Tri staronové procesy
Pri pohľade na súčasný západný svet sa rysujú tri hlavné problémy. Dva sú staré známe, tretí vyvstáva v súčasnosti. Takže je asi čas si zhrnúť, o čo ide a ako nový vývoj posúva staré procesy.
1. problém - Svetonázorovo-ideologické konflikty
Spoločnosť je založená na mentálnom zotročení a rôzne verzie zotročujúcich ideológií sú za prvé v ťažkom vzájomnom konflikte, ale aj v neustálom boji s prirodzenou duchovnou silou ľudstva. Keďže tento konflikt spôsobil v 20. storočí okrem iného dve svetové vojny, strana, ktorá vyhrala, nastolila diktatúru a akékoľvek spochybňovanie jej panstva kruto trestá. Súčasťou tohto boja o nadvládu nad myslením je samozrejme aj zahmlievanie toho, že tu je takáto totalita a takýto problém.
Z týchto dôvodov sa tento problém rieši len pomaly a ťažko. Opozičné politické sily sú v ilegalite, sú označované za "extrémistické" a teda aj podľa oficiálnych vládnucich predstáv v podstate za osoby bez právnej ochrany, ktoré možno doslovne zabiť bez súdu.
2. problém - Finančná oligarchická despocia
V priebehu expanzívneho dobýjania sveta a intenzívneho industriálneho konzumu posledných troch storočí sa javila kvantita dôležitejšia ako kvalita, a tak v mocenských paradigmách prevládlo primitívne extenzívne myslenie, zvané finančníctvo-bankovníctvo. Finančné korporácie sú stelesnenie hospodárskej moci, zákonite im podlieha aj politická moc. Akákoľvek kritika a nespokojnosť občanov sa necháva odkanalizovať na teatrálnej politickej scéne, kým banksterské mafie sedia v kľude v zákulisí, sú takmer nekritizovateľné a zatiaľ nie sú vnímané ako základná príčina hospodárskych problémov spoločnosti. Svojich oponentov ničia ekonomickými metódami kruto a dôsledne. Bojovníkov na tomto fronte je preto, ako v predošlom prípade, len relatívne málo a nie sú reálne politicky organizovaní.
3. problém - Geopolitické konflikty
Vládne vrstvy sveta sú pravdepodobne už v stave výraznej politickej a morálnej degenerácie, pretože ich politika akoby zasa raz prestávala rešpektovať geopolitické siločiary a pokúša sa o ak nie nemožné, tak o neprirodzené veci. Najaktuálnejším príkladom je súčasný atak Západu na Rusko pomocou nezodpovedného ozbrojeného rozvratu na Ukrajine.
Tento konflikt USA-EU versus Rusko nie je propagandisticky podchytený a pripravený, verejnosť nie je ešte tak ideologicky spracovaná, ako pri predošlých dvoch problémoch. Oponenti zatiaľ nie sú tak prenasledovaní a trestaní, ani právne, ani spoločenskou a ekonomickou ostrakizáciou. Tento konflikt oprávnene vzbudzuje medzi ľuďmi nový odpor voči vládnucim vrstvám Západu. Za druhé, možno dôležitejšie, tento konflikt umožňuje prejaviť a formulovať aj opozičné názory vytvorené predošlými dvoma problémami, čiže odpor proti svetonázorovej totalite a proti finančnej despocii.
Tento aspekt je vlastne to dobré, čo je na každej zlej veci. Ako to v podobných prípadoch bolo často, pohyb v jednom toku rozhýbe aj lenivé prúdy. Tie konflikty, ktoré sa doteraz nemohli prejaviť politicky, sa dostávajú na scénu, ako sa hovorí v postmodernistickej hatlanine, "do verejného diskurzu". Rusko dokonca pravdepodobne počíta s podobnými reakciami, počíta s vnútornými starými pnutiami a s vnútornou opozíciou Západu.
Prirodzene, progresívne sily Európy nemôžu ožiť len z dôvodu obhajovania záujmov Ruska – ožijú pre dôstojný život a slobodu samotnej Európy. Rovnocenné a vyrovnané vzťahy k Rusku aj Amerike budú len pozitívnym doplnkom úspešnej práce.
Mnohí sú skeptickí ohľadne novej európskej renesancie, ale Európa je tiež ako taký starý medveď – sem tam dostane po hlave a zalezie do klbka, ale jeho vnútorné sily sú nepotlačiteľné, zas sa zatrasie, zhodí smeti a vstane.
Samozrejme, že to je teória a nepôjde všetko tak priamočiaro. Pôjde to kľukato ako blesk, rôznymi nevypočítateľnými dráhami - ale jednoznačným smerom. Tam, kde je napätie, nakoniec vždy dôjde k výboju.

to bol návod na prekonanie chorobnej depresie.
Lubov si myslela, že Grigoriy je rovnaký ľahký prípad únavy, ako bola ona.
Ale nie že to tak nie je, ešte vždy pribehne niekto, kto ho v starom negativizme podporí. Dokonca aj v okamžiku, keď nie je negatívny.)
Chýba tam napríklad Jack London
(ten dokonca samovraždou najprv zakončil svoj biografický román Martin Eden - a poto neskôr si strelil do hlavy. Tiež čitatel Nietzscheho. Ale vpodstate vyznavač večného života - viď Tulák po hviezdach)
Ach jaj, prečo si to tak zlahčovať. Veď je to jedno. Načo sa ponáhlať.
Citát od Swinburne, Martin Eden str 308
http://ebookbrowsee.net/jack-london-martin-eden-pdf-d44228914
To sa mi vždy páčilo. Bože, to je už dávno.