Zakazovanie histórie

Legislatívna komisia francúzskeho Senátu 18.1.2011 zamietla návrh vlády, aby bolo nezákonné popierať genocídu Arménov Turkami v roku 1915. Zdôvodnila to okrem iného aj tým, že taký zákon by porušoval ústavnú ochranu práv, vrátane slobody slova.

V pondelok 23.1.2011 sa návrhom zákona začne zaoberať Senát, ktorý sa zvyčajne riadi odporúčaniami komisie. Ak Senát zákon neschváli, Národné zhromaždenie síce môže zákon aj tak presadiť, ale s nejakými potiažami či obchádzkami.

Uvidíme, či nakoniec prevládne zdravý rozum a takýto zákon proti čarodejniciam v Paríži neprejde.

Tento návrh zákona je chápany ako pomsta či provokácia sionistov voči Turecku. Na druhej strane tieto pretriasačky len vrhajú svetlo na to, že zakazovať nejaký výklad histórie je nekonečná hlúposť a podobné zákazy sú pluvanec akejkoľvek slobode názoru. Zároveň tak pripomínajú aj druhý podobný absurdný zákon, ktorý bol prijatý v mnohých európskych krajinách - ten sa týka zákazu tvrdenia, že počas druhej svetovej vojny židia neboli cielene vyvražďovaní a je platný aj na Slovensku. Ďalšími klauzulami, ktoré tento zákon pripomína, sú články v ústavách totalitných komunistických krajín, zakazujúce popieranie vedúcej úlohy komunistickej strany. Porovnanie s totalitou je veľmi nepríjemné.

Na tomto mieste končím svoju analýzu. Nie je to kritika, podobné fenomény sú prirodzené a nie výnimočné - keby druhá strana vyhrala poslednú vojnu, bolo by zrejme dnes rovnako zákonom zakázané popierať, že židia tvorili väčšinu vedúcich v orgánoch bolševikov a KGB a prostrednictvom koncentračných táborov Gulagu spáchali genocídu na ruskom a ukrajinskom ľude.

Človek si nevyberie, vládna lúza chce vždy počuť len to svoje.

 

PS. Viackrát som si pre istotu dôsledne prezrel svoj text. Človek dá náhodou niekde nesprávny dvojitý zápor, a hneď má na krku tri roky basy na tvrdo.

Autor: