičúry. Aj tie negatívne.
A ďalší príklad je "ä". To ja osobne takmer ignorujem, ale nedá sa celkom - ale objektívne, slováci nič také nevyslovujú a malo by sa to OFICIALNE zrušiť. Maso alebo meso, kto neponimajet?

Náhodný okoloidúci

My sme na tom ešte dobre. Ale ak sa človek učí tzv. angličtinu, musí sa naučiť dva výrazne odlišné jazyky, jeden hovorený a druhý písaný.
Napríklad - čo je to GHOTIO? Predsa FIŠ, čiže ryba. GH sa v slove ENOUGH (dosť) vyslovuje ako F, O sa v slove WOMEN (ženy) vyslovuje ako I, TIO sa v slove NATION (prvotne národ, ale u nich skôr druhotne ľud, bez hľadu na etnický pôvod) vyslovuje ako Š.

Norman

Áno, angličtina s t ým má problémy, nemajú to dobré ale má to svoje výhody. Tento vtip je ale výnimka. V skutočnosti je v anglickom písaní kopa regulárností. A v podstate je v angličtine nenormálne nie písanie, ale čítanie.
V angličtine platí, čo v slovenčine - staré, historické latinské slová možu nechať bez zmeny, ale mali by zreformovať domácu, gramatickú časť. To v ich jazyku nie sú koncovky, ale častice, predložky a zámená ... Napríklad to známe extrémen "enough" by mali písať "enuf", podla ich posunutého zvukopisánia:).
Ale to sú vlastne drobnosti. Podstata zaprašenie podvedomia je sémantika, teda napr. to "nation" - je to "národ" alebo "ľud"? A čo je to , Kefalín, "národ"? A čo je to "ľud"? Je tam jednoznačný rozdiel? Je tam jednoznačná definicia? A prečo sa nedefinuje medzinárodný slovník, ako to prebehlo vo vede, napríklad v chémii a medicíne, aby sa tí blbečkovia v bielych plášťoch aspoň ako tak mohli dohodnúť. Bez definovania terminológie sa NIK nedohovorí a NIČ nevymyslí ( nedohovorí sa ani jeden a nevymyslí sa ani jedno :)

Náhodný okoloidúci

Tomuto súčasní Angličania rozumejú hádam ešte horšie ako my "staroslovienčine". A nie iba vďaka normanskej kolonizácii a jej starofrancúzskemu jazyku začlenenému do miestneho jazyka:

http://ang.wikipedia.org/wiki/H%C4%93afodtramet

--- nepodpísaný ---

rusi to maju naopak
opasen % bezopasen.. Bez- podvedomie registruje? Alebo vsetko poklada za opasen tj nebezpecne... takze ich zavyvinuta paranoja sa pretavila aj do reci a kruh je uzavrety..

Kolodej

iba ze by ne :) vazne netusim. Ale radsej budem trochu paranoidny ako drbnuto lahkomyselny :)

--- nepodpísaný ---

tam kde si cital o nie- neboli spomenute ine predpony?
Aby bolo jasne Rusi maju pravo byt " paranaoidni". Oni sami najlepsie vedia a citia ako sa spravat..
Cold, wars, deception.. can you blame us.

Náhodný okoloidúci

Nejde o to, či si paranoidný, ale o to, či si paranoidný dostatočne. Lebo to, že si paranoidný, ešte neznamená, že po tebe nejdú :D

Kolodej

opasno, opasan - sigurno, siguran
nebezpecné - bezpecné

Norman

Hovorí sa predsa:
zicher je zicher.

--- nepodpísaný ---

v cestine existoval zapor prevzaty s latinciny a mal formu
Nikto ví. Avšak sloveso ví nesie informaciu tak silno, ze Nikto nedokaze vetu pretvorit na zaporny vyznam. Dokonca aj nikto je chapana ako nejaka entita.
Boli aj snahy o formu Ikto nevie, ale postupne sa preslo na dvojitu negaciu.
Takze lidovy zapor funguje preto, lebo slova ako houby, stary cert, kozel nesu informaciu este silnejsie ako sloveso ví, rozumí atd..

Le Bleu

Toto je v kontexte dosť vtipný príklad, pretože ten koreň "mal" (z latiny) práve znamená "zlý".

Norman

No, to je fakt, to je ten najparadoksnejší príklad - ale napriek tomu funguje ("mal" je vybraný zámerne, v esperante sú asi všetky korene historicky prevzaté zo známych jazykov) . Je to proste iný druh záporu, protiklad. Tak, ako je bežne povedať ne-dobrý, malo by byť celkom normálne povedať mal-dobrý.

Aby nevznikol omyl, nepropagujem tu esperanto. Práve naopak, musím dodať, že je to zle a amatérsky urobený zlepenec a uvádzam ho tu ako príklad len kvôli tomu, že vďaka chorej a nezaslúženej propagande je to najznámejší umelý jazyk.

Le Bleu

To bola len pikoška. Pri umelých jazykoch by inak asi malo odpadať to prípadné zaprasenie podvedomia, o ktorom bola reč. Ak teda konkrétny koreň nie je prevzatý práve z rodného jazyka dotyčného alebo nejakého príbuzného (jazyka).
Esperanto je podľa mňa Európanovi celkom zbytočné sa učiť.
(Aký čudný slovosled, isn't it?)

Norman

Umelé jazyky sú konštruované z rôznych cielov. "Nezaprašovanie podvedomia" je jeden z častých, aj keď nie je tak explicitne spomínaný.
Ale aj keď konštruované jazyky do istej miery dokážu zabudovať niektoré tieto vylepšenia, mnoho iných vecí, o ktoré sa formálna jazykoveda nestará a teda im nik nerozumie, sú v umelých jazykoch (možno) ešte viac dokrútené, až dokurvené. V tých prirodzených sú veci, ktoré sa overili, vyselektovali, vyhladili stáročiami.

S umelými jazykmi je to ako so spoločnosťou. Treba to vylepšovať, ale keďže je to zložité a ľudia, zvlášť ich inštitúcie, sú blbí - výsledok vylepšení je, ako vieme, často katastrofa. Preto jediné pravidlo, ktoré pri meliorizácii sapient socíí je stopercent isté je to, čo hovori v klúčovej scéne Amy vo filme Straw dogs(1971) partnerovi: "vorsichtig, nur vorsichtig" ( ja viem, je to anglický film, ale k nám došlo všetko cez nemeckú oponu, že áno, a to je potom ten inprinting :).
Takže vorsichtig, alebo ako by povedal dnes starý dobrý reformátor Luther : "Step by step".

--- nepodpísaný ---

Zápor lidový.

V jazyce lidovém se důrazný zápor větný často vyjadřuje slovy znamenajícími něco bezcenného nebo odpuzujícího; sloveso je při tom kladné, tón věty je ironický, s důrazem na slově vyjadřujícím zápor. Této expresivní podobě větného záporu se říká zápor lidový.

Na př.: Ten tomu kozla rozumí (= ani trochu tomu nerozumí).
Dostaneš starého čerta (= nedostaneš nic).
Mně na tom starou bačkoru záleží (= nic mi na tom nezáleží).
Ví houby, co je poesie (= vůbec neví).

— Ve vulgárním vyjadřování se tak užívá i slov hrubých, nespolečenských (zápor vulgární, „hanácký“); viz o něm u Šmilauera, Novočes. skladba 23 a též ve výkladu V. Machka o slově krondaro v NŘ. XXX, 142.

Kolodej

preco nepouzit normalny zapor - ale skladat to takto zlozito. Idem ja citat toho Jonasa Zaborskeho. Mam to doma uz rok, uz je cas. Uvidime ako pise on.

--- nepodpísaný ---

inde som odpovedal...

v cestine existoval zapor prevzaty s latinciny a mal formu
Nikto ví. Avšak sloveso ví nesie informaciu tak silno, ze Nikto nedokaze vetu pretvorit na zaporny vyznam. Dokonca aj nikto je chapana ako nejaka entita.
Boli aj snahy o formu Ikto nevie, ale postupne sa preslo na dvojitu negaciu.
Takze lidovy zapor funguje preto, lebo slova ako houby, stary cert, kozel nesu informaciu este silnejsie ako sloveso ví, rozumí atd..

Norman

Pozri sa na to takto:

v slovenčine nejestvuje šikovné príslovky "čokoľvek", "ktokoľvek","akýkoľvek"...
Existujú len takéto dlhé tvary.

To, čo sa hovorilo, bolo:
"Nevidíme"."Ani jeden nevidí" ( v zmysle: ani jeden z nás nevidí )
"Ni jeden z nás nevidí"
"Ni kto z nás nevidí".
"Nikto nevidí"

iný príklad:
"Nikto nepríde" = "Ni jeden nepríde"

Podobné konštrukcie majú mnohé jazyky.

Ten takzvaný "druhý zápor" teda nie je skutočný zápor, ale je to zdeformovaná príslovka množstva (alebo ako to presne špecialisti volajú) Takto to vzniklo a takto (správne) to všetci hovoriaci týmto jazykom vnímame a rozumieme tomu.
Z tvaru "(A)ni jeden" = "neither one", "nicht einer"
sa stalo "nikto", "nik" = "no one", "keiner"
čo je evidentná jazyková, fonetická (nie logická) chyba, deformácia.
Podobne to bolo v určeni predmetu, času, miesta ...

Ale - formálne je to naozaj nelogické, je to výsledok fonetickej deformácie, takže, ak by bola možná reforma ... mohla by sa spraviť. Najlepšie sa zdá návrat k tej forme "ni jeden" ...

--- nepodpísaný ---

podstatne mena, pridavne by mali mat rozdielne slova pre opak a co sa tyka slovies, mozno by sa dal zapor urobit prehodenim prvych dvoch slabik:
Urobis to? Roubim. (neurobim)
Videl si to? Devil.
Ides? Deim.
Dnes som panisal nic (nenapisal nic)

Inac existuje jazyk slovio.com

Norman

Prečo by mali mat prídavné mená iný protipól, s iným slovným koreňom?
A prečo tvoriť negáciu slovies prehodením ? Také niečo sa už skúšalo v umelých jazykoch, neosvedčilo sa.

Čo sa týka "protikladných vlastností", ako veľký-malý, ťažký-ľahký a podobne, najlepší by bol jeden neutrálny kmeň, napríklad pre veľkosť "mag" , a napríklad "magi" by bol malý, a "magu"
bol velký.
Podobne "bon" kmeň dobra, "boni"= zlý, "bonu" = dobrý.
Žiadne z tých tvarov by nebol zápor:)

--- nepodpísaný ---

a ako by si to vyriesil so slovesami?... v zapornom vyzname by sa dala zmenit niektora samohlaska (napr. prva alebo posledna) na prehlasovane a, e, o u = ae, ee, oe, ue. tak by sa to zvukovo dostatočne oddelilo od pozitivneho vyznamu..
urobit uerobit urobieť

Norman

Zápor slovie sa robí predsa v pohode takmer vo všetkých jazykoch , nejakou negatívnou časticou "ne" . Robiť to prehlasovaním by asi foneticky nestačilo, nie je dôvod.

Ale so záporm slovies je iný problém. Nie je jasné, k čomu sa vzťahuje. Napríklad.

"Včera som nenatieral na červeno babkin plot"

Zdanlivo je negované sloveso "natierať", ale čo to vlastne znamená? Nenatieral som včera, ale predvčerom? Nebol to plot? Nebol babkin? Nenatrel som ho na červeno? Alebo len celkovo som nič nerobil, nenatieral?

Sloveso totiž je málokedy samé o sebe, ale má tzv. predmet, alebo dva, ale v podstate môže mať x rôznych relácií - dôvod, zámer atď atď, plus príslovky, plus čas a miesto - proste sloveso = celá veta. Keď tam niekto hodí zápor, zneguje celú vetu, alebo len niektorú časť?

Zväčša sa to indikuje tak, že negovaná časť je na konci vety:
Nenatieral som plot včera (ale minulý týždeň)
Včera som nenatieral plot (ale stenu).
Plot som nenatieral na červeno (ale na modro).
Včera som plot nenatieral babke (ale susede).

To je ale také neformálne neisté indikovanie.
Presne sa to dá robiť - v slovenčine - takto:
"Včera som plot natieral nie na červeno"
"Nie včera som natieral plot"

Ale tak sa to nerobí, použije sa spomenutá negácia slovesa - to je ďalší zlozvyk, rovnako ako dvojitá negácia.

Norman
Pavel Kamas