Všetko sa zmení (?)
Včera som zachytil na STVR2 film Všetko sa zmení (Everything will change). Niežeby mi filmy mohli priniesť niečo prekvapivo nové, ale môžu byť vyjadrením názorov súčasnej alternatívnej spoločnosti.
Je to napoly hraný film z budúcnosti, poprekladaný dokumentárnymi zábermi súčasnosti. V tej verzii, ktorú dávali, sa hovorilo anglicky (so slovenskými titulkami), ale ako som sa po zhliadnutí dozvedel, je to dielo nemecko/holandské z roku 2021.
Príbeh je veľmi jednoduchý – traja (mladí) ľudia v pochmúrnej budúcnosti s hrôzou zisťujú, že kedysi bol svet plný voľného života. Ale nikde sa o tom nehovorí, nepíše. Preto pozisťujú, pocestujú, porozprávajú sa s inými (staršími) ľuďmi – a urobia o tom akési osvetľujúce video, ktoré hacknú do hlavného televízneho vysielania. Na monitore ale online sledujú, ako prudko klesá sledovanosť, až skončí na nule. Konzumná verejnosť proste nedokáže akceptovať pravdu, ktorá im je nepríjemná, ktorá ukazuje, akí sú ľudia tupé až zločinné menejcenné bytosti.
Sklamaníe, osveta nefunguje. Ale pointou filmu je, že vďaka scifi prvku sa našim trom postavám dá preniesť prebúdzajúce dielko do minulosti - rozhodnú sa pre rok 2020, keď sa ešte dal svet zachrániť. Tak sa nám v súčasnosti prihovárajú ľudia budúcnosti.
Film je dobre technicky urobený, stručný a priamy. Nezaťažuje všetkými problémami, zameriava sa hlavne na jeden pojem – biodiverzita. Teda na to najcennejšie, čo na Zemi jestvuje, našimi slovami, na genofond a jeho neospravedlniteľné ničenie.
Takisto pozitívny cieľ, ktorý by sa mal či mohol dosiahnuť, je vyjadrený jasne a jednoducho – cesta je oddelenie prírody od civilizácie, rezervovanie pol planéty na divokú prírodu. Severná časť Ameriky, severná časť Sibíry, tropická Amazónia, Kongo, Sahel, stred Austrálie a časti Tibetu.
A do tretice dielo jasne vyjadrí, že hlavný problém je človek. Jeho determinovaná nedovyvinutá povaha. Človek je niečo, čo treba prekonať.
Tvorcovia filmu už nezachádzajú ďalej, do detailov. Ale povedané našimi slovami, veru, blbec ani nevie, že je blbec, vo svojom nízkom vedomí zostáva stále len dodo, domestikovaný dobytok. Podčlovek. My môžeme povedať, že cesta je v pravom duchu severskej renesancie 20. storočia, cesta je evolúcia k vyššiemu človeku, zmena hlbokého vedomia, objavenie svojej prirodzenej podstaty, vnútorného elementu divokej prírody. Ako to hovorili aj mnohí klasici. Ale nie vonkajšie hopkanie po prírode, naháňanie sa v lese, bežkovanie po zasnežených horách alebo bahnenie v mori či šnorchovanie pod hladinou. Cesta je ponorenie sa do kozmickej natur v samom sebe.
Film teda formálne vyjadruje povinnú nádej v návrate do súčasnosti. Ja ale vyjadrujem v tomto skepsu, lebo ľudstvo je determinované svojou minulosťou a ten pažravý nádor, akým civilizácia bezpochyby je, sa nedá zastaviť deklaráciami, vysvetľovaním a výzvami. Týmito soft metódami sa prirodzene kauzalita nedá zastaviť. Proces liečenia príde tiež automaticky, ale bude prebiehať inak, globálnym škripotom, bolesťou a nárazom - tvrdým poučením na vlastnej škode.
Napriek tomu je dobré, že také diela vznikajú, pretože vlastne nie z budúcnosti do prítomnosti, ale naopak zo súčasnosti do budúcnosti vyjadrujú správu:
„My sme videli a vedeli, kam to ide, a urobili sme, čo sme mali v moci. Ale nedalo sa. Ale znášali sme osud pokojne a dôstojne“.
Pokojne a dôstojne.
https://www.csfd.sk/film/1086541-vsetko-sa-zmeni/prehlad/
https://www.imdb.com/video/vi3210658329/?playlistId=nm4775043&ref_=nm_ov...
Tiež som veľmi rád že takéto diela vznikajú a že tu bolo vložené pre verejnosť.
zacni uz pisat basne
napr
za oknom fary kvili viter
vnutri zima jak v mysej dire
dal som si sviter
plamen svicky zurivo tancuje
sak ja mu nebranim
aspon nas zahraje
Po stene tiene
zbesilo kmitaju
pokoja nedaju
nate stamprlik potvory
nenapises nejake basne?
februar pritvrdil
usadil strateny januar
posledny vtak to dnes v zahrade vzdal
ozve sa uz len kostolny zvon
a moja dusa je aj v nom
burina skusene uhyba vetru
bezhybnost vtiera prizemny mraz
prevratim list
tak poskocil cas
za skrinou sramoti
okata mys?
premrza oproti schatraly dom
a moja dusa je aj v nom
Neni som básnické črevo. Nenašiel som nič nezvyčajného na nejakom slovíčkárení, a čím sa mi viac a zúrivejšie v škole snažili vnútiť lásku pestovaním kultu osobnosti nejakých pisálkov, tým väčší odpor k tomuto spoločenskému odvetviu len vo mne vyvolali. Ale Tebe to ide skvele! Vedel by si s tým zvyšnú väčšinovú verejnosť zaujať. Napr. magyari sa idú z toho svojho Patófiho upatófóf́ovať. Ale že vraj im napísal aj nejaké dekadentné prasačinky, ktorými zaujal aj zvyšnú dekadentnú časť svojích spoluobčanov... jak sa vraví: aj negatívna reklama je reklama!
sa dopravi nedospaty do skoly, klasicky bez ranajok, prva hodina nie je matematika, tak to hadam nejako prespi. Nastastie je slovencina, navyse literatura, tak bude cas na aklimatizaciu. Klasicke rano 1-2 rocnika gymnazia. Ucitel vybavi administrativu, uvod, nieco hovori a potom pusti platnu ivan krasko otcova rola. Clovek uz z praskania platne, hlasu a uvodnych slov pociti nahle uspavaci klud, nesedim v divadle?, alebo nie su zimne, jarne prazdniny? nesedim niekde na dedine v kuchyni, nestojim pri plote a nepozeram na polia? Zase ucitel nieco hovori, ale pocuvam ho len pol ucha, kryty chrbtom spoluziaka otvorim ucebnicu a citam, kto to krasko bol.
Vtedy som uz ale sam napisal nejake basne. Od 78 ked som uz vedel citat, som si z rohaca, dikobrazu, ktore odoberal foter, vystrihoval basnicky lasicu, svanderlika.
Vieš ako rusi basnia. Tam je to narodna aktivita, skoro ako sach
Aj ty by si vedel nieco napisat, aj keby to bolo zo zaciatku kostrbate. Ale iba ked mas nato pocit, a prilis to nesilit, len opisat obrazy, ktore sa ti zjavuju v mysli. Mozes skusit aj haiku
pohar borovicky
ryha v stole
na dialnici blikaju vystrazne svetla, je utorok
ty aj svoje komenty tak zaujimavo stylizujes, akoby si v nich mal na 20% basnicky cval
Ake dekadentne basne napisal petofi, nemas link? skoncil vcelku mlady
...
Po potlačení revolúcie a vojne za nezávislosť v rokoch 1848–49 Petőfi, ktorý zostal verný svojmu presvedčeniu, neopustil krajinu. V roku 1849, po neúspechu vojny za nezávislosť, sa aktívne zapojil do ďalšieho odboja, no zoči-voči presvedčivej sile faktov podľa legendy v roku 1850 vo vojne za nezávislosť zmizol a jeho osud je dodnes nejasný.
Život a dielo Sándora Petőfiho navždy zapísali medzi veľké postavy maďarskej literatúry a histórie. Sila a posolstvá jeho básní sú inšpiráciou nielen pre jeho súčasníkov, ale aj pre potomkov a jeho pamiatka navždy žije v srdciach maďarského ľudu.
Osobnosť a diela Sándora Petőfiho boli všestranné. Jeho repertoár siahal od lyrických ľúbostných básní až po básne na sociálne a politické témy. Nižšie sme vybrali niektoré z jeho najobľúbenejších básní. (Texty odzrkadľujú vtedajší pravopis.) Najznámejšie básne Sándora Petőfiho sa dajú nielen prečítať, ale aj vypočuť v podaní pamätného recitátora.
Petőfi Sándor 10 legjobb verse
Petőfi Sándor: Nemzeti dal
Petőfi Sándor: Föltámadott a tenger
Petőfi Sándor: Az Alföld
Petőfi Sándor: Anyám tyúkja
Petőfi Sándor: Füstbement terv
Petőfi Sándor: Pató Pál úr
Petőfi Sándor: Befordúltam a konyhára
Petőfi Sándor: Falu végén kurta kocsma
Petőfi Sándor: Arany Lacinak
Petőfi Sándor: Egy gondolat bánt engemet…
...
10 najlepších básní Petőfiho Sándora
Petőfi Sándor: Národná pieseň
Petőfi Sándor: More sa zdvihlo
Petőfi Sándor: Veľká pláň
Petőfi Sándor: Sliepka mojej mamy
Petőfi Sándor: Plán, ktorý sa stal dymom
Petőfi Sándor: Pán Pató Pál
Petőfi Sándor: Zabočil som do kuchyne
Petőfi Sándor: Krátka krčma na konci dediny
Petőfi Sándor: Aranymu Lacinakovi
Petőfi Sándor: Znepokojila ma jedna myšlienka...
...
google translate hun-ang-slov
Petőfi Sándor: Veľká pláň
Čo pre mňa znamenáš, drsné Karpaty
S ich divoko romantickou krajinou borovicových lesov!
Môžem ťa obdivovať, ale nemilujem ťa,
A moja fantázia nenavštevuje vaše horské údolia.
Dole na rovinách, na vidieku na úrovni mora
Odtiaľ som, tam je môj svet;
Moja orlia duša, oslobodená zo svojho väzenia,
Keď vidím nekonečnosť ronov.
Potom v myšlienkach letím hore
Nad zemou, blízko oblakov,
A s úsmevom sa na mňa pozrie
Obraz ronas tiahnucich sa od Dunaja po Tisu.
Pod poludňajšou oblohou zvoní sto tučných guldov Kis-Kunság;
Na poludnie pri dlhej volavkovej studni
Široký žľab čaká so svojimi dvojitými vetvami.
Cvalový beh žrebcov
Dune vo vetre, ich kopytá bijú,
A ozýva sa vzdychanie žriebät
A praskanie hlasných bičov.
Na farmách
V mäkkom lone vánku
Pšenica s ušami sa kolíše,
A so živou farbou smaragdu
Veselo rozvlní okolie.
Zo susedných trstinových porastov
Divé husi sem prichádzajú za večerného súmraku,
A začnite svoju vzdušnú cestu,
Pre prípad, že by sa trstina trepotala vo vetre.
Za farmami
V hlbinách pustatiny
Stojí osamelý hostinec s nakloneným komínom;
Smädní psanci
Navštívte to,
Na ceste do Kecskemétu na veľtrh.
V hostinci
Les trpasličích topoľov
Žltne v piesku s kráľovskými melónmi;
Hniezdi tam sup krikľavý,
Netrápený deťmi.
Tam smutná panenská srsť rastie
A modrý kvet oslieho chleba;
Vo svojej chladnej základni v teple poludňajšieho slnka
Strakaté jašterice prichádzajú na odpočinok.
Ďaleko, kde sa nebo dotýka zeme,
Z tmy vrcholky modrých ovocných stromov
Pozerajte sa a jedzte ako bledý stĺp hmly,
Veža mestského kostola. –
Si krásna, nížina, aspoň mne krásna!
Tu sa kolíska moja kolíska, tu som sa narodil.
Tu nech na mňa padnú viečka mojich očí, tu
Nech sa nado mnou vydutie aj hrob.
Pešť, júl 1844,
https://www.youtube.com/watch?v=Z8rwd0vNV0g
...
Sándor: Sliepka mojej mamy
Hej, čo je to kameň! sliepka, sliepka
Býva tu v izbe?
Hľa, Boh je dobrý, dáva dobro,
Ako vychoval sliepku!
Tu behá hore-dole,
Dokonca vyliezol na prepravku,
Pamätá si, kňučí,
A nevyháňajú ho z izby.
V žiadnom prípade, v žiadnom prípade!
Ako sa holub kŕmi,
Zbiera konopné semienka,
Ani malý kráľ si nežije o nič lepšie.
Preto, sliepka, dobre
Nech sa dobre oceňuje,
Nechajte ho tvrdo pracovať, aby moja matka nemusela
Chýbajú vám vajíčka. –
Náš pes, Drobček, nastraž uši,
Dovoľ mi teraz s tebou hovoriť,
Si tu starý sluha v dome,
Vždy si slúžil ako človek,
Buď dobrý aj po tomto, Crumb,
Nemaj rád kuracie mäso,
Žite v priateľstve so sliepkami...
Jediný majetok mojej matky.
Vác, február 1848, https://www.youtube.com/watch?v=RyU-CQspi50
...
Petőfi Sándor: Znepokojila ma jedna myšlienka...
Znepokojila ma myšlienka:
Zomrieť v posteli, medzi vankúšmi!
vädnúť pomaly ako kvet,
Ktorý tajný červí zuby hryzú;
Vyhorieť pomaly ako svietnik,
Ktorý stojí v opustenej, prázdnej miestnosti.
Nedovoľ takú smrť, môj Bože,
Nedoprajte mi takú smrť!
Nechaj ma byť stromom, cez ktorý behá blesk,
Alebo ktoré búrka vytrhne;
Nech som skalou, ktorá z hory do údolia
Je zrazený hromom, ktorý otriasa nebom a zemou... –
Keď každý otrok-národ
Keďže je unavený zo svojho vozidla,
Kroky na rovinu
S červenými tvárami a červenými vlajkami
A na vlajkách s týmto posvätným mottom:
"Svetová sloboda!"
A budú kričať toto,
Budú to kričať od východu na západ,
A tyrania sa s nimi stretne:
Tam by som mal padnúť,
Na bojovom poli,
Nech z môjho srdca vyteká krv mladosti,
A ak moje pery vyslovia radostné posledné slovo,
Nechajte ten oceľový hluk prehltnúť,
Zvuk trúby, hukot dela,
A cez moju mŕtvolu
Cválajúce kone
Nechajte ich cválať k víťazstvu, ktoré bolo vybojované,
A nechaj ma tam pošliapaného. –
Nech sa zhromaždia moje rozptýlené kosti,
Keď príde deň veľkého pohrebu,
Kde so slávnostnou, pomalou smútočnou hudbou
A to so sprievodom zahalených vlajok
Hrdinovia budú vydaní do spoločného hrobu,
Kto za teba zomrel, svätý svet sloboda!
Pešť, december 1846
...
Petőfi Sándor: Krátka krčma na konci dediny
Krátka krčma na konci dediny,
Vykopne na Szamos,
Videl by sa v ňom,
Keby sa neblížila noc.
Noc sa blíži,
Svet stíchne,
Trajekt odpočíva, zakotvil,
Temnota je vo vnútri ticho.
Ale krčma je taká hlučná!
cimbalista pracuje,
Chlapci kričia,
Okno sa takmer trasie.
„Krčmár, zlatý kvet,
Tu je tvoje najlepšie víno,
Nech je starý ako môj starý otec,
A ohnivý ako moje malé dieťa!
Ťahaj to, cigán, ťahaj to lepšie,
Mám chuť tancovať,
odtancujem svoje peniaze,
Vytancujem svoju dušu!"
Zaklopú na okno:
"Nerob taký rozruch,
Majster hovorí,
Pretože išiel spať, chce spať."
„Nech sa diabol skrýva v tvojom pánovi,
A ideš do pekla!…
Pretiahnite ho, cigán, keby len pre,
Aj keď je to pre moje tričko!"
Prichádzajú znova a klopú:
„Nech sa radujú tichšie,
Boh žehnaj tvoje šaty,
Moja úbohá matka je chorá."
Nikto z nich neodpovedá,
Nalievajú svoje vína,
Hudba končí
A chlapci idú domov.
Szatmár, august 1847
Precital by som si pracu, ktora by rozobrala, zhodnotila Hviezdoslava, Petofiho a porovnala.
ziadna inspiracia?
koncert pre vietor a dvere
Fara mlkva
dlho nevetrana
iba dvere ti vedia vdychnut zivot
rozhybat ticho
ktore usadlo na skrine
nepozorovane
ako prach
Cas nevie kde tu vobec zacat
bludi izbami
nerozhodny
neschopny jedinej myslienky
Nesuchnemi nohou
nebudem rusit ticho
kym to nie je nevyhnutne
kym mi vecerom neudrie v spankoch zvon
Potom vstanem a
otvorim dvere
Dychaj fara
znovu chytime rytmus prirody
a dockame sa noveho rana
kostolne veze
kostolna veza vidi dodaleka
vidi mnohe, co inym unika
polom bezi zajac
skace do krikov
skace aj polovnik
trafil si do nohy
tulaci idu dalej
ked obehnu zem pridu zas
ako vzdy pride na psa mraz
veza vidi hlbsie
tazive myslienky
nesudi
tak zvon ich odplasi
krdel vtakov
vratia sa
k veceru budu
spat
vojdu do mysle
maju predstavu o dalsom dni
otvorim flasu
ved nie je mi len
stoji na stole
leskla kostolna veza
pozera okolo dookola
skripot vrchnaka
zvirenie roju vytrvalych tienov
lietaju nezmyselne
strelil po nich presne, neosobne
ma dobru musku
vosla hrdlom a vcas nevybehla
Rozmyslam, ci nieco vyslovit
ved to povie..
Ozve sa kostolny zvon
dozrel cas ale predsa necakane
blysknu spat male listky brezy
zajac nastrazil usi
postava nehybne lezi na zemi
zvon pokracuje
Pre mňa tie hodiny literatúry znamenali tvrdú otročinu na galejách, nie príjemné vyspávanie na bavlnkách. Tak, ale každý sme nejaký. Ďakujem za básničky ktoré si venoval pre mňa. Sprvu som aj ja skúšal nejaké, ale čoskoro som to vzdal. Boli to skôr také záznamy na domáce úlohy do poznámkového zošita na ďaľšiu hodinu: "Zajtra mať Gorkého Mať! Lebo ak nemať Mať, tak päť dostať a potom mať čo nemať!". Skúšal som aj nejaké scifi písať, ale boli to len také habaďúry. Nevadí, dobré je to tak ako je...
ma casto pravdu. aj cez internet je to poznat. Ja som, zase pisat prozu nevedel. Poviedky sa snazil pisat spoluziak, co sedel od 3. so mnou v lavici. Ten aj vela cital, hitchcocka a podobne a niekedy, ked sme sa tahali aj dve hodiny zo skoly, najprv autobusom, potom pesi, mi ich dramaticky prerozpraval. Nakoniec som si od neho, zacal poziciavat knihy, on ich asi bral jeho starsej sestre alebo fotrovi.
Vsak sem postni nieco sucasne, aspon uvidis akoby som to upravil, ak budem vediet ako. alebo haiku.
Sci-fi som cital aj ja, foter mal solaris od lema, potom som si este nieco od neho kupil, panov hlas, a mir na zemi, co boli velmi dobre knihy, nieco som si pozical od neho z kniznice. kupil som si poviedky od slovaka pludeka a nejake antalogie ceskych poviedok (od neffa) a zbierku zssr poviedok. a este piknik na okraji cesty (stalker) od strugackych, ale to som nevedel docitat
Nahodou som si v piestanoch kupil knihu od slovaka lekara cerneho, malo to nazov koma alebo podobne. Chlapik lezi v nemocnici v kome, lekari si myslia, ze jeho mozog je uz v podstate mrtvy, bez rozmyslania, ale on je plne pri vedomi, vsetko pocuje a preziva v mysli a aj v snoch hororovy pribeh. Az som sa cudoval, ze to komunisti nechali vydat okolo 87. Neviem ale tu knihu uz najst. A samozrejme stoparuv pruvodce po galaxii, ale to na odporucanie kamarata
Foter mal este poloscifi roman od cecha nesvadbu, celkom dobre, odohravalo sa to v prahe a na pobrezi v juhoslavie, asi nadvazoval na soucka.
V antalogii svet scifi - pozemstane a mimozemstane bola paradna humorna poviedka Nic pro hrdiny sveda lundwalla. To je urcite v pdf na internete.
Film Stalker (od tvardovskeho) je na youtube alebo ok.ru a to sa mi uz pacilo. dobry film aj hudba.
ostrovy
albatros prudko zmenil smer
ukazuje kam mam pozerat
a vlny nedaju pokoja
a vlnam vietor neda pokoja
neuticha spoza horizontu
casu nepriznal vahu
zenie ho bez zlutovania
zmatenu nevyspatu cajku
hodiny mrholi
pomaly mizne ciara ostrova
seda voda seda obloha
kde je starucka fara?
viem, vzdy nocou anjel zfara
ostava ticho v hornom kute
casto nevie ci prisiel vhod
vaha
tak vravim
kamarat, sadaj
dame si deci
fara je ticha
stol, ja, ty treti
obom nam dnes hlava svieti
iba vietor v okne piska
sedime mlcky
vie toho viac ako ja
a vlny nedaju pokoja
ja by som poéziu radšej nikomu neupravoval.
na to sú nejaké normy?
Iba ak metrika, či ako sa to volalo - ale to sa predsa už nepoužíva. Poezia je proste ako abstraktné umenie - čokolvek tam je, to tam je a nik to nemôže kritizovať.
Respektíve môže, ale je to jedno.
So easy.
(hajku pochádza zo slobvenska, z hájov, hája kus, skrátene)
alebo poradie obrazov by som neupravoval. To sa nedalo vicitit z kontextu komentov?
Mal som na mysli taky slaby tutoring.
Napr slovosled, miesto versu aabb dat iny..
Nie z japonskeho pozdravu haj?
Ako u nas ked miesto dobry den pan sused, povies to mame dnes pekne pocasie pan sused, co uz je naznak hajku
nie su lahke, kazdy basnik bol raz jozi.
Basne je celkovo lepsie citat v pomalsom tempe
nocny basnik
sadol za stol jozi
hned napisem basen
no nie je vo svojej kozi
tak ako dalej?
a radsej hned zhasne
izbu hlta tma
i ostatne myslienky su v mziku tie tam
vidno svetlo bol ich zivel
ale viem za chvilu
sa prikradaju tie nocne
iba firhan v okne slabo
s tichym vankom zapasi
dobry obraz
no ako ho na pradzny list
jednym tahom usadit
dalej muci zo styroch stran
mysel basnika
duma, do tmy sustredene hladi
a basen unika
ak by aspon vanok zvedavy
viacej dnuka nakukol
a jednu kratku pre joziho
len tak
hoc omylom prifukol
na zaciatok iba..
nezostanem dlzny
k oknu hned prisuniem
jednu malu vodku
no nie,
nic,
rien, nichts
veru zapnem radio
mozbyt na dlhych vlnach
jednu kratku nesputanu
bezstarostne lietat zhliadnem
budem trpezlivy
silna je moja nadej
na stole sa predsa
uz chvilu daku
mala vodka ligoce
caka, svieti energiou
zda sa ale
vanok i basen
su opatrne ryby
iba oci lutostivo hladia
som ako on
mame svoje muky
mozme spolu cakat
na prilet nocnej
hudiacej helikoptery
uz slabo seka
zatial v dialke
no citit uz jej zvuky
tu nadisiel cas podvihnut pohar
v ruke sa slabo
nepokojne trasie
sirenou byt vidno
jej nie je sudene
a radio dalej praska
pohar ostava nedopity
nuz vanok i basen
su opatrne ryby
neprisadnu len tak
a ja robim chyby
https://youtu.be/dZLy418m2Eo
In the heart of winter’s mournful grip,
Where shadows dance and silence slips,
A chilling breeze whispers a tale untold,
Of dark, absolute, an embrace so cold.
Beneath the pallor of the waning moon,
Lies a beauty that hums a haunting tune;
A paradox where stillness finds its peace,
In the clutch of night, where all fears cease.
In frozen depths, a serene delight,
Where frost-kissed dreams take silent flight,
Each breath exhaled a cloud, a sigh,
In darkness, we learn how to truly fly.
For in this abyss, wrapped tight in glee,
Bliss calls in echoes of eternity;
An icy balm for the weary, the bold,
In the deep of shadows, let the heart unfold.
So, dance in the depths where the chill can sting,
Find warmth in the cold that dark angels bring;
For bliss can thrive in the stillest of night,
In dark absolute, we discover our light.
-----
vytvorené AI poem generator (narýchlo som nehľadal nejaký v slovenskom jazyku)
https://deepai.org/chat/poet
na podnet (feel dark absolut cold bliss).
A musím povedať vážne, že pointa na záver:
--- In dark absolute, we discover our light ---
je veľmi trefná.
V srdci smútočného zovretia zimy,
kde tancujú tiene a ticho sa kĺže,
mrazivý vánok šepká nevypovedaný príbeh,
o temnom, absolútnom, chladnom objatí.
Pod bledosťou ubúdajúceho mesiaca,
sa skrýva krása, ktorá znie ako strašidelná melódia;
Paradox, kde ticho nachádza svoj pokoj,
v zovretí noci, kde všetky obavy prestávajú.
V mrazivých hlbinách pokojná rozkoš,
kde mráz bozkával sny, ktoré ticho lietali,
každý výdych je mrak, vzdych,
V tme sa učíme, ako skutočne lietať.
Lebo v tejto priepasti, pevne zabalení v radosti,
blaženosť volá ozvenou večnosti;
Ľadový balzam pre unavených, odvážnych,
V hĺbke tieňov nech sa srdce rozvinie.
Tak tancuj v hlbinách, kde chlad môže bodnúť,
Nájdi teplo v chlade, čo prinášajú temní anjeli;
Lebo blaženosti sa môže dariť aj v tichu noci,
V temnom absolútne objavíme svoje svetlo.
Translated with DeepL.com (free version)
v absolútnom temne nájdeme svoje svetlo.
.
i keď
v temnom absolútne nájdeme svoje svetlo
je tiež výborné.
.
ďalšie verzie
v temnom absolútne je naše svetlo.
.
v absolútnej temnote naša intáza.
.
(intáza je práve vytvorený novotvar, je to vnútorná extáza, intenzívnejšia a hlboko osobná extáza).
.
Tomuto sa povie tvorivá kooperácia stroj a človek.
(i keď nie som si istý, či som človek )
na relax dám tiež hudbu - cez víkend mi náhoda pripomenula Shadow on the wall
https://www.youtube.com/watch?v=-HFhdGYo4AI
A čo sú to tiene na stene? My sme to. Len tiene a prach.
https://www.youtube.com/watch?v=5Z6EvBFblvg
pamatam si tuto pesnicku, pocul som ju v rakuskej Oe3 Hitparade v 83-84. Bola zaujimava, vcelku kvalitna, ale tazka, a vadia mi taketo chraplave hlasy (ala cocker, waits). Dokonca som si ten riadok casto vtedy pospevoval v skole cez prestavku, len tak kvoli jeho udernosti
Teba formovalo toto, a ja som vtedy mal radsej.
black nights white lights
https://www.youtube.com/watch?v=pIy3Jv3ejAI
holly johson
mutacia franka sinatru, s bielymi mickey mouse rukavicami
Neviem, ci ma niekto v pop muzike lepsi hlas aky mal on v 84-86, mozno demis roussos v 75
Hollyho hlas sa vznasa ako orol orolson vysoko nad vsetkymi ostatnymi
Gladiator bol hadam jediny film, ktory mi v 90s vyprodukoval v kine trochu spokojnosti (skorej vykon Crowe Russela, vidno je australcan), inak som kina neznasal (tma pri premietani, bass sound system, otravne asmr), okrem kina ROH Istropolisu, ktore som mal rad a ktory arogantni nechali zburat. Bol tam citit duch fidela.
Nepovedal by som, že ma zrovna tento song formoval - ale že čírou náhodou to niekto cez víkend spomenul. Ani by som spamäti nepoznal menom autora - ale song poznám, asi presne, ako ty. To je všetko. A že je to len taký jednoduchý - no presne to myslím, žiadna veda v mojom hudobnom vkuse, zvlášť vo vkuse z minulosti :-))
Istropolisu je škoda, svinstvo, podivne bez reakcie verejnosti - ale holt blaváci serú na všetko ušlachtilé. Ja som nikdy nevedel, že ten mramor je z Kuby či inej riti - ale tá stavba bola monumentálna a tá sála naozaj na svoju dobu výborná, pohodlná. Kopa filmov, aj divadlá či tanečky Číňanov, prednáška Dänikena - to všetko tam bolo :-))
To, čo zaznieva vo filme o tieni a prachu - to je klasika. A tá sa dostane medzi ľudí len takto, cez filmy. Ten film tu už bol niekoľkokrát spomínaný, aj keď má svoje slabé stránky, aj tak je to jeden z najlepších serioznych filmov - a je dosť o téme, ktorej sa aj my tu hlavne venujeme - boj dôstojnosti s prascami. (bože, ten film má už 25 rokov).
zufale, ze sa to len tak zbura, mohlo sa trochu opravit, z vnutra dat tepelnu izolaciu. Mohli aspon tie saly nechat. Teraz nech tam nie je radsej nic, alebo trh, travnaty park s fontanou, menej stromov
Ked to otvorili, tam ludia hovorili,ze v sirsom centre bratislavy postavili krematorium.
Ked sme tam zo skoly isli 1x na koncert, tak som bol milo prekvapeny urovnou saly. Lepsie ako to, kde sme chodili na koncerty predtym.
včera som si pusrttil dokument architektúra CSSR 58-89, kde bol aj o Istropolise nieč. Bol tam časozber jeho zbúrania - skrátený do pár sekund. Ale nejak to zbúranie nekritizovali, srabi.
https://www.csfd.sk/film/1525058-architektura-cssr-58-89/prehlad/ na netflixe to je
Nechápem, čo vlastne proti tej stavbe mali? To by vlastne mali zbúrať všetky budovy, všetky sú zastaralé a v niečom neefektívne. Hlavne že blačia za zbastardenou gýčovou synagógou.
udajne vykurovanie, elektroinstalacia by potrebovala vymenu, zvukove zariadenia zastarale, draha udrzba a nedostatok nahr. dielov?
udajne vizualne nevyvazene namestie (aka trnavske myto), na jednej strane moderne budovy a oproti komunisticky monolit, pre mnohych jednoducho skaredz. Uz romyslaju, ze zburaju aj rozhlas pyramidu.
Pritom aj to male namestie pred istropolisom malo dobru energiu, o par schodov zvysene oproti okoliu, hlavne navecer, v nedelu, ked tam bolo memej ludi alebo prazdno. Ak by som mal dobry spectrometer, ktovie co by som tam nameral, ako mramor lamal frekvencie
Ani nejaka komora architektov, alebo renomovani architekti sa toho nevedeli ucinne zastat, divne.
mbresëlënëse
hatásos
впечатляющее
impresive
nabyte basnickymi stavebnymi prvkami
a to este uvidime o 10 rokov
na 50% si spoluautorom aj ty, kdeze si zadal asi klucove slova, moods, mozno aj druhu versu ak tam je taka moznost.
1, 2 a posledna strofa su slusne
skus zadat tie iste parametre este raz, na porovnanie vysledku a potom skus zadat volny verse alebo aspon volnejsi , nepravidelny
nie nadarmo bol predsa trend od rymovaciek k takmer nulovemu rymu. V haiku si s tym tiez nelamu hlavu, dokonca je to tak lepsie
Ale skus na tie parametre aj sam nieco, zlozit, ked vies pisat texty, poezia nebude tazka.
Ak by si na konci kazdeho clanku urobil summary
ps. a tam to pointu zhrnul v 4-12 versoch, tak nadhlad bude rarita.
Inak zaujima synchronicita, uz druha pri tychto basnovych komentoch. tiez som chcel nieco postnut od ai, ale uz bolo neskoro. a rano pazalsta, basen od ai.
Tieto tight pevne rymy a la poe su dobre, ale moze byt narocnejsie citat viac takych basni za sebou napr 10 - 20. Cloveka to trochu dezorientuje. V 80s som si kupil zbierku diel od Poea, poviedkay aj basne v edicii Tatran a musel som si robit prestavky pri citani jeho basni
vo feb 87 som tiez napisal taku rymovacku, ale uz si pamatam len nieco
Tam kde slnko kratko svieti
tam kde duju chladne vetry
tam kde mlcia skalne brala
a zivot ma len chabe prava
tam daleko na sever
zil viking bjorn v tmavej diere
zil viking bjorn....
.......
Rano vstava este za tmy
pozdravuje spiace vrany
povystiera stare kosti
okrem vran niet ziadnych hosti
potom isli este 2-3 strofy, ktore si nepamatam
To som asi napisal pod dojmov islandskeho filmu, na ktory sme isli so spoluziakom do kina ROH (istropolis) po polrocnom vysvedceni, ktore neboli nic moc, takze sme nemali velku naladu a film bol zaujimavo ponury. Aj den bol sivy, uprsany pod mrakom. Musim pozriet na csfd, co to mohlo byt
ad Intaza
dobre
co sa tyka novy slov, na tedx talk bolo video o nazvoch emocii, o ktorych ste nevedeli, ze existuju, alebo ste o nich vedeli, ale ich nevedeli opisat vyjadrit. Ludia im vymyslaju mena, vacsinou zlozeniny, ale aj tie postehy a nasledne popisy boli zaujimave
names for obscure emotions, you never knew existed, or can't explain, describe
5. Apomakrysmenophobia
n. Fear that your connections with people are ultimately shallow, that although your relationships feel congenial at the time, an audit of your life would produce an emotional safety deposit box of low-interest holdings and uninvested windfall profits, which will indicate you were never really at risk of joy, sacrifice or loss.
klúčové slová som zadal samozrejme ja, veď mašinka musí vedieť, aký gýč chcem z nej dostať:-)))
Toto bude proste koniec poetiky, ale aj prózy - dokáže to určite vytvoriť parafrázy teda kópie na všetky možné romány a príbehy, a vytvoriť pri tom samozrejme aj koppu nových - len to nebude mať kto čítať.
A to je dobre, pretože už teraz ľudia grcajú také množstvo textov, lenv ďaka elektronickým editorom, že sa stávajú bezcenné. Úplne bezcenné.
Hodnota je v stručnosti a v sémantickej presnosti, aj jednoduchosti.
A to, že ľudstvo doteraz nemá jeden a hlavne objektívny aj keď len auxillary jazyk - to svedčí o tom, že ľudstvo je mentálne primitívne. To myslím úplne vážne. Jazyk je základ myslenia a ľudstvo ho vlastne nemá, presnejšie povedané ho nevie vytvoriť, ba ani ho systematicky netvorí. Neuveriteľné.
Pravda, vytvára kopu parciálnych jazykov, technických a tak, ďalej tie známe amatérske hračky, ale to nie je to, o čom hovorím. To nie je ono.
.
Apomakrysmenophobia
Výborné slovo. Áno, vytvárať nove komplexné zauzlenia, to má mozog nahej opice rád :-))
Pripadá mi to výborné slovo na diagnózu celkového problému ľudstva :-)))
Zhrnutie článkov v pár vetách sa používa, myslím, že hlavne vo vedeckých formátoch.Je to seriózna metóda, ako ponúknuť obsah text (aby ho čitateľ nemusel čítať :-))
Rýmovanie a iná podobnosť riadkov bolo vymyslené, aby sa texty dali ľahšie zapametať. Počet slabík je čosi ako kontrola paritou - aby z textu nič nevypadlo a nepribudlo. V časoch, keď písanie ešte bolo raritné a ťažkopádne sa kopa vzdelanosti uchovávala v textoch v rýmovanej forme (aspoň v starej Indii to tak bolo - ale tí ľudia boli možno unikát vo svetovej histórii, a to nielen rozsahom tejto tvorby, ale aj jej stále fascinujúcou hlbkou)
pokus sa spustil stary notebook hp
a nasiel som tam aj nejake svoje stare 20r a viac dozadu basne
a je tam aj kusok tej severnej hoci zas len tie prve dve strofy (slohy).
nech som sa snazil ako som chcel, nevedel som dokncit posledny vers 1 strofy, ze co tam mohlo byt
zil viking bjorn....
aj ked je jasne,ze sa to muselo rymovat
hellas, vtedy som rozmyslal rychlejsie, tu basen som napisal na jeden sup za 5min.
no a bolo to
zil viking bjorn v nore v zemi.
na pravdu chodim teraz cez link na spravy svet, ale roky sam tam chodil cez link na blog lukasa perneho
co sa mi zdalo jedine zaujimave na celej pravde, a ten pisal aj basne, maval dost dobrych obrazov, metafor..
ale bohuzial uz tam nechal len tiero
https://lucasperny.blog.pravda.sk/2017/03/04/verse-vi/
niekde inde male este jeden zacinajuci basni, ale vcelu talentovany, basne v podobnoh duchu a o podobnych temach
tak som mu tam postol jednu, trochu som to myslel ironicky, ale nie prilis, sem tam som pouzil slov z jeho basne
hned mi to sice lajkol ale za 2 tyzdne som tam pozrel, a cely jeho profil bol uz deleted
Nerozideni
som tu a ty daleko
trochu
kde si daleko v priestore
dviham sa
ty i ja
deti i ruky
spoja sarkany z papiera
a priatel caj
uchlacholi dusu
plochy co menia plochy
a
farby menia farby
para vrasta do stropu
pohlad von je
nekonecny
samota brazdi oblohu
a ty
odeta iba
v priesvitnom vyzname
vcerajsieho slova
spomen si na mna
ked hladina utisi tmu
a my este
stale nevieme
Dazd popadava na strechu
a uhranieva oci spiacich
ostry zvuk ktory nepocut
po rymse noci kraca
vtedy citim ze zijem
a nemienim sa vzdavat
az na druhy den
si prevezmem
svoj neprenosny naklad
Sirenka
dievca ci zena bez
ozajstnej chuti do zivota
s bielou pokozkou
stratena
na kost
aura
zvaznenych banalit
a zhranatenych suvislosti
cierny
kotrast ziari
tak jednoducho
cerveno
bielou
vie
studenu
fuziu
ale oboch to unavi
aj tu sirenku som mu tam postol.
Inak som cital, ze basnici su tu posledny krat, uz ziadna reinkarnacia. Dobra alebo nedobra sprava (ak to je pravda)? Nepise sa o tom v indickych knihach nieco?
a la krestanstvo vs budhizmus
Samote je zvlastna
privyknes na nu
neboli
ale pomaly zabija
Prazdnota je ticha
nedesi
iba gniavi
od kazdeho kuta..
Clivota je tuzba
ale neriesi
co pokazilo sa z vnutra.
"haj" nie je pozdrav, ale japonsky "áno"
Takže hajku je pozitivný element.
Haj ku, haj tam.
The term haiku is also derived from the Japanese word hokku meaning "starting a verse"
haiku are traditionally printed as a single line, while haiku in English often appear as three lines, although variations exist.
old pond
frog leaps in
water's sound
..
the wind of Fuji
I've brought on my fan
a gift from Edo
...
of Edo's rain
how many mouthful did you drink,
cuckoo?
..
the first cold shower
even the monkey seems to want
a little coat of straw (zo slamy)
haiku sú hlavne stručné. to je ich podstata a hodnota
historicky mali rôzny počet slabík aj sa rôzne tie formy volali.
definovanie počtu slabík je asi fičúra z čínštiny, kde to ide ovela ľahšie (každá slabika je samostatný morfém)
vecerna rozcvicka
hruska na dvore
vravi mi vecer
starucka hruska
neprivieraj dvere celkom
pozeravam na svetlo z fary
hviezdy mi stacia
az po 11-tej
hoc konarom vidim
dlho do noci
za oknom slabo hori sviecka
vosk steka na stol
mne miazga na kolena
tienu obcas klipnu viecka
ked zdviha flasu
na krizi pohnu kusok perou
stena predsa
nie je to miesto
na stole lezi
otvorena kniha
nerozoznam pismena
a hlavu zakloni
z hlbky potiahnem
sedime spolu
verim len tebe
Všimol som si, že STV vie pustiť filmy v ten správny čas. Podarené bolo, keď na výročie nežnej revolúcie pustili rozprávku Zlatý chlieb. Najnovšie pustili seriál Alžbetin dvor: "Rus ženie Francúza. Polmiliónová armáda sa ženie k hraniciam Uhorska." :)
slovo za slovom
kto vie hovoriť, vie aj písať
len aby to niekto čital
a aby to chápal
a aby mu to niečo dalo
- eto ta problema, lema, ema , ma, a.
basen
keby tak este jozi aspon nieco kratke postol
Pisat je mozno lahko, ak clovek vie, co chce napisat. Aj spisovatelia a urcite aj novinari su urobia kostru a tu rozvedu. Ja som asi nevedel, co vlastne chcem napisat, az tak som o tom nepremyslal, len som chcel ostat v zanri sci-fi a vymyslat takpovediac na mieste, ze ma ten text bude viest dalej. Ale nemal trpezlivost dokoncit viac ako 2-3 strany.
Ani v skole som nemal rad slohove prace, pretoze som nevedel o com pisat, a ak som uz nieco napisal, pripadalo mi to trochu trapne. Takze som bol rad aj za dvojky
Mam rad viac cisla, obsahuju viac niecoho, akoby vyznamu, a rad si obcas precitam aj kody (v program. jazykoch), napr 12strankovy k wolfenstein 3d