V nedeľu pred dvoma dňami média vydali správy, že režim v Sýrii padol a Asad odletel do zahraničia. Bolo to prekvapivé, dnes je to ale istota.
Najväčšia istota je ale tá nečakanosť. Nikde neboli predpovede takého doslovne prevratu. Útok povstalcov trval nejakých jedenásť dní, a režim už rezignoval. Je očividné, že armáda odmietla bojovať, že prevrat nebo dosiahnutý vojenskou silou hôrd na ulici. Tie nemali ani presvedčivé zbrane, ani počty. Považujem za isté, že vo veci bolo niečo, čo sa dá nazvať "zrada".
To nie je v rozpore s modelom, že tento zatiaľ priam sametový prevrat upiekli mocnosti medzi sebou. Možno súhlasilo Rusko, Turecko, Irán - alebo aspoň explicitne mávli rukou, a nejakým sýrskym generálom viac nebolo treba. Zhodili vládu Asada, pretože im nedala to pre nich najdôležitejšie - peniaze. Sýria má totiž svoje ropné polia okupované Američanmi a tak vlastne režim padol na nedostatku financií. Bez penez do politiky nelez.
Na zamyslenie je otázka, či nová banda bude radikálna ako islamský štát? Počujeme o Hajat Tahrír aš-Šám. Ešte včera to boli teroristi, dnes by ich mali označiť za demokratov? Sú proamerickí alebo protiamerickí? A čo Izrael - bude spokojný s tým, že svetského umierneného a Ruskom brzdeného Asada nahradia neznámi neukotvení radikáli?
Zas raz USA priamo či nepriamo podporili protiruské sily, ktoré sa im vymknú spod kontroly - ako to bolo v Afganistane?

To sú aktuálne otázky, na ktoré nie sú isté odpovede. Odpovedí je len pár.
Za prvé, považujem za takmer isté, že Sýriu možno zarátať medzi "rozvarené" arabské štáty, ako Libya, Egypt, Irak, Libanon a podobne. Vlastne tam patrí aj Irán. Štáty, ktoré boli zvrhnuté z cesty svetského rozvoja, na ktorú nastúpili niekedy v povojnových desaťročiach. Tento smer sa ukázal ako falošný, technickú industriálnu spoločnosť u nich nik nechce, navyše ich vlády boli zvrhnuté a skončili v nejasnom politickom chaose a občianskych vojnách, ktoré trvajú až doteraz. Farebné revolúcie zničili poriadok v arabskom svete - ale to neznamená, že je menej nebezpečný.

Druhá vec je, že pádom Sýrie Rusko stratilo tohto spojenca na Blízkom východe. Podarilo sa im ho udržať v roku 2016, keď formálne skončila občianska vojna v Sýrii. Ale krajina zostala slabá, na východe im ropné polia okupovali a okupujú USA, ktoré im berú všetky peniaze za ňu, a tak to bol oslabený režim. Rusko samé môže pomôcť, ale nemôže robiť zázraky - zvlášť nie teraz, keď musí dávať všetky vojenské zdroje na vojnu na Ukrajine.
Ale o čo vlastne Rusko prišlo? O prestíž? Prišlo o spojenca, ktorý by ich aj v budúcnosti zaťahoval do problémov. O chudobného spojenca. Sýria obkolesená nepriateľmi bola príliš zraniteľná - a čom svedčia aj tieto udalosti. Naopak, rozbitá Sýria bude, podobne ako svojho času Afganistan s Talibanom, teraz problémom pre Západ.

A je tu ešte jeden zaujímavý bod. Po celom Západe sa zdvihla rýchla iniciatíva, že "utečenci zo Sýrie" sa môžu teraz vrátiť domov. Ja osobne ale veľmi pochybujem o takom vývine. Tí sa vracať nebudú, nik už blchy z kožucha nevytrasie. Naopak, teraz začnú utekať iní.

To je tak všetko. Pád Sýrie je ďalšie priliatie benzínu do ohňa vojny na Blízkom východe. Pre ľudí tam nič dobrého. Pre nás - asi len varovanie.