Kultúrna konštanta

Bratislavská sobota, takmer 40 stupňov v tieni. Čo môže byť lepšie, ako spojiť príjemné s užitočným a zájsť do klimatizovaného Slovenského národného múzea na výstavu o rozlúštení jazyka Chetitov, ktorú autorsky pripravilo Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe. Výstava o jazyku, to tu ešte nebolo.

Prvým varovaním pred nadsadenými očakávaniami bol rozhorúčený kumbál pokladne s pracovníčkou múzea v stave teplotného šoku. Ani hlbšie v útrobách múzea nebolo chladnejšie. Na stoličkách posedávali zmorené dozorkyne a keby sa na schodoch ozvali kopýtka žirafy z tretieho, ako sa schádza schladiť na prízemie, každý by to chápal. Výstava "Bedřich Hrozný. Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka" bola práve na prízemí - ušlo sa jej termicky luxusné miesto.

Druhé sklamanie nastalo čoskoro. Významnému českému orientalistovi boli venované tri informačne chabé miestnosti, pričom súčasťou druhej boli - nevedno prečo - aj artefakty z vykopávok na území Slovenska. Tretia bola kompletne celá zasvätená bizarnému bľabotaniu, okopírovanému z minimal music.

Málo, a navyše lajdácky označených dobových fotografií, jeden krátky hlúpy čierno-biely film z 50. rokov z českého archívu o B. Hroznom a Chetitoch, všeobecne známe informácie na niekoľkých tabuliach... Nebyť tabuľky s lúvijským písmom, človek by nadobudol presvedčenie, že zas raz šiel niekam zbytočne. Práve táto tabuľka, nenápadne umiestnená na stene, je ozdobou výstavy, pretože pri pohľade na lúvijské písmo je hneď a okamžite jasné, odkiaľ vzal Konštantín Filozof inšpiráciu pre svoju hlaholiku.

Čím bolo vlastne dielo Bedřicha Hrozného významné? Rozlúštením chetitského jazyka definitívne potvrdil, že nešlo o semitský kazyk - ako sa dovtedy predpokladalo - ale o indoeurópsky jazyk, ktorý bol súčasťou obrovského indoeurópskeho jazykového priestoru. A genetického. Genografický výskum totiž vyvrátil aj tvrdenie, že hoci šlo o indoeurópsky jazyk, jeho nositeľmi - a tvorcami veľkolepej ríše s vysoko rozvinutou písomnou kultúrou - boli Semiti. Výskumy z Chatušše, hlavného mesta Chetitov, však ukázali, že títo ľudia patrili k haploskupine R1a. Kto bol v súčasnosti Chatušši a okolí, nemohol si nevšimnúť, že veľa z miestnych obyvateľov nevyzerá príliš turkicky.

Hrozného dielo "Die Lösung des hethitischen Problem. Ein vorläufiger Bericht" - dôkaz jazykovej príslušnosti Chetitov k Indieurópanom (nekorektne povedané Árijcom) sa stal súčasťou indoeurópskej (nekorektne povedané árijskej) renesancie vychádzajúcej z Nemecka. Spolu s jej ostrakizáciou sa dostal do zóny nezáujmu aj Bedřcih Hrozný. Je to vidno dodnes - aj na výstave v SNM. Napriek tomu, že po Hroznom pomenovala pred dvoma rokmi Univerzita Karlova ocenenie za tvorivý počin.

Postmodernou bodkou za výstavou bola spomínaná tretia miestnosť s jedinou obrazovkou, na ktorej bežalo do slučky krátke video s chetitským písmom a sprevádzala ho neautentická hudba so spevom v štýle Phila Glassa: dddd dzdzdzdzd tttttt mmmm nnnn jjjj jídlo bbbb pppp jíst... atď. Bola to odvolávka na prvú vetu rozlúštenú B. Hrozným z chetitštiny Nu ninda-an ezzateni wasar-ma ekuteni (Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť). Autorom muziky je akýsi Pavel Sterec, ktorý sa na stenu miestnosti dostal bok po boku s Bedřichom Hrozným. Nudné multimediálne dielo vzniklo v spolupráci s Ústavom srovnávací jazykovědy a Fonetickým ústavom FF UK v Prahe. Dietologické odporúčanie, preložené z chetitštiny B. Hrozným, hrdo nazvali "kultúrnou konštantou". Nuž, neviem. Jedlo a pitie je v časoch nešľahnutých postmodernou len obyčajnou biologickou nutnosťou.

Paralelne s expozíciou venovanou významnému vedcovi Bedřichovi Hroznému a chetitskému jazyku sa na prízemí SNM nachádza výstava ďalšia. Volá sa Apoštol Eugen Krón a Košice. Zrkadlovo orientovaný priestor s rovnakou plochou je využitý podstatne bujarejšie. Názov evokuje, že ide o svätca. Rýchlo však vysvitne, že ide o - boľševického propagandistu. Je to iste náhoda, že Jenő Krón, zakladateľ takzvanej košickej moderny a dokonca celej školy, pochádzal zo židovskej rodiny. Rovnako ako ďalší propagátor boľševizmu Jozef Polák, vtedajší riaditeľ Hornouhorského Rákociho múzea v Košiciach, ktorý Krónovi vytvoril veľkorysé podmienky na založenie školy. Adorácia tejto umelecky bezvýznamnej osoby, ako dokladujú vystavené diela, je v hlbokom rozpore so skromnosťou venovanou Bedřichovi Hroznému, ktorý akéhosi Króna svojím intelektom i životným dielom mnohonásobne presahoval. 

Ako by povedal postmodený klasik: hľa, kultúrna konštanta.


 

Dielo Króna a dielo Chetitov

 

 
Autor: 
téma: 
Norman

Kto nepozná svoju minulosť, je ako sirota. Slabý, hlúpy a bezbranný.

Chetiti, Médi, Mittani, Peržania, Arméni - všetko sa to krúti kolo severnej Mezopotámie a širšieho okolia. Jeden zo základných koreňov (indo)európskej rasy.

Hrozného práca určite výrazne prispela k sebauvedomeniu a hrdosti nordického ľudstva, k európskej renesancii. Doteraz, očividne, nie je docenený an len zlomkom toho, ako by mal byť. Ale raz príde ten deň.

Ľubov

tieto Tvoje slová.Včera som si našla doma Zamarovského,Za tajomstvami ríše Chetitov. Som rada,že tú knihu ešte zo školy mám,veď nie je vylúčené,že viac krát ju nevydajú. Bude na indexe,lebo Chetiti a vôbec všetko z Medziriečia musí ostať popoluškou.No,prinajmenšom Chamurapi ,o tom stádo nech nič nevie. A čo potom hlboko ľudský a súčasný Epos o Gilgamešovi....keď chceme,aby sa severania vrátili,myslime na nich !

Buheh

Minule si spomínala, že je málo optimizmu.

Tak možno Ti ho trochu prinesie tento článok o tom, ako sa démonom dymokracie nedarí v Sýrii:
http://www.czechfreepress.cz/blizky-vychod/proc-to-syrie-vyhraje--syrsky...

baloo

"(indo)európskej rasy"
Indoeurópska je JAZYKOVÁ SKUPINA, s rasou sa spája až sekundárne a nejednoznačne. A pravdepodobne aj účelovo.

"Kto nepozná svoju minulosť, je ako sirota. Slabý, hlúpy a bezbranný."
Aký je ten, ktorý svoju minulosť pozná iba z ústredne riadených zdrojov? Pozná svoju pravú minulosť? Alebo sa s ním len hrajú?

Norman

ale existuje aj taká rasa - a to biela, volne povedané nordická rasa.
A tá genetická skupina je podstatnejšia, ako jazyk, ktorý sa dá prevziať.
Je doložené, že všade, kde sa v historickej minulosti hovorili indoeurópsky, hovorili tým jazykom beloši. A to výrazní beloši, žiadne stredomorské typy.

Ja viem, o čom hovorím a nerobím v týchto veciach posuny.

Ty chceš povedať, že ja poznáma svoju minulosť len z "ústredne riadených zdrojov"? Prosím ťa, Baloo, nebuď smiešny.
Ja ti poradím.
Vykašli sa na uralské národnosti a mýty. Len ti to komplikuje život a vôbec to s tebou nemá nič spoločné. Vlastne s nami to nemá nič spoločné. My sme bieli Európania, toto má mnohtisícročné korene, žiadne invázie to zatial nezmenili.

baloo

no ja som o ňom ani nevedel, ale toť životopis...
http://www.eantik.sk/autor/255/kron-eugen/

"Po revolúcii, ktorou padla Maďarská republika rád v roku 1919, emigroval do Košíc"
Aha... Rep. Rád. založená tzv. "astrovou" alebo ľudovo zvanou "potkaňou revolúciou"? Kde údajne na čele vlády len preto bol gój, aby niekto mohol aj v sobotu podpisovať rozsudky smrti? A 1956, keď Maďari húfne utekajú z krajiny, on sa sťahuje späť...

1488

pozri, žurnalisti Pravdy čítajú "nadhľad", anbelívebl..

http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/364979-islamsky-stat-brani-zist...

Ema

Zaujímavá je lokalizácia zbierok. Mníchov - po prehratej vojne nič normálne na túto tému nevysrstia. No a Filadelfia s Ankarou majú krycie meno Islamský štát, ako správne hlása titulok rozhovoru s Valachovičom. Stačí vidieť, čo teraz Američania a Turci vyvádzajú s Kurdmi.