Plná integrita, alebo nič
Kedže multikulti zlyhalo a je zle, začína sa hovoriť o tom, že islamski južania budú v európskej spoločnosti postupne integrovaní. Ale každý vie, že to nebude okamžite, a tak sa hovorí o čiastočnej a postupnej integrácií.
Je to podobne, ako by do dopravy, kde sa jazdí vpravo, boli vpustení cudzinci, ktorí dokážu jazdiť iba vľavo. A ktorí to budú zaťato skúšať. Veď jazdiť naopak je vraj ich ľudské právo.
Tak to nikdy nemôže fungovať. Nieže sa doprava do nejakej miery zníži - nie, v takom prípde celý systém skolabuje. Nemôžete jazdiť, ak vám hrozí, že čo len každé sté vozidlo bude na nesprávnej strane. A ak tých vyšinutých vozidiel je viac percent, desať, dvadsť..., tak je kolaps okamžitý. A v časovom horizonte človeka trvalý.
Podľa mňa bol autobahn postavený pre rýchle motorové vozidlá - nikdy sa nerátalo s tým, že tam budú chodiť chodci, jazdiť bicykle alebo konské povozy. A tak to bolo vždy dobre, lebo len vtedy je autobahn autobahnom; ináč sme potom mohli zostať pri poľných cestách.A nezáleží pritom, či by spomenutí boli ochotní integrovať sa a jazdiť vpravo alebo dokonca, pre istotu, vpravo od vprava.
Sú na tomto svete idealisti, ktorí si hneď vedia vydedukovať, že horeuvedené je prejavom nenávisti, netolerancie voči nemotoristom.
No nie je. Zásady treba nekompromisne dodržiavať bez ohľadu na to, čo si idealisti myslia, lebo kompromitovaná zásada prestáva byť zásadou.
Idealisti majú svoju agendu, a budú ju presadzovať všetkými prostriedkami - najčastejšie takými, ktoré ich nič nestoja; ideálne by im vsak mali prinášať nejaký bezpracný zisk spolu s exhibicionistickým pretrčanim sa v médiách. Preto sú idealisti. Najhorší aj najškodlivejší idealisti sú tí, ktorí vo svojej nevedomej prostoduchosti slúžia skrytej agende manipulátorov.
Idealisti samotní sú však, okrem iného, aj majstri manipulácie a demagógie. Najoverenejším prostriedkom ich manipulácie je apelovanie na emócie. Preto ich tak často počujete rozprávať o láske a nenávisti, o dobre a zle. Problém je v tom, že prosťáčik nikdy naozaj nemôže spoznať rozdiel medzi dobrom a zlom. Svojim bezočivým vyplakávaním a pomýlenosťou doviedli svet tam, kde ho dnes vidíme.
Nedávno som niekde videl obrázok skupiny asi piatich ľudí s jedným psom v spálni. Pod obrázkom bolo napísané: XY so svojimi najbližšími. Ináč povedané, pes bol plne integrovaný do rodiny.
Nuž, v mojom dome ešte pes nikdy nebol ani nebude. Pritom mi je úplne jedno, či iní ľudia majú vo svojich bytoch tarantuly alebo krokodílov. Pravda je aj taká, že keby som sa aj náhodou ocitol v domácnosti, kde chovajú psa alebo krokodíla, nevzal by som si tam ani pohár vody. Je to vo mne, a ja s tým naozaj nechcem nič robiť, hoci niektorí si to vysvetľujú tak, že nenávidím psov, a preto nie som dobrý človek.
Prišla ma raz navštíviť dvojica. Na pozvanie. Otvoril som dvere, obaja tam stáli s úsmevom: fľaša, kytica v ruke, ona so psom v náruči.
Takéto bývajú tie naozaj tažké situácie v našom živote. Čo teraz? Človek ma asi tri sekundy, aby urobil rozhodnutie: racionálne, taktné, zásadové, ale aj nekompromisné.
S úsmevom som povedal: -Vitajte, rad vás vidím. Psíček vsak, samozrejme pôjde späť do auta a tam v pohodlí počká.
Poviem otvorene, že to nebolo ľahké, a nie každý by to zvládol.
Pozorný človek si vsak všimne, že aj keď som mohol povedať psisko, alebo dokonca zver, povedal som zo slušnosti psíček. Málokto to však ocení.
Inokedy však sa stalo v jednom januári asi pred štyrmi rokmi, že bola v našom kraji veľká, hustá mrazivá metelica. Jedna z tých, keď sa hovorí, že ani psa nie je hodné vyhnať. A právom tak hovoria, lebo v polmetrovom snehu ani človek nemôže chodiť, nieto ešte pes.
Ráno stál pri mojich dverách jeden z tých menších, rasovo neidentifikovateľných psov. Huňatý, hladný, ustráchaný so smutnými očami. Pre istotu odstúpil ďalej, lebo asi mal svoje skúsenosti.
Niekoľko dni sa mi zdalo, že žiadne množstvo jedla ho nemôže nasýtiť. Žil na mojom dvore v prístrešku na drevo skoro dva mesiace, a celkom sme si jeden druhého obľúbili.
Našiel som mu rodinu, ktorá ho "integrovala", a viac som ho nevidel. O tom, čo sa naozaj stalo vie len on a ja.
A ešte Vesmír.
Čo si vsak o oboch príbehoch a o mne myslia idealisti, to mňa nezaujíma ani najmenej.
Oni ani najmenej netušia, čo je to Láska, Dobro, Zlo, alebo ako ich integrovať s Poriadkom.
Idiotov nepohoršuje to, že mohamedáni obťažujú a znásilňujú ženy ako na bežiacom páse, ale to, že sa o tom niekde otvorene napíše. HNUS!
http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/titulka-polskeho-tyzdennika-v...
Každý, kto obhajuje a podporuje mohamedánov, sa stáva spolupáchateľom ich zločinov.
Vo Švédsku, ale aj v iných krajinách EÚ sa medzi úbohými utečencami pôvodom z Blízkeho a Stredného Východu začali objavovať prípady záhadných mladistvých, vyzerajúcich ako dospelí.
http://www.zvedavec.org/vezkratce/12186/
Mladiství utečenci bez sprievodu dospelej osoby majú podľa zákonov EÚ právo na azyl, ktorý im nie je možné uprieť.
V medicíne je popísaná genetická rastová porucha nazývaná progéria, ktorá sa prejavuje predčasným starnutím a závažnými rastovými problémami už v útlom detskom veku.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Prog%C3%A9ria
Záhadní mladiství utečenci, ktorí vyzerajú ako dospelí, zrejme trpia nejakou inou, veľmi záhadnou formou progérie, pretože majú zachované normálne telesné proporcie aj normálne telesné funkcie. Ich množstvo vzbudzuje opodstatnené obavy, že by mohlo ísť o neznámu infekciu vírusového pôvodu. Preto je nevyhnutné všetky takto postihnuté osoby umiestniť do časovo neobmedzenej karantény so zákazom pohybu na voľnom priestranstve, aby sa infekcia nerozšírila medzi domorodou európskou populáciou. Karanténne zariadenie by malo byť umiestnené čo najďalej od škôl a kúpalisk, aby sa predišlo šíreniu infekcie na deti vzduchom. Dúfajme, že ešte nie je neskoro!
Podľa výskumu amerických vedcov by výrazný liečebný efekt mohli mať preparáty vyrobené z bravčového mäsa a tuku, napríklad slanina alebo oškvarky.