Hlasovanie o potupnej zmluve s Amerikou prebehlo v parlamente s minimálnou výhrou procudzineckej strany. Len 4 hlasy rozhodli. Skutočne dopadlo tesnejšie, ako sa predpokladalo.

Predpoklad, že by zmluva neprešla v tomto parlamente, bola malá. Taká je "zástupná demokracia" - raz za 4 roky si verejnosť zvolí pár strán či marionet na základe hodnotenia druhoradých, malomestských tém. Potom sa to už nedá zmeniť a ako sa stalo v tomto prípade - bábky podpíšu niečo, čo má oveľa dlhší dopad, ako ich volebné obdobie, niečo, čo má oveľa väčší dopad. A verejnosť, celý národ, už nezmôže nič.
To je naozaj anglosionistická demokracia. V skutočnosti je to kryptovláda, za povrchným pozlátkom je ťažká plutokracia, nedemokratická moc bánk a korporácií. A to ešte najmä zahraničných bánk a korporácií.

Daná zmluva s USA , v tej forme a v tomto kritickom období, ukázala jasne podstatu beštie. Ukázala presne celej širšej slovenskej verejnosti, čo to znamená byť americkým vazalom, ako si ju zaoceánsky behemoth necení, ako ju považuje za psov, ktorí sa vybrešú, a pôjde sa ďalej (autor: kolaborant Klus, námestník ministra zahraničia).
Boj, ktorý sa zviedol, mal práve ten význam - monštrum odhalilo svoju škaredú podstatu. Viac sa nedalo dosiahnuť. Ľudia vidia, čo volili.

A ľudia sú aj naozaj naštvaní. Frustrovaní, ale aj zúfalí. Mnohí v takejto pozícii ešte neboli, ešte nikdy neboli takto ponížení a urazení. Naozaj sa stačí prejsť po meste a narazíte na to, ľudia sa o tom rozprávajú.

Zmluva je naozaj ukážka poníženia Slovenska, a navyše je ľudstvo oficiálne na pokraji vážneho vojenského konfliktu, takže emócie vo verejnosti sú veľké. Dokonca aj u tých, ktorí to spôsobili svojou blbou voľbou roku 2020, aj keď tí menej hovoria - ale mlčanie je tiež počuť. Ani tí v takejto situácii ešte neboli - hlasovali za bohatstvo Západu, a dostali otvorené postavenie otroka v kolónii. Už to naozaj vidno, už to nie je len prehnaná metafora.

Hlavní zradcovia hovoria, že voľba za zmluvu bol "hodnotový postoj". Áno, to je na tom práve tragické, že zmluva odráža svetonázorové postoje časti spoločnosti, práve to, že časť verejnosti žije stále v zredukovanom, ťažko konzumnom a úplne falošnom pohľade na svet, kde je východ "chudobný a hrubý" režim, západ je naopak "bohatý a ružovučký". Nejestvujú slová, ktoré by primitívnosť takého pohľadu v dnešnom svete dostatočne vystihli. Žiaľ, slovenská verejnosť, zvlášť v centre moci hlavného mesta a zvlášť na vrchole moci, je priam prelezená touto úbohosťou. Je to ich hlavná stratégia života, je to prežitok frustrovaných ľudičiek z dôb komunizmu, upli sa na odmenu "v dolároch" a celý ich život je vybudovaný okolo služby korporátnym molochom - majú hypotéky, decká na krku, všetka ich okolitá societa sa tvári rovnako snobsky konzumne - takže tieto s prepáčením stvorenia naozaj nedokážu ináč. Len podpísať zmluvu s diablom a nenávidieť všetkých ostatných, ktorí sú slobodní.

Navyše geopolitická matematika nepustí - diabol je na druhom konci sveta, a tým pádom nemá žiaden súcit so svojimi európskymi kolóniami. Ak je egregor blízko, má kolónia aspoň určitý prospech zo svojej dôležitosti. Ak je egregor ďaleko, je kolónia len nepodstatná lokalita, ktorá je neistá, ktorú egregor nepotrebuje, ktorá sa musí čo najrýchlejšie vysať a nechať svojmu čiernemu osudu. Prípadne, ako práve teraz, ju obetovať v konflikte, ktorý je tak ďaleko, že po ňom všetci vzdialení Američania volajú s nadšením, pričom naopak ich lokálnym proamerickým sluhom v budúcom centre padania bômb od šoku až zabehlo.

Vybrať si za pána egregor spoza oceánu, ako to spravila Čaputová, Korčok, Naď, Klus, Matovič, Sulík, Krúpa, Osuský a všetci ti ďalší 79 zradcovia v parlamente, a ďalší vo vláde - to môže len hlúpy slepý samovrah. Ich pán je príliš ďaleko - to je zákon moci, že slúžiť vzdialeným mocným je sebaničiaca hlúposť - pretože vzdialení mocní sa správajú zle. Určitá bonita je oslabená vzdialenosťou, a to aj v dnešnom svete. Naopak, nebezpečenstvá sú lokálne a reálne.

Nechcem zachádzať do konkrétností. Áno, je možné odísť za more a dostať tam nejaký dobre platený flek. Možné to je, ale nepravdepodobné, a ak, tak nakrátko. Dôkazom sú aj trafiky pre bývalých premiérov, Dzurindu či Radičovú. Ich pobyt v zahraničí, kam boli prijatí za odmenu po ich tiež trestuhodných zradách Slovenska, bol krátkodobý a už sa zas pohybujú tu. Musia žiť tu, medzi ľuďmi, ktorých zradili, ktorým často naozaj zničili život, pretože vonku boli príliš nepotrební, príliš bili do očí, nik ich tam fakticky nechcel, necítil povinnosť im tam tú trafiku tak nejak dlhodobo poskytovať. Aký osud bude mať Naď v štruktúrach NATO a Korčok niekde v OSN? Iba ak by plešatca poslali na front - ale keďže on je vlastne nevojak, ani ako posledný plukovník či kapitán nemá budúcnosť. Možno v administratíve nejakého ďalšieho prezidenta Trumpa? Really? Hech, broad smile, tomu nemôže veriť ani plešaté vajce a jeho najbližšia rodina.

Poučenie pre národ je možné iba jedno - naším záujmom sú lokálne, národné štruktúry. A potom blízke susedné mocenské štruktúry - s nimi musíme držať krok v sile aj v smerovaní.
Spájanie sa s monštrami z diaľky máme už dobre historicky vyskúšané, končia vždy rozpadom, periférnou zatuchnutou biedou a prípadne vojnou. Spomeňme na Mníchov 38, ako masarykovsko-benešovským slobodomurárom ich atlantickí spojenci "pomohli" zradou. Francúzsko, Británia, ale aj USA ich bez mihnutia oka zradili. Tak to spravia aj v súčasnosti.

Budúcnosť Slovenska závisí na tom, či zatuchnutá malomestská vrstva pochopila svoj zločin z volieb 2020, a či už dokážu voliť ináč. Či dokážu zahodiť politické fatamorgány, ktoré sa ukázali len ako ako bezcenné potemkinovské dediny. Či už sa dostatočne oslobodili z hypnózy proamerických masmédií. Monštrum sa úplne odhalilo - ak to ani teraz v tejtokrajine nebude stačiť, tak tí malomestskí a malodušní ľudia nielen seba, ale aj tento národ onedlho naozaj fyzicky zničia.
Alebo on zničí ich.