Verím,že to nie je také zlé.Povedali mi to mnohí,Ľubov,ty si tak naivná,lietaš v oblakoch,pád bude tvrdý. Počas maródky stačili tri mesiace a prišla som o miesto.Nechcem byť vôbec osobná,jednoducho mi to pripomenulo (tento článok)istú etapu .Asi je to dosť neuveriteľné,ale ja som tiež poznala hlad. Trvalo to síce krátko,ale poznám to. Neviem sa chovať ekonomicky,tak som zrazu nevyšla z podpory a bolo mi trapné si požičiavať.Mám aj mačku a tej kupujem len surové mäso,granule sú šmejd. Tak sa mi stalo,hotovosť 50 centov,mačka kvíli od hladu,ja musím roky obedovať 11 30 a tiež nič.((.Vyšla som von do chladného januárového dňa a cítila som sa ako postava z románu Fraňa kráľa Čenkovej deti. Dopadlo to tak,že ma náhodou stretol kolega a pozval na obed s predjedlom a dezertom(pamätám ako dnes:čokolása a chili)

Mačke som za všetko (rozumej 50 centov)kúpila tri surové pečienky. Ostávam v tom,že sme pripravení prežiť a v podstate sa nezmeniť.

Mna by len zaujímalo kedy spojenci odškodnia tých 70 000 francúzskych civilných obetí po ich slávnom bombardovaní nemeckých pozícii počas dna D :-)
---
Taký detail, o ktorom sa doteraz nehovorí.