Vojnu na Ukrajine zavinilo NATO na čele s USA - myslí si 45% Slovákov
A nielen, že si to myslia, 45% Slovákov to malo odvahu povedať v "anonymnom" prieskume agentúry Focus na objednávku Globsecu.
Dve tretiny Slovákov (66,3 percenta) označilo konflikt na Ukrajine frázou, ktorú tisíckrát počuli z médií, za "nevyprovokovanú a neospravedlniteľnú agresiu" zo strany Ruska. Lenže až 44,8 percenta Slovákov uviedlo, že vojnu na Ukrajine zavinila Severoatlantická aliancia na čele s USA.
Po invázii výrazne klesla podpora ruského prezidenta Vladimíra Putina. Zatiaľ čo v marci 2021 ho vnímalo pozitívne 55 percent obyvateľov Slovenska, o rok neskôr to bolo iba 28 percent. Je to výsledok pacifizmu slovenského obyvateľstva, ale aj myšlienky, že Putin zahodil ideologické presadzovanie Ruska čoby ťažkého vždy mierotvorného subjektu, čím podrazil nohy snahám za spoluprácu Európy s Ruskom. Okrem toho siahnutie k vojenským prostriedkom, navyše nie presvedčivým, možno chápať ako slabosť Putina, či dokonca jeho výraznú chybu.
Popularita ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského dosahuje v súčasnosti na Slovensku takmer 54 percent. Až 47 percent Slovákov si však myslí, že ukrajinský prezident by mal súhlasiť so všetkými ruskými podmienkami, aby zabránil ďalšiemu krviprelievaniu.
Takmer 61 percent účastníkov prieskumu uviedlo, že umiestnenie vojakov NATO na východnej hranici Slovenska posilní bezpečnosť krajiny. Necelých 47 percent respondentov sa domnieva, že Európska únia vrátane Slovenska by mala postihnúť Rusko najprísnejšími sankciami aj za cenu vyššej ceny energií a benzínu. Toto percento je fatálne vysoké, respektíve si tí ľudia neuvedomujú, že v prípade Slovenska by nešlo len o "vyššie ceny", ale o nepredpovedateľný chaos v hospodárstve.
Portál novinky.cz ďalej pripomína, že od 24. februára 2022 odštartovala aj na Slovensku nevídaná protiruská hystéria, ktorá sa na občanov valí zo všetkých strán: počnúc vládnou protiruskou propagandou, cez printové a internetové masovokomunikačné prostriedky, až po správy prezentované štátnymi a korporátnymi médiami, akými sú rozhlas, televízia a Tlačová agentúra Slovenskej republiky.
Verejná diskusia odborníkov na tému vojenskej eskalácie na Ukrajine za účasti širokého názorového spektra v slovenskom mediálnom priestore prakticky neexistuje, rovnako ako v štátnych, tak ani v korporátnych médiách.
Žurnalistika na Slovensku v súčasnosti píše najtemnejšiu časť svojej histórie, kde absentujú elementárne novinárske zásady objektívneho a vyváženého informovania. Táto žalostná situácia je okrem iného sprevádzaná útokmi voči iným názorom a snahami dokonca kriminalizovať inak zmýšľajúcich občanov, ktorí nemajú totožný názor so servilnými expertami slúžiacich vojenskej mašinérii Západu, tak ako je to prezentované v mainstreame.
Štát navyše bezprecedentným spôsobom, bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, zakročil proti vlasteneckým webom ponúkajúcim pohľad expertov a novinárov iného názorového prúdu, ako prezentuje štátna propaganda. Slovenský parlament v tejto súvislosti schválil novelizáciu zákona o civilnej ochrane, zákona o azyle i kybernetickej bezpečnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Nová legislatíva zároveň zavádza nový inštitút „blokovania“, ktorým sa má zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete. Prináša to úprava zákona o kybernetickej bezpečnosti. Inštitút „blokovania“ má platiť do konca júna 2022, bude ale zrejme predĺžený (pravdepodobne postupne až do volieb), rozhodovať o ňom má Národný bezpečnostný úrad. NBÚ tak získal právomoc blokovať weby s nepohodlnými informáciam, ktoré charakterom svojho informovania v podstate suplovali a dlhodbo suplujú úlohu verejno-právnych médií.
komentáre