V Pacifiku jestvuje ostrov Kiska. A vedľa neho ostrov Attu. Sú v súostroví Aleut a je to územie USA.
V 19. storočí bola Aljaška a severné ba západné pobrežie Severnej Ameriky obsadzované dobrodruhmi, lovcami a osadníkmi z Ruska, a tým sa dá vysvetliť neobvyklé meno ostrova.
V roku 1942, 7. Júna, oba tieto ostrovy obsadili Japonské vojská. Možno to nemalo veľký vojenský význam, ale bolo to obsadenie územia USA a tak určitý druh potupy až hrozby, ktorý americká verejnosť ťažko znášala. Bol preto vyvíjaný hysterický tlak, aby sa tieto vzdialené ostrovy v Aleutách dostali naspäť do amerických rúk.
USA najprv zorganizovali svoju obľúbenú taktiku, blokádu na prístup k ostrovom. Snažili sa zabrániť japonským plavidlám so zásobami priplávať a odplávať od ostrova. A bombardovali ostrov letecky. To trvalo skoro rok.
Ako svedčí nepochybná história, neúspešne. Japonci na ostrovoch vybudovali rýchlo vojenské zariadenia a nemali zrejme žiadne väčšie problémy.
A tak sa zabratie ostrovov silami USA stalo priam "vecou národnej cti".

Prvý je Attu

11. mája 1943 sa na ostrov vylodilo 15 000 amerických vojakov. To je výrazná bojová sila, nehovoriac k tomu patriace vojnové lode či letectvo. Na ostrove sa očakávalo len pár tisíc obrancov.
Japonci sa ale usídlili nie na pobreží, ako to geniálne US generalita očakávala, ale vo vnútrozemí, v kopčekoch. A tak boje trvali až do 29. mája. A možno by boli aj dlhšie, ak by sa v ten deň japonské vojská nezhromaždili na jednom mieste, v zátoke dnes nazývanej Záliv masakru. Tam podnikli vážne mienený protiútok na Američanov.
Dnešná história ten útok označuje ako "samovražedný", čím sa zrejme snaží zakryť jednu špinavú vec: Američania zrejme nebrali zajatcov. A tak vyzabíjalí celú japonskú posádku, udáva sa počet 2900 mužov. Len 28 vojakom sa podarilo masakre uniknúť.
Americký spôsob boja bol proste taký. Dodnes sa pre prekrytie masakrovania Japoncov US armádou to šíria mýty o fanatickosti Japoncov. Bezpochyby kódex bushido mal vplyv na morálku japonských dôstojníkov aj vojakov a určite sa japonské vojenské jednotky ako celok nevzdávali vopred, bez boja, rozhodnutím veliacich dôstojníkov. To mali fakticky vo svojich predpisoch zakázané všetky armády tej doby. Ale povedať, že všetci obránci sa "samovražedne" bránili je podobný nezmysel, ako tvrdiť niečo také o poľských dôstojníkoch postrielaných v Katyni stalinistickými boľševikmi. Na ostrove Attu sa proste stal jeden z masových zločinov americkej armády - bez svedkov, len medzi sebou, dostali jednotky pokyn zmyť americkú potupu a zabiť všetko, čo sa hýbe.

Ale nie je tu len pravdepodobný vojenský zločin. Útok na Attu svedčí aj o neschopnosti US armády - pri útoku na polopustý ostrov, kde určite nik nemal čas a prostriedky vybudovať betónové bunkre či nejakú ohromnú zakopanú obranu (cez zimu v severnom pacifiku to zrejme asi ani nejde) - teda pri útoku, ktorý nemal rovnocennú protisilu bolo medzi Američanmi 549 padlýcjh, ale ďalších 318 zabila paľba zo samotných amerických radov ("friendly fire") a ešte ďalších 614 podľahlo chorobám či zamrzlo. Dohromady 1418 mužov padlo, čo vysvetľuje, prečo boli ich koovbojskí kolegovia naštvatí a spáchali to, čo spáchali.
Veď japík ani nebol človek, len šikmooký žluťák, ako nekôr Vietnamci.

Kiska. Americká armáda ako kedysi, tak aj dnes.

Podobne katastrofálne dopadlo aj dobytie ostrova Kiska. Tu ale z iných, aj keď rovnako historicky unikátnych dôvodov.
Na Kiske bolo tiež okolo 2500 japonských vojakov. USA armáda si načeperila peria a vyrazila. Prst na spúšti, zrejme zas pripravená zastreliť všetko, čo sa pohne, bez milosti, podľa známeho amerického hesla - najprv strieľaj a potom sa pýtaj.
Američania sa na Kiske vylodili 15. augusta 1943. Spolu s Kanadskými vojskami, ktoré sa vylodili na severe ostrova. A rozpútalo sa peklo - tak to aspoň čakali, veď sa Japoncov báli.
Lenže Japonci už na ostrove neboli. Bez toho, aby to Američania zistili, celá posádka niekoľko tisíc vojakov aj so zbraňami a výstrojou odplávala.
To USA a Kanada zabijaci nevedeli a v údajných hmlách postupovali proti sebe. A ak by to bolo spracované vo filme, nik by tomu krutému žartu neveril - vystrašení začali strielať na seba. A zrejme nie len krátko, ale dlho - na neobývanom ostrove, čiže pri útoku na holú skalu, zaznamenali straty "vyše 300 spojeneckých vojakov". Koľko bolo US a koľko Kanaďanov - neviem. Ani neviem, čo je to vyše 300 - môže to byť kľudne aj 500, aj 1000. Kto by už v takej veci povedal verejnosti poravdu?
Neobývaný ostrov a veľké straty - ukážka nehumánneho a neschopného vedenia armády USA.

Zrejme aj z masakru/vojenského zločinu na ostrove Attu a hanby na ostrove Kiska vznikla nočná mora Američanov, strach pred japoncami, nenávisť a rozhodnutie ich čo najviac spáliť kobercovým bombardovaním, neskôr atómovým bombardovaniami. Civilov, ženy, deti.

Aktuálne o veci píšu na Pravde
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/678051-invazia-na-ostro...