Tri staronové procesy

Pri pohľade na súčasný západný svet sa rysujú tri hlavné problémy. Dva sú staré známe, tretí vyvstáva v súčasnosti. Takže je asi čas si zhrnúť, o čo ide a ako nový vývoj posúva staré procesy.

1. problém - Svetonázorovo-ideologické konflikty

Spoločnosť je založená na mentálnom zotročení a rôzne verzie zotročujúcich ideológií sú za prvé v ťažkom vzájomnom konflikte, ale aj v neustálom boji s prirodzenou duchovnou silou ľudstva. Keďže tento konflikt spôsobil v 20. storočí okrem iného dve svetové vojny, strana, ktorá vyhrala, nastolila diktatúru a akékoľvek spochybňovanie jej panstva kruto trestá. Súčasťou tohto boja o nadvládu nad myslením je samozrejme aj zahmlievanie toho, že tu je takáto totalita a takýto problém.

Z týchto dôvodov sa tento problém rieši len pomaly a ťažko. Opozičné politické sily sú v ilegalite, sú označované za "extrémistické" a teda aj podľa oficiálnych vládnucich predstáv v podstate za osoby bez právnej ochrany, ktoré možno doslovne zabiť bez súdu.

2. problém - Finančná oligarchická despocia

V priebehu expanzívneho dobýjania sveta a intenzívneho industriálneho konzumu posledných troch storočí sa javila kvantita dôležitejšia ako kvalita, a tak v mocenských paradigmách  prevládlo primitívne extenzívne myslenie, zvané finančníctvo-bankovníctvo. Finančné korporácie sú stelesnenie hospodárskej moci, zákonite im podlieha aj politická moc. Akákoľvek kritika a nespokojnosť občanov sa necháva odkanalizovať na teatrálnej politickej scéne, kým banksterské mafie sedia v kľude v zákulisí, sú takmer nekritizovateľné a zatiaľ nie sú vnímané ako základná príčina hospodárskych problémov spoločnosti. Svojich oponentov ničia ekonomickými metódami kruto a dôsledne. Bojovníkov na tomto fronte je preto, ako v predošlom prípade, len relatívne málo a nie sú reálne politicky organizovaní.

3. problém - Geopolitické konflikty

Vládne vrstvy sveta sú pravdepodobne už v stave výraznej politickej a morálnej degenerácie, pretože ich politika akoby zasa raz prestávala rešpektovať geopolitické siločiary a pokúša sa o ak nie nemožné, tak o neprirodzené veci. Najaktuálnejším príkladom je súčasný atak Západu na Rusko pomocou nezodpovedného ozbrojeného rozvratu na Ukrajine.

Tento konflikt USA-EU versus Rusko nie je propagandisticky podchytený a pripravený, verejnosť nie je ešte tak ideologicky spracovaná, ako pri predošlých dvoch problémoch. Oponenti zatiaľ nie sú tak prenasledovaní a trestaní, ani právne, ani spoločenskou a ekonomickou ostrakizáciou.  Tento konflikt oprávnene vzbudzuje medzi ľuďmi nový odpor voči vládnucim vrstvám  Západu. Za druhé, možno dôležitejšie, tento konflikt umožňuje prejaviť a formulovať aj opozičné názory vytvorené predošlými dvoma problémami, čiže odpor proti svetonázorovej totalite a proti finančnej despocii.

Tento aspekt je vlastne to dobré, čo je na každej zlej veci. Ako to v podobných prípadoch bolo často, pohyb v jednom toku rozhýbe aj lenivé prúdy. Tie konflikty, ktoré sa doteraz nemohli prejaviť politicky, sa dostávajú na scénu, ako sa hovorí v postmodernistickej  hatlanine, "do verejného diskurzu". Rusko dokonca pravdepodobne počíta s podobnými reakciami, počíta s vnútornými starými pnutiami a s vnútornou opozíciou Západu.

Prirodzene, progresívne sily Európy nemôžu ožiť len z dôvodu obhajovania záujmov Ruska – ožijú pre dôstojný život a slobodu samotnej Európy. Rovnocenné a vyrovnané vzťahy k Rusku aj Amerike budú len pozitívnym doplnkom úspešnej práce.

Mnohí sú skeptickí ohľadne novej európskej renesancie, ale Európa je tiež ako taký starý medveď – sem tam dostane po hlave a zalezie do klbka, ale jeho vnútorné sily sú nepotlačiteľné, zas sa zatrasie, zhodí smeti a vstane.

Samozrejme, že to je teória a nepôjde všetko tak priamočiaro. Pôjde to kľukato ako blesk, rôznymi nevypočítateľnými dráhami - ale jednoznačným smerom. Tam, kde je napätie, nakoniec vždy dôjde k výboju.