Dalo by sa povedať, že ten protiklad je starý ako samo ľudstvo. On je síce ešte  starší ako ľudstvo, pretože  je to ontologický protiklad, ale nás zaujíma história človečenstva.

Ak by sme sa vrátili späť nejaký ten milión rokov a pozreli sa na život humanoidov, uvideli by sme niektoré zaujímavé  veci.

Zoberme si napríklad prvý kmeň. Jeho členovia už používajú nástroje, vedia z kameňa odbiť kus tak, že sa stane ostrý. Pomaly a cielene ho postupne upravia, aby bol čo najlepší a potom ho používajú. Stačí im každému ten jeden výborný kus, nazhromažďujú viac. Tento rod sa vola  Yi ("jeden").

Ale veľmi ľahko natrafíme aj na iný kmeň. Jeho členovia už tiež používajú kamenné nástroje. Ale sú povahovo orientovaní inak. Nesnažia sa vylepšiť jeden dobrý nástroj, ale zato sa tých kamenných hrotov  snažia naznášať a nahrubo nasekať čo najviac. Tento rod  sa volá Wu ("mnoho").

To je celé.

Yi versus Wu.

Jednota versus Mnohosť.

S týmto protikladom sa stretávame každý aj dnes. Mnohí poznajú aspoň  jeho odvodené názvy, napríklad  Kvalita versus Kvantita, alebo Hĺbka versus Povrchnosť. Ale aj tak si máľokto uvedomí, ako tento základný protiklad zásadne ovplyvňoval celú históriu ľudstva.

1 000 000 rokov tradície Yi

Zostaňme v ďalekej minulosti.

Vyzbrojený flexibilným myslením a jednoduchými nástrojmi sa život človeka  určite dostal na oveľa vyššiu úroveň. V súčasných populárne náučných textoch je síce ich život opisovaný ako neustála bieda a naháňanie sa za potravou, ale nie je to pravda. Je to základná  ideologická lož, pretože aj dnešné prírodné národy, v prostredí oveľa horšom, ako bolo kedysi, potrebujú na získanie živobytia len niekoľko hodín denne a zvyšok sa venujú voľným záujmom. Tí ľudia mali dosť voľného času.

Tvrdí sa, že sa jednalo o neustály boj o prežitie, čo je takisto hlúposť. Človek  nikdy nebol hlavnou lovnou zverou veľkých šeliem, a s využitím dlhých zbraní a neskôr ohňa sa ako druh stal nepremožiteľný.

Títo ľudia sa zvyknú opisovať ako primitívi, ale  je to nevedecký názor. Objem ich mozgu bol porovnateľný s mozgom dnešných ľudí, ba ho aj prevyšoval. Nie je žiadna ani len indícia, že by ich myslenie nemohlo byť rovnako mocné, ako myslenie súčasného človeka.  Často sa, aj keď neoficiálne a implicitne, podsúva ich podobnosť s dnešnými netechnickými národmi, ktorých ľudia, aj keď formálne biologicky totožní s nami, sú predsa evidentne mentálne odlišní, jemne povedané. Ale toto porovnanie je nepresné, pretože tie dnešné zvyšky prírodných národov sú určití vyhnanci na okraji obývateľného sveta, alebo sú to populácie explicitne genticky odlišné (africké etniká). Porovnávať úroveň prehistorických ľudí s nimi je podobný omyl, ako by sa úroveň našej populácie hodnotila na základe úrovne bezdomovcov a iných asociálnych skupín z okraja našej spoločnosti.

Negatívne postoje voči minulosti sú zvyškom odmietania evolučných poznatkov, je to prejav nevedeckej a mylnej ideológie ospevovania súčasnosti a odmietania čohokoľvek iného, čohokoľvek staršieho. Tieto súčasné predsudky sú proste detinské.

Naproti tomu v kolektívnom povedomí ľudstva, v zachovalých mýtoch celého sveta zostali spomienky na túto dobu zachované ako spomienky na zlatý vek ľudstva, stratený raj,  na vyspelú až v metaforickom podaní božskú civilizáciu, na dobu pred pohromou, pred potopou. Toto povedomie sa nachádza  vo všetkých mýtoch sveta, vytrvalo a konzistentne až do takej miery, že ho nemožno jednoducho odmietnuť len ako nejaký spomienkový optimizmus. Všetko nasvedčuje, že je za ním reálny fakt a že mýty majú svojím spôsobom pravdu.

Ale nech už bola úroveň prehistorických ľudských spoločností akákoľvek, v každom prípade dokázali žiť v stabilnom vyrovnanom stave so svojím prostredím milióny rokov. To je výkon, ktorý moderná civilizácia, zdá sa, v žiadnom prípade nemôže zopakovať.    

10 000 rokov otrasov Wu

Pred približne 10 000 rokmi sa niečo zásadne zmenilo. Najčastejšie sa hovorí, že vtedy vzniklo a začalo sa šíriť  poľnohospodárstvo - ale nie je to presné. Poľnohospodárstvo, teda ošetrovanie a skultúrňovanie pôdy a rastlín, jestvovalo aj predtým. To, čo vzniklo v danom období a začalo sa šíriť  v podstate z jednej zóny niekde na  Blízkom východe do celého sveta, sa nazýva  totalitné poľnohospodárstvo. 

Toto je pojem, ktorý si treba osvojiť. Totalitné poľnohospodárstvo znamená, že okrem pestovanej plodiny bola akákoľvek rastlina na poli zničená. Daná zem už bola určená len pre tú jednu plodinu a nič iné. Všetko ostatné jej muselo ustúpiť, byť vysekané, spálené. Všetky prípadné ujedajúce živočíchy museli byť takisto vyhnané alebo zabité. Je to totalita v tom pravom zmysle slova.

Radikálnosť v poľnohospodárstve sa prejavila aj v organizovaní ľudskej práce. Kým predtým mal človek svoj voľný režim, tak teraz ho nový štýl práce naplno a bez miery využíval.

Intenzívne  poľnohospodárstvo dalo vzniku potravinových prebytkov, ktoré spôsobili rast populácie a koncentráciu obydlí -vznikli prvé mestá, prvé centrá moci, prvé štáty.

Rast populácie prináša požiadavku po novej pôde. - čo  prináša konflikty, vojny. Nová pôda prináša prebytok potravín a ten zas nový rast populácie. Nekonečný cyklus ne kontrolovaného rastu sa rozkrútil.

Podstata problému sa ale dá  charakterizovať aj jednoducho: V ľudskej civilizácii prestala prevažovať kultúra Yi a nadvládu nabrala kultúra Wu.

Zákonité zrútenia

Rast a komplexnosť  spoločnosti samozrejme nemôže ísť do nekonečna a po čase dôjde v každom prípade ku zrúteniu. Tento  priebeh nemožno spochybniť, udial sa prakticky s každou ríšou a civilizáciou, aká odvtedy  bola. Každá nová ríša  sa síce snažila vytvoriť nejakú novú spoločenskú štruktúru aby dopadla lepšie, ako tie predošlé, ktorých pád a zvyšky videla okolo seba - ale žiadnej sa to nepodarilo.  Milión rokov stabilného stavu vystriedali tisíce rokov neustále sa opakujúcich zemetrasení.

Žiadnej ríši sa nepodarilo vyhnúť sa kolapsu, lebo kultúra rodu Wu ovláda každú jednu z nich. Každá si už pri svojom zrode prináša so sebou prednastavenú  afinitu ku  kvantite a neschopnosť koncentrovať sa na kvalitu. Prináša si ducha nekonečného rastu a s ním aj svoju vlastnú záhubu.

Vieme, že aj v novších  časoch mnohí  skúšali tento spoločenský proces zastaviť, ale nikdy to nešlo. Má to zmysel tu spomínať? Všetky tie náboženské blúznenia,  utopické romantizmy, ekonomické  kapitalizmy a komunizmy?  Dnes napríklad niektorí ľudia navrhujú  zastaviť  technologický vývoj a nastúpiť druh návratu k akémusi primitivizmu. Ich motívy sú dobré, ale je to zásadné nepochopenie. Nimi navrhnuté riešenia sú hrubé a bez príťažlivosti,  ľudí odpudzujú, a tak problém len zhoršujú. Ten proces nemožno zastaviť, nejestvuje žiadna možnosť ísť proti prúdu kauzality, jestvuje len možnosť jeho tok upraviť.

Nie je nutné ani možné sa niekam vracať. Problém sveta nie je to, že sú technológie moc rozvinuté. ale v tom, že sú primitívne. Problém automobilizmu nie je v tom, že je auto moc  komfortné, ale naopak to, že je a bude to stále neinteligentná, ťažká, hrubá, drahá,  neefektívna, nestabilná a životu nebezpečná kopa šrotu. Kto sa nadchýna modernou technikou nie je inteligent a invenčný talent, ale naopak primitív, ktorému stačí aj odpad a ktorý nemá skutočnú imagináciu. 

Dobrá správa

Niekto by teda mohol povedať, že toto je katastrofický pesimistický pohľad, ale nie je to tak.

Vývoj ľudských spoločností  je proste matematika prírody. Netreba vidieť spoločnosť, toto stelesnenie nižšieho kvantitatívneho vedomia Wu , ako nejakú slepú uličku, ako nejaký omyl prírody  len preto, že každá jedna zahynie, zväčša aj so svojimi obyvateľmi.

Spoločnosť treba vidieť ako veľkú placentu, ktorá určitý čas vyživuje a chráni svoj cenný obsah, ale nakoniec príde čas  zmeny a predtým funkčný orgán sa zmení na  krvavú neživú  hmotu. Placentu teda možno podporovať, kým plní svoju úlohy, ale od určitého času pre danú konkrétnu štruktúru  nie je možnosť záchrany.

Mentalita jednotnej kvalitnej Yi prirodzene nezanikla ani uprostred Wu spoločenstiev, je len určitým spôsobom menej viditeľná. Stále  je to zdroj spoločenskej sily - ale jej pozitívum je zákonite postupne znova a znova premieňané na kvantitatívny odpad. Ale kým Wu dozrieva a odpadá, Yi kontinuálne pokračuje.

Tradícia versus Veľké zabudnutie

Neolitická revolúcia vytvorila koncentrovanú spoločnosť a tá zaviedla to, čo sa nazýva  Veľké zabudnutie. Človek mal byť spokojný s otročením na poli či v meste a tak nesmel nič vedieť o  pôvodnej slobode a tvorivosti. Vedomosti predošlej doby sa síce snažili ďalej používať a zachovali ich vo forme mýtov, ale mnohé z nich  zámerne pozmenili podľa svojich nových hodnôt a cieľov. Postupne, ako sa človek domestikoval, už nebol ani schopný niektoré veci z  ich podstaty chápať a tak degenerovali, až sa stávali takmer celkom nejasné a nezmyselné. Človek bol schopný interpretovať tradičné vedomosti len na základe svojho nového obmedzeného  mechanického vnímania sveta, teda falošne. Poznanie sa rozdrobilo na parciálne  hrubozrnné napodobňovacie náboženstvá. Nové štáty a spoločnosti, ako vznikali, si na jednej strane chceli privlastniť auru a tradíciu minulosti a  tak alebo onak sa vyhlasovali za jej dediča, ale na druhej strane sa deklarovali ako niečo úplne nové a minulosť ničili. Tak to pokračovalo pri každej zmene moci, celých tých posledných približne desaťtisíc rokov. 

Treba pripomenúť, že pod pojmom Tradícia hovoríme o pôvodnom prirodzenom racionálnom spoznávaní trvajúcom státisíce rokov. Prirodzená myseľ bola logická a videla svet relatívne nedeformovane, ako ináč by ho mala vidieť? Venovala sa mu dlho a o nič menej koncentrovane, ako moderní ľudia. Pokojne by sa dalo hovoriť o prírodnej vede. Bol to priam nekonečný čas, je to dlhý vývoj, počas ktorého sa vedomosti zbierali. Moderná veda jestvuje len  nejakých 500 rokov, ale aj za toto relatívne krátke obdobie dosiahla veľa, vraj všetko, čo máme.. Dokážete tie čísla porovnať? Koľko takých vedeckých vzopätí mohlo byť v minulosti? Žiadne? Prečo by nemali byť?

Niekedy sa argumentuje tým, že v minulosti mali ľudia málo prostriedkov a bolo ich málo. Ale na väčšinu poznania nepotrebujete techniku, ale hlavne čas a pokojnú myseľ.  A na nájdenie odpovede vám je k ničomu desaťtisíc hlupákov, naopak, úplne postačí jeden talentovaný. A ten sa po čase vždy nájde. Práve v poznaní je kvalita dôležitejšia ako kvantita, Yi je dôležitejšie ako Wu.

 Napriek stratám a rozdrobeniu,  Tradícia tu je neustále a je neustále živená svojimi novými nositeľmi. Neviem, či ju dokáže každý počúvať, neviem, nakoľko je presná, ale ona je kontinuita ľudstva, nie efemérne prvky na okraji.

Nesnažím sa tu ponúkať svoju interpretáciu Tradície  Chcel som len pripomenúť, že jestvuje a prejavuje sa, racionálne vysvetliť jej pôvod a teda to, že  je oveľa staršia, dlhšia a faktická, ako si mnohí predstavujú. Chcel som naznačiť, prečo nie je všeobecne známa. Chcel som vyjadriť, že jej existencia veľa vecí vysvetľuje a dáva im zmysel, ktorý pri iných bežných vysvetleniach chýba.

Toto je hlavný fakt a čokoľvek ďalšie sú už detaily.

Soška z Pyrenejí datovaná na 22 000 rokov. Zámerne ponechávam bez názvu a akejkoľvek interpretácie.