Matoviča opúšťa už aj Postoj

Na webe Postoj, ktorý patrí k tým skôr Oľano-friendly a do istej miery aj pomáhal Matovičovi pred voľbami, vyšli teraz dva texty, menovite Od pro-life aktivizmu k alibizmu a Slovenskú politiku neriadia politici, ale pudy vyjadrujúce dosť sklamanie z Matoviča. Od Matoviča si táto konzervatívna kaviareň totiž sľubovala viac, najmä v otázke potratov. A vôbec pri čítaní niekorých článkov alebo komentárov týchto kóšer kresťanov (nielen) z Postoja si človek znalý veci musí hovoriť, že títo ľudia sa snáď prejedli vtipnej kaše.

Ono pro-life kresťania sa po 29. februári cítili na koni. A v tom ich ešte ubezpečovali aj kdejakí hysterickí femino radikáli typu Pietruchová, ktorí tu takmer strašili koncentrákmi pre homosexuálov a výjavmi ala Príbeh služobníčky. Po celom tom fiasku s oportunistickou dôchodkyňou Záborskou a s jej potratovou novelou, však postupne aj tu nastáva vytriezvenie. Bol to samozrejme od začiatku hoax.

A aby sme si to raz a navždy vyjasnili: hoax je vôbec celý tento naratív o konzervatívnej vláde Matoviča. Samozrejme, môžeme sa ísť sporiť o výklad pojmov konzervatívny/liberálny, ale ak aj ostaneme u akej takej štandardnej predstave, tak táto vláda nie je konzervatívna, resp. nie je nijako zvlášť konzervatívnejšia oproti predošlej. Táto zmeska prevažne neokonov (a neokonzervativizmus je len forma liberalizmu), neoliberálov a pseudo-nacionálnej strany Sme rodina je konzervatívnejšia oproti predošlej vláde len v otázke potratov. Ale už veľmi málo v otázkach ochrany národných záujmov a národného dedičstva, viď napr. aktivity ministerky kultúry (Oľano) proti Matici Slovenskej. Jediná vládna strana, ktorá sa aspoň trochu venuje národným témam a vyhraňuje sa voči rizikám globalizmu je Sme rodina. Ale u nej je to účelové, ako sme tu už viackrát vysvetľovali ide o podvodnú stranu. 
 
Ale späť k Matovičovi. Ten sa, ako pôvodne podporovateľ a volič KDH, v r. 2010 zapísal na kandidátku SaS, ktorá bola v tom čase predchodkyňou PS, t.j. známa ako strana narkomanov, LGBT a bratislavskej "zlatej mládeže" (Sulík neskôr prestal tak zdôrazňovať tieto kultúrno-etické témy a strana sa sústredila najmä na ekonomiku. Sám Sulík neskôr tiež objavil čaro nacionalizmu a body, ktoré by mu mohol priniesť). Sulík neskôr Matoviča vykopol pre jeho nevypočitateľnosť, ktorá o.i. zahŕňala aj tajnú kolaboráciu so Smerom (vzťahy medzi Matovičom a Smerom bývali v minulosti komplexnejšie). Faktom však je, že Matovič vždy silne kolaboroval s kdejakými liberálnymi extrémistami, havloidmi a obdobnou spodinou. Havloidov z Týždňa dokonca ukecal na kandidátku Oľano (hoci to neskôr krachlo pre Matovičovu šibnutosť). Netreba tiež zabudnúť, že Matovič podporoval v prezidentských voľbách Čaputovú a silne útočil na tých, ktorí ju spochybňovali (ako napr. biskup Orosch). Napriek tomu sa však ujal v spoločnosti mém o "ultra-konzervatívnom" Matovičovi, ktorý pomáhal rozširovať aj Postoj.  

Samotný Matovič v skutočnosti žiadnu ideológiu nemá. Od začiatku tu išlo len o jeho osobnú vendettu voči Smeru, z ktorej sa postupom času stávala čoraz väčšia posadnutosť. Matovič jednoducho psychicky nezvládol vládu Smeru, SNS a HZDS v rokoch 2006-2010, niečo v ňom počas tohto obdobia puklo. A v rámci tohto jeho osobného boja bol schopný povedať čokoľvek a využiť kohokoľvek, od ultra-kresťanov k ultra-liberálov, ba dokonca obe skupiny spojiť vo svojej podvodnej sročke Oľano. Rovnako neustále menil ideologické postoje, podľa toho, čo sa mu v danej chvíli hodilo. Dobrý príklad sú cigáni, kde sa Matovič pôvodne blysol výrokmi ako od kotlebovcov, aby sa neskôr stal hlavným záujemcom o hlasy našej počiernej menšiny a oháňal sa anti-rasizmom. 
 
Dnes, keď už začína byť čoraz zreteľnejšie, že to s ním asi nedopadne dobre, bude obdobných textov vyjadrujúcich sklamanie pribúdať. Matovič škaredo oklamal kresťanov a dovolím si tvrdiť, že politické kresťanstvo sa vďaka tejto kolaborácii s Matovičom zdiskreditovalo ako nikdy predtým a bude sa ešte dlho z tohto spamätávať. Matovič tiež oklamal väčšinu voličov Oľano, ktorí vo februári volili proti-korupčné hnutie, nie stranu, ktorej primárna téma budú interrupcie. U voličov Oľano totiž prevažujú tí, ktorí sa identifikujú ako liberáli.  
 
Matovič je dobrý príklad toho, ako sa nedá donekonečna hrať na dve strany. Pokiaľ ste boli v opozícii, tak sa to ešte dalo. Ale ak vládnete, ľudia budú vyžadovať konkrétne výsledky. A protirečivý mišung ako Oľano z podstaty nie je schopný uspokojiť ani jednu, ani druhú stranu. Strany by mali mať jasné hodnotové a ideologické ukotvenie. Istá diverzita v rámci strany je až žiadúca, ale mala by sa pohybovať v nejakých rozumných mantineloch, nemôže ísť o úplne protiklady v rámci jedného subjektu. Deformácia politiky v podobe bizarného Matovičovho hnutia nech je teda do budúcna pre všetkých varovaním. 
 
 
 
toptema: 
forma: 

nové texty