Markíza a voľby 1998 - prvý míľnik, ktorý globalisti cez Kočnera dosiahli

kočner súd

Citát z knihy "Komando 52", autor Peter Toth:  

Marian Kočner a Štefan Agh sedeli v kancelárii riaditeľa televízie Markíza a pozerali sa, ako udalosti začínajú žiť vlastným životom a oni nemajú najmenšiu možnosť ovplyvniť ich. Ochranka bola bez­mocná. Jediné, čo sa jej podarilo uhájiť, bola budova riaditeľstva, kde sedeli ešte stále držitelia licencie Kočner a Agh. Po čase za nimi prišiel riaditeľ 52. oddelenia Dušan Pastucha a oni mu položili jedno­duchú otázku: Kde je krajský riaditeľ Dlapa a kde sú jeho policajné oddiely? Šéf päťdesiatdvojky im nevedel dať uspokojivú odpoveď, pretože bolo jasné, že Lexove sľuby z predchádzajúceho dňa boli prázdne a nereálne. Napriek tomu však zatelefonoval krajskému policajnému direktorovi a pýtal sa ho, kedy príde obnoviť právo a poriadok. Plukovník Dlapa odpovedal, že s jeho pomocou nemôžu rátať, a tým len potvrdil, že od tejto chvíle sú politickými (nie právny­mi a obchodnými) víťazmi kauzy Markíza opoziční politici.

Demonštrácia pred televíziou a vysielanie Markízy sa zmenili na veľký 48-hodinový happening. Okrem bežných ľudí prišli demokra­tický zápas za slobodu slova podporiť aj umelci a, samozrejme, opo­ziční lídri sprava i zľava. Varil sa guláš a čaj, piekli sa koláče, spievali pesničky a najmä sa naživo vysielalo. V rámci živých vstupov sa pri mikrofóne neustále striedali opoziční poslanci a zvestovali národu predvolebné posolstvá. Trvalo to celý deň a celú noc a potom ešte celý ďalší deň. Frustrovaný Kočner chcel odísť, odvolať ochran­ku a ponechať Markízu vlastnému osudu. Keď sa s touto myšlien­kou zdôveril dvom opozičným poslancom, Jánovi Čarnogurskému a Jánovi Langošovi, ktorí sa s ním prišli pozhovárať, druhý z nich mu povedal: „Vy tu predsa musíte ostať. Ak by ste odišli, bolo by po všet­kom, ale ak ostanete, toto sa tu zvrhne na revolúciu a po nej padne Mečiarova vláda."

 

To isté práve teraz potvrdil na súde v priamom zvukovom prenose Marian Kočner. Kauza Markíza, keď Kočner s Aghom prišli prevziať televíziu Markíza, priniesla vtedajšej globalistickej opozícii prelomové víťazstvo vo voľbách 1998.

Kočner bol vtedy dlhodobo protimečiarovsky naladený. Ako a kto ho naviedol na "zabratie Markízy" nie je jasné, o tom nehovorí ani on, ani Toth.  V každom prípade to vtedy skončilo tak, že globalistická strana konečne po dlhom čase vyhrala voľby a to na základe provokácie, kde hral Kočner zlého muža. Vtedy sa Kočner prvý raz stal vedome alebo nevedome, úmyselne alebo neumýselne, predmetom nenávisti - a určite mu za to bolo niečo sľúbené.

Jedna forma jeho odmeny za vtedajšie jeho fungovanie mohlo byť práve potvrdenie vlastnenia licencie na Markízu, respektíve vystavenie zmeniek na vysoké sumy ako odstupné za tieto licencie.

Zmenky preto, lebo platnosť bola odložená na dobu, počas ktorej bude licencia televízie naozaj fungovať (teda nebude nejako politicky zrušená, nestane sa bezcennou, alebo niečo podobné). Licenica markízy funguje perfektne a aj preto je predstaviteľné, že Kočner považoval tieto peniaze za reálne, pretože to sú miliony (70) ani nie tak za jeho podnikateľskú šikovnosť, ale za jeho akcie v prospech globalistickej zahraničnej politickej strany.

Už vtedy spolupracoval s Petrom Tothom. Toth bol  a teda je agent, otázne je len, agent koho všetkého. V podstate možno povedať, že aj Kočner je v kontakte so spravodajskými službami. Z toho zrejme pramení Kočnerova dlhoročná nedotknuteľnosť a jeho osobná sebaistota, čo sa týka "drsného" obchodovania. Kočner bol vždy za všetkých vlád, ale hlavne za vlády globalistov, v pohode a bol proste považovaný za jedného z "chránených nedotknuteľných".

V prípade Kuciak sa teda opakuje nielen prípad Remiaš, ale aj prípad Markíza. Zlý človek je tu zas Kočner. Tento práve teraz na súde v prípade Zmenky naživo a so všetkými možnými detailami rozpráva o tom, ako došlo k obsadeniu budovy Markíza, o tom, ako došlo k jeho pohľadávkam voči Markíze. Kočner pôsobí sebavedome, vôbec nie ako niekto, kto má na krku žalobu z falšovania a žalobu z objednanej vraždy. Má Kočner nejakú reálnu cestu, ako sa dostať z prípadov slobodný a nabalený milónmi? 

Ak bude vláda Smeru a SNS vo februári 2020 porazená a moci sa ujme globalistická sieť, bude to naozaj míľnik, za ktorý sú globalisti ochotní dať veľa. Obetovať aj život - svojich sluhov. Dostane sa potom Kočner na slobodu a stratí sa na bohatý dôchodok niekam do zahraničia?

Slovensko vôbec nie je bezvýznamné, jeho pozícia ako geografická ale ešte viac geopolitická mu dáva ústredné miesto, z ktorého možno rozbiť Východnú Európu, jednotu krajín V4 ale aj vraziť dýku do tela Západnej Európy. Navyše je Slovensko dobré predpolie na ideologické aj reálne útoky voči Rusku. V takejto veľkej hre je aj postava síce bohatého, ale ináč pochybného podnikateľa nútená robiť, k čomu ju donútia - aj za cenu, že záležitosť je pre ňu nepríjemná. S ľudmi, ktorí sa zapletú s takýmito silami, je často nakladané aj horšie a môžu byť radi, ak sa dožijú takej pohodovej staroby, aká možno čaká Kočnera. Na postavičky agentov a spolupracovníkov sa už neberia ohľad, a do toho spadá aj bezohľadnosť voči bezcennej postave naivného eléva Kuciaka a jeho družky. A do tretice postava Petra Totha - ten sa momentálne skrýva v zahraničí a môže len dúfať, že globalisti jeho prácu ocenia ako sľúbili a nerozhodnú sa naveky ukončiť jeho dvojtvárne služby.

 

 

 

 

 

 

 
Autor: 
téma: 
forma: