Ja v komunálnej politike

zvieratka ju hladajuKvik, v tomto príbehu rozpoviem to čo sa udialo v hlbokom lese za naším statkom. Dej trval počas celého roka 2011. 

Bolo to takto.

V lese žilo množstvo zvierat. Veľkých, dravých, malých i mocných. A taktiež veverička Klára, ktorá bola doslova chorobne kvik ambiciózna a mocibažná. Každoročne si zvieratá na prelome zimy a jari /v marci/ volili niečo ako lesného správcu, ku ktorému potom adresovali svoje prosby, názory a kto ich rozsúdil kroch, keď sa navzájom pohádali, či nebodaj keď došlo k zločinnosti! Za posledné desaťročie, pokiaľ mi teda kvik pamäť siaha, sa v tejto pozícii striedali medveď, vlk a jeleň Bobo.

Všeobecne možno povedať, že išlo o zvieratá, ktoré si vedeli zjednať autoritu a rešpekt kroch široko – ďaleko, po celom lese. Medveď Ťarbalaba svojou silou a pevnou vôľou, vlk – Sivý bôčik svojou dravosťou a mafiánstvom na čele svojej svorky, a jeleň Bobo vďaka svojej rýchlosti, múdrosti a dôvtipu. A tak nečudo, že ako roky plynuli kroch, nikomu inému okrem týchto troch sa nepodarilo byť na niektorý rok zvolený do funkcie správcu lesa. Takýto stav vecí mnohí jeho obyvatelia rešpektovali, viac-menej každému kvik do istej miery vyhovovala situácia, že každý z „veľkej trojky“ ako sa hovorí „chívľku ťahá pílku“...


Lenže nie veveričke Kláre. Tú celé mesiace zožierala ctibažnosť a mocichtivosť, a dňom i nocou premýšlala, ako získať moc. Vedela, že nech podnikne hocičo, nebude to ľahké, a hlavne, skôr či neskôr bude odkázaná aj na nejakých ozbrojených pomocníkov, pretože sama Klára si nemohla úspešne merať sily ani len s divou mačkou Klaudiou, nieto ešte s velikánmi ako sú vlk, či diviaky! Pri hlasovaní malo každé zvieracie plemeno jeden hlas. Voliteľmi kroch boli teda vtáci, vlci, diviaky, medvede, muflóny, jelene, jazveci, tzv. drobní (sem patrila i veverička, ježkovia či žabky) a vznešená šľachta – inak kroch povedané – rys ostrovid s jeho famíliou. Spolu deväť hlasov, a víťazný kandidát potreboval 2/3 väčšinu, teda aspoň 6 hlasov. Veverička vedela, že ak by sa rozhodla ona kandidovať, tak má istú podporu len zo strany iných veveričiek a to bolo žalostne málo. Preto sa dlhodobo pripravovala na to,aby zmenila tento pre jej mocenské ambície nežiadúci stav. Takmer pol roka potajomky špehovala rôzne zvieratá, aby si o nich zabezpečila kompromitujúce informácie. Veď najmä z mocných mal každý nejaké to kroch „maslo na hlave“!

Žiaľ, nevedelo som, že sledovala aj mňa... . Žilo som síce v „zahraničí“ – čiže nie priamo v hlbokom lese, ale na statku v chlieviku, kde sa o mňa gazda viac – menej dobre staral, ale pár krát do roka som si neodoprelo nejakú tú vychádzku do lesíka.

Ale nepredbiehajme! Skrátka, veverička Klára po dohovore s ostatnými veveričkami v lese, začala napádať vtáčie hniezda, hrdúsiť im mláďatá, požierať vajíčka a páchať obrovské škody a neplechu. Prestala s tým len potom , keď sa aj dravé vtáky zaviazali, že na volebnom sneme budúci rok podporia svojím hlasom jej kandidatúru na správcu lesa!

Potom nasľubovala tzv. drobným doslova „hory-doly“ len aby jej dali šancu a prisľúbili jej svoj hlas vo voľbe v marci (2O12 roka). Väčšiu námahu jej dalo získať si hlas od vplyvnej skupinky jazvecov kroch. Pre tento účel kvik použila kampaň, že zorganizuje výsadbu mladých stromčekov v lese a zabezpečí pre mladé jazvece vhodné obydlia, aby nemuseli hľadať skrýšu v cudzích lesoch. Za týmto účelom pozvala do lesa niekoľko hospodárskych zvierat – somárika, kone a dokonca nahovorila na pracovnú vychádzku aj skupinku ľudských detí – skautov, ktorým učarila svojím kožúškom a oklamala ich svojím pekným výzorom.

Tí všetci prišli na čistinku v lese, upratovali tam a pomohli bobrom opraviť hrádzu, a tak zabezpečiť , aby rieka tečúca cez neďaleký kvik les sa počas letných dažďov nevyliala a nezatopila jazvecom brlôžky. Keď takto preukázala svoju naoko dobrú vôľu a ochotu pomáhať, aj jazvece jej prisľúbili na jeden krát svoj hlas. Ostatným lesným plemenám však proste nemala čo ponúknuť. Preto sa dala na cestu intríg a nemilosrdného mocenského boja.

Koncom leta 2011 sa ohlásila do nášho kroch lesa mimoriadne vzácna a vznešená návšteva. Vysoká šľachta a – rysy oznámili, že sem zavíta jeho kráľovská výsosť lev. Keď sa totiž v susednej dedine na pár dní zastavil kroch kočovný cirkus, tak jednu noc ušiel z klietky za účelom, že navštívi svojich lesných poddaných.

Za týmto účelom sa všetci na príslušný deň vystrojili a slávnostne prichystali, uvítať vznešeného vládcu. Veverička nelenila kroch, a rozhodla sa, že musí svojich nepohodlných sokov odstrániť teraz – alebo nikdy. Preto keď sa celý dvor a lesní zástupcovia zvierat prišli pokloniť levovi, odvážne pred neho predstúpila a podala mu list. Lev chcel na verejnosti preukázať veľkodušnosť a tak rovno ho hneď verejne pred všetkými otvoril, v domnení, že je v ňom nejaká gratulácia, báseň, alebo prosba – ktorú by jej vyplnil, a tak upevnil svoj imidž dobrého kráľa zvierat.

Lenže na jeho prekvapenie v liste stálo toto:
„Vznešený vládca zvierat, mocný a spravodlivý kráľ Lev!
„Ako Vaša verná poddaná, ktorej nič tak neleží na srdci, ako to, aby sa Vaša vláda zapísala do dejín ako najspravodlivejšie obdobie v živote zvierat, si považujem za svoju povinnosť Vám prezradiť, že v tomto lese sa udiali hanebné zločiny. Menovite ich spáchali súčasný starosta Medveď Ťarbalaba a bývalý šéf lesa vĺčik – Sivý bôčik.Prvý menovaný totiž raz na jeseň prepadol turistov a keď tí dospelí v strachu ušli, tak prigniavil jedno malé dievča a tam ho v kríkoch čučoriedok olizoval a labami sexuálne obťažoval! Druhý menovaný vlk, minulú zimu, keď bol šéfom lesa, so svorkou svojich kumpánov prepadol na dedine stajňu s maštaľou a podrhol ľudom 5 oviec a zožrali ich! A čo je ešte horšie, jeleň Bobo sa pred dvoma rokmi ako správca lesa o Vás neúctivo vyjadril, že kráľom zvierat v Európe by mal byť ten čo má najmohutnejšie parožie, a nie nejaký žltý Afričan, len zato, že má hustú hrivu! Veď tu sme v Európe, nie v Afrike!!!“
S úctou veverička Klára".


Keď toto lev dočítal, bola jeho dobrá a povznesená nálada úplne preč. S mimoriadne prísnou tvárou si sadol na vysoký pník, zareval až sa všetci preľakli a dal si predvolať medveďa. Ten sa úctivo poklonil a uprel na kráľa zvedavý pohľad. Lev sa ho rovno opýtal čo vie o minuloročnom prepade turistov zbierajúcich čučoriedky a o obchytkávaní polonahého dievčatka v kríkoch?!

Medveď ohúrene vypleštil oči, pretože za svet nemohol pochopiť odkiaľ môže lev vedieť o niečom takom, čo sa odohralo, keď bol tisíce kilometrov ďaleko! Lev sa na medveďa nahnevane pozrel a zvolal:

„Priznaj pravdu, inak bude s Tebou zle!“

Medveď teda všetko priznal, avšak tvrdil, že keď veľkí ľudia s krikom ušli, tak „tá malá“ padla na zem a čučoriedky z jedného košíka sa vysypali na ňu. On ich olízal z nej a keďže kvik niekoľko z nich sa jej zakotúľalo aj pod sukničku, tak i tam jej labami šmátral a sukňu jej akosi náhodne roztrhal. Lev nato povedal, že či medveď má svedkov, na svoju verziu udalostí. Medveď Ťarbalaba sa priznal, že „Nie, nemám, bol som sám“.

„Výsosť a vari môžete tvrdiť, že niekto môže povedať o tejto záležitosti opak?“ – opýtal sa úctivo medveď.
Lev zahučal: „Veverička, pristúp sem a povedz, čo si videla!“ A veverička všetkým zhromaždeným a udiveným prítomným kroch zvieratkám porozprávala, čo videla v septembri 2011 z vetvy jedného stromu nad čučoriedkovým porastom.

„Áno, a medveď si ešte mrmlal, „Ej maličká ako dobre chutíš, keď sa s Tebou pozabávam, aj Ťa po čučoriedkach zjem!“
„No fuj medveď, že sa nehanbíš, chcieť zneužívať ľudské mláďatá!!!“ – šomrali lesné zvieratá a opovržlivo sa pozerali na medveďa. Aj iné medvede nad Ťarbalabovým činom nesúhlasne krútili hlavami. Lev začal medveďovi dohovárať, že zabávať sa má s medvedicou, nie s 11 ročnými dievčatami a prikázal mu, aby sa budúci rok povinne zdržiaval v blízkosti nového správcu lesa, aby ten mohol dohliadať na jeho chovanie sa. Medveď sľúbil, že sa polepší a na znak dobrej vôle pred kráľom prehlásil, že navrhuje za medvede, aby v budúcich jarných voľbách, na znak pokánia z ich strany nikto nekandidoval na správcu. To zvieratá s potleskom privítali.


Potom lev povedal, že mu vytrávilo, kroch a požiadal vlky, aby ho u seba doma pohostili. Celé spoločenstvo aj s kráľovským dvorom sa tak pobralo do vlčej nory. Vlci sa nádejali, že posilnia svoje postavenie na úkor čerstvo skompromitovaných medveďov, a preto prichystali veľkú hostinu a úslužne panovníka a jeho sprievod obsluhovali. Pri hostine si lev úmyselne prisadol k Sivému bôčiku a počas jedla sa ho opýtal, odkiaľ že má také huňaté biele koberce vo svojich izbách? Snáď len nekupuje od ľudských poľovníkov na Ďalekom Severe kožku z ľadových medveďov? Starý sivý vlk hoci bol v ňufáku aj trochu čierny, od úľaku pri tejto otázke tak zbledol, že v tvári a okolo pysku vyzeral skoro ako albín. Zajachtal: „Ach, výsosť, no...ehm...totiž...to ani nestojí za reč.“

„Ale vravte pán Vlk, mňa to čoraz väčšmu zaujíma, - Ticho vážení, tu hostiteľ vlk, nám niečo pozoruhodné porozpráva!“. – zvrieskol lev.

Hlavy všetkých sa z misiek plných jedla dvihli a obrátili na vlka. Sivému bôčiku nebolo veru moc do reči. Smutne zagánil pohľadom vôkol prítomných a riekol:

„Nuž, mi sme využili príležitosť, keď predminulú zimu išiel neďaleko po ceste kamión, v zimnej búrke, na zamrznutej ceste sa pri šmyku prevrátil a otvorili sa mu dvere do nákladného priestoru. A tak som tam v noci s kamarátmi vošiel. A tam bol uložený rôzny tovar, veľmi sa nám zapáčili tieto cudzokrajné hebučké, mäkučké kožky z medveďov, tak sme si ich zobrali ako korisť.“

Všetci prekvapene počúvali a neveriacky krútili hlavami. Jeden s medveďov zvedavo pristúpil na ten „koberec“ a oňuchával tú vzácnosť na zemi. Potom zdvihol hlavu a povedal:

„Veličenstvo Lev, toto nemôže byť medvedia koža, je primalá a moji príbuzní za polárnym kruhom majú oveľa belšiu a dlhšiu srsť!“ Lev sa otočil k vlkovi a zvolal naňho:

„Tak ty si budeš so mňa a mojich dvoranov robiť srandu? Veď ja ti dám!“ A tresol vlkovi labou takú poza uši, až sa tomu zazdalo, že vidí hviezdičky pred očami!

„A teraz vyklop celú pravdu, čo to je za koberec a odkiaľ ho máš!“

Vlk sa zachvel, žalostne zavil a smutne ovesil chvost...nuž vládca môj, s mojou svorkou, sme v noci cez minulú zimu prepadli ovčín v jednej veľkej dedine. A ovce, ktoré sme zadrhli, sme pred zožratím stiahli s kože, tú zošili spolu, aby bola väčšia a mohla poslúžiť ako koberček.“ Prítomní stíchli, mnohí neverili vlastným ušiam. Lev riekol :

„A Tebe sa zdá byť normálne, že miesto poctivého lovu napádate ľudské obydlia a vykrádate maštale a ovčíny?

„Ale no...vieš, my...“hľadal vhodné slová vlk zahnaný všeobecným pohoršením do kúta. Kvik, tak a potom čo sa kráľ poradil so svojim radcom – veľkou statnou americkou pumou, vyhlásil rozsudok, že povolí ľuďom v Tatrách odstrel premnožených vlkov, a ich hlas na voľbe lesného správcu na 1 rok odovzdáva tzv. „drobným“. Bolo že to kvik radosti a pocitu zadosťučinenia! Všetci sa zaradovali, len vlci a veverička Klára prežívali veľmi rozdielne pocity. Vlci od hnevu a rozčúlenia, že takto dopadli – ešte horšie ako medveď, žalostne vyli. Veverička sa v mysli už zaoberala matematickými výpočtami, koľko hlasov že to už má...


Zvyšok návštevy už prebiehal pokojne. Len v noci pri rozlúčke si lev odviedol na bok jeleňa –Boba, statného štrnástoráka a povedal mu, že vie o tom, čo ručal, keď bol svojho času správcom lesa. Že si namýšľa, že by mu tiež mala zdobiť hlavu okrem parožia aj kráľovská koruna.

Jeleň na kráľa vystrašene vypleštil oči. „Milosť, Vaša výsosť, iba som žartoval!“ „Tak dobre, riekol mu kráľ, ale aby si sa ponaučil, že úctu musíš mať aj k menším a menej honosne vyzerajúcim tvorom, prikazujem Ti, aby ste vy jelene na budúcoročnej voľbe hlasovali za nejakého takého kandidáta, čo ešte tento post nikdy nezastával, rozumel si?“ – prízvukoval mu kráľ.

„Dobre pane, ako si želáte.“

„Tak sa mi to páči,“ povedal lev a dodal, „Aby si vedel, že mám oči všade, nechám tu ako ozbrojenú stráž na dobu jedného roka dva leopardy, aby mali oči všade a pomáhali novému správcovi lesa vo funkcii.“

Po tejto udalosti a odchode panovníka, si celý les mal dlhé týždne o čom rozprávať. Nečudo, že tak sa stalo, že po skončení zimy v marci 2012 za správcu lesa kandidovali iba rys Cornélius a veverička Klára.

V určený deň – ôsmeho marca sa v lesnej jaskyni konala dlho očakávaná voľba. Kroch, boli dvaja kandidáti. Medvede totiž svojho favorita – Mrmloša stiahli z volieb, keďže boli výčinom Ťarbalabu značne zdiskreditované a vedeli že v takejto atmosfére nemá nádej na hlasy zástupcov iných plemien v lese. Prvé hlasovali muflóny, vyslovili sa za rysa, ďalej voľba vyzerala nasledovne:

Muflóny – hlas rysovi
Medvede- hlas rysovi
Vtáci – hlas veveričke
Drobní – hlas veveričke
Jazveci – hlas veveričke
Šľachta – hlas kolegovi rysovi Corneliovi
Drobní – ich druhý hlas za potrestané vlky bol odovzdaný opäť veveričke


A na rade boli jelene. Pred ich zahlasovaním bol stav 4:3 pre veveričku. Ich hlas sa domnievali rysy, že obdržia oni, pretože, mali spolu korektné a nekonfliktné vzťahy. Lenže, kroch, tu došlo k obrovskému prekvapeniu, že jelene na tajné odporúčanie leva (o ktorom nikto netušil) zahlasovali šokujúco za veveričku! Takto vyzerala teda kvik situácia, keď sa všetka pozornosť obrátila na mňa. Priznávam, chcelo som zahlasovať za Cornelia – bol to sympaťák a nekonfliktná šelma. Tým by bol kroch stav voľby znížený na 4 hlasy pre rysi a 5 hlasov pre veveričku a na druhý deň ráno kroch by sa konalo druhé kolo voľby.

Tu ku mne pribehla jedna Klárina príbuzná – veverička Erika a potichu mi povedala:

„Prasiatko, rozmysli si ako zahlasuješ. Dobre si to rozmysli! Klára ti odkazuje, že vie o Tebe, že nie si verné zvieracej ríši, a niekedy po nociach keď Tvoj majiteľ nieje doma, alebo spí, cupitáš do jeho pracovne, a tam na počítači sa hráš na chate ako človek!“

Nuž kroch, keď som toto počulo, priznám sa, že som stratilo ružovkastý nádych v rypáčiku a patrične mi obelel! Proste, za každú cenu musím zabrániť kvik, aby sa o mojich činoch na statku dozvedela široká lesná verejnosť. Hlavne nesmú nič zistiť o mojich „pikloch“ so Slniečkom, to by bol škandál! Ešte aj na súd by som sa mohlo dostať za vyvyšovanie sa nad iné zvieratká! Nuž...kvik a tak som znechutené a zahanbené...s pohľadom ako zombie zahlasovalo (od hanby sa kroch prepadnem!) taktiež za veveričku!

Ďaťeľ nato zaťukal na kôru stromu pred jaskyňou, a dal všetkým zobáčikom na známosť prekvapivý výsledok volieb: 6 hlasov pre veveričku Kláru a 3 hlasy pre rysa Cornelia. Ja som podobne ako ostatné lesné zvieratká kvik zagratulovalo víťazke, a zmizlo do dediny – na gazdovstvo do chlievika. Tam som kvičalo nadávky a zúrilo, ako katastrofálne tá marcová voľba dopadla! A potom 15. Marca bola veverička, ktorej už očká svietili zlomyseľnou radosťou – sťa dve iskry, slávnostne uvedená do funkcie, ktorá jej mala uplynúť 10 marca 2013.

Možno povedať, že situácia, keď sa veverička dostala k moci ju nijak neprekvapila, ale udalosti ju sústavne privádzali do problémov. V lete 2012 postihlo les strašné sucho a veverička – správkyňa lesa nevedela ako zabezpečiť všetkým dosť pitnej vody, tak im poradila, aby vychádzali z brlohov len po západe Slnka! Ešte na jar, ako prvý čin prikázala všetkým zvieratkám sadiť na kraji lesa mladé stromčeky, čím síce plnila predvolebný sľub, ale zároveň z toho urobila akési povinné „nútené práce“ pre všetkých a ako na nejakých kroch otrokov na nás dohliadali tie dva blbé leopardy. V auguste sa rozhodla so svojho výnosného postavenia vyťažiť a tak si objednala u vrán a havranov, že v zime budú zobáčikmi v okolitých dedinách ľuďom kradnúť šperky a nosiť jej na strom. Takto v priebehu novembra kvik a decembra 2012 parádne zbohatla a za utŕžené drahocennosti skúpila v lese všetky oriešky, žalude a bukvice pre seba a iné veveričky. Nečudo, že diviaci potom mali hlad, len čo začal január 2013. Bolo však našťastie relatívne mierne zimné počasie a tak sa dalo čo-to zožrať z kríkov, i niečo občas šlohnúť z hnojiska pri ľudských kroch príbytkoch. Zvieratká začiatkom tohto roka už aj zvažovali, že sa jej nejako zbavia, lenže ustavične bola obklopená „kajúcnikom“ Ťarbalanom a dvoma leopardmi – svojou telesnou strážou.

Nikomu v lese tak neostala iná možnosť, len s ňou nejako vychádzať podobrom kvik a čakať, kým jej v marci neuplynie funkčné obdobie, respektíve, kým levom dislokované dravce neodídu z lesa preč!

A ja si ešte môžem kroch gratulovať, že keďže som už skoro rok preč z lesíka, všetky tieto spomenuté strasti na mňa nedoliehajú až tak veľmi zle a nemám kvik poloprázdne bruško ako diviaky v lese.

 
Autor: Prasiatko
Autor: 
téma: 
buheh

k tomu ilustračnému obrázku. Autorom je František Ringo Čech a ten obrázok v pôvodnej, neupravenej verzii má uprostred taký ten klasický kosoštvorec, čo sa zvykol kedysi maľovať po stenách (teraz sú v móde iné, postmoderné čarbanice, ktorým my starší už nerozumieme). A obraz sa v origináli volá "Zvířátka obdivují píču". Avšak vzhľadom na prudérnu reakciu verejnosti namaľoval potom ešte jeden podobný obraz (ten, ktorý vidíte na obrázku), kde je kosoštvorec odstránený a obraz sa volá "Zvířátka ji hledají".

http://newold.blbne.cz/962-zviratka-obdivuji-picu.html

Norman

bude v pokračovaní Prasiatkovho príbehu,ten sa bude volať Už ju našli.

Pavel Kamas