Rasová vojna v USA pokračuje
2015-01-27 00:24
V USA stále dochádza k stretom medzi rasami. Ide o to, že černoši, ktorí už dávno nemajú rešpekt pred civilnými-neozbrojenými belochmi, začali strácať akékoľvek zábrany aj pred uniformovanou políciou. A tam už narážajú na reflex buď ja, alebo ty.
Najnovší incident sa stal v Oklahome. Kedže technika umožňuje, aby dnes mal každý na čele alebo na hrudi kameru, je všetko zaznamenané a každý sa môže z ego pohľadu presvedčiť, ako ľahko ide zastreliť človeka.
Treba povedať, že US poliši sú čoraz viac bruchatí, ale minimálne tento vie strielať z pištole výborne. No ale čo im zostáva, keď sa im nechce behať, že.
Mimochodom, tá veta: "Relax! Why are you shaked, boy?" - posledná, ktorú počul - za tú by sa nemusel hanbiť ani Clint Eastwood.
už som myslel, že sem písať nebudem, lebo by som ťa musel len urážať. Ale teraz ťa musím pochváliť, hoci fakt nerád: som rád, že si ukázal zastrelenie ovce :). To je to, čo naše ovce už dávno zabudli - vedieť strieľať po sebe :).
pre teba by sa malo uverejniť video z pohľadu toho zastreleného.
To, žial, nie je.
Tak aspoň odobné, čo tu nedávno linkol Firstovka, aké jednoduché je byť zabitý, ani si to, žiaľ, neuvedomíš, aby si sa aspoň vtedy poučil.
čas vašeho platenia sa blíži. Všetci budete zlomení, pokorení a rozmačkaní. Konečne. Treba povedať, že nie bohu-žiaľ ale bohu-dík.
Akoby som počul nejakú tamudistickú bibliu. No hej, je to tá istá diagnóza, ako u nich.
Mal by si brať nejaké lieky na upokojenie.
tvoj optimizmus ťa prejde, keď Európska Únia bude srať jak keď kydáš...
Prišlo mi e-mailom ako otázna vec a keďže neviem, či to tu bolo ohovorené, tak dávam k dobru pre informáciu. Mohlo by zaujímať tunajších kresťanov, prípadných pacifistov a iných. Pravdaže som si overil zákony a je to tak:
§ 4 zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov
Odopretie výkonu mimoriadnej služby
(1) Evidovaný občan môže v stave bezpečnosti odoprieť výkon mimoriadnej služby vyhlásením
a) v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo
b) v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu.
(2) Na vyhlásenie podané po lehote uvedenej v odseku 1 a na vyhlásenie podané v čase vojny a vojnového stavu sa neprihliada.
(4) Vyhlásenie podáva evidovaný občan na príslušný okresný úrad v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom okresného úradu v sídle kraja.
Dôvody odopretia výkonu mimoriadnej služby sú podľa nich možné dva: buď je v rozpore so svedomím alebo s náboženským vyznaním.
Ministerstvo „obrany“ to pochopiteľne zatĺka (presnejšie normálne klame, v právnom štáte by to bolo na žalobu), zrejme aby sa im neminuli branci. Pravdaže keď sa niečo veľké zomelie, tak nejaký zákon, ústava a iné prkotiny nebude problém obísť, zmeniť alebo jednoducho ignorovať (lebo veď je vojna, tak nehubovať a mašírovať), ale za pokus to hádam stojí, takže v prípade záujmu by asi nebolo od veci napísať na úrad okresný lístoček trojrohý. Do konca januára. Alebo teda ešte pred vojnou.
O téme napríklad tu
http://www.akhraska.sk/?p=5505
alebo tu
http://www.projustice.sk/spravne-pravo/branna-povinnost-mimoriadna-vojen...
zákon:
http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clano...
Vec mi pripadala tak, že má potenciál osloviť mládež žijúcu na internete, ktorá nič netuší (ktorej sa predsa nemôže nič stať a má večnú prosperitu a samé práva), a vyprovokovať ju k nejakej aktivite napríklad na tej ich ksichtoknihe. Neviem, či k niečomu masovejšiemu došlo, nepočul som o ničom, ale typická reakcia tých pár kusov z tohto segmentu obyvateľstva, s ktorými som komunikoval, bola zhruba taká, že keby sa niečo nepekné zomlelo, ľudia predsa budú odmietať nastúpiť a štát to potom bude musieť nejako riešiť. K tomu, pravda, nie je čo dodať.
Je iné na niekoho v mene blablabla zaútočiť a zase iné je brániť svoju vlasť. Ja by som do nespravodlivej vojny nešiel, radšej by som niekam zdrhol aj za cenu, že neskôr za to budem pykať. Ale keby bolo treba brániť vlasť proti votrelcom, za určitých okolností by som sa asi rozhodol prekonať moju vrodenú zbabelosť.
Za určitých okolností... lebo je tiež diskutabilné, čo sa ráta ako obrana vlasti. Totiž nie som sám, komu sa zdá, že naša vlasť je už aj teraz v podstate okupovaná. Povedzme, že tu nie sú cudzí vojaci, ale inak situácia po každej stránke spĺňa kritériá: ekonomicky, ideologicky, politicky či inak mocensky sme podriadenou krajinou.
Tak načo ju brániť pred okupantmi, keď už je okupovaná, no nie?
A okrem toho: ja som napríklad svojho času prisahal vernosť obrane Československej socialistickej republiky po boku Sovietskeho zväzu – a nepamätám si, že by som sa niekedy tej prísahy zbavil. Pravda, vtedy som to nemyslel vážne, ale medzitým som všeličo pochopil a prehodnotil. Takže keby nás napríklad teraz napadli zlí Rusi (čo je skoro to isté ako Sovietsky zväz, aj na Sme to tak písali), teda keby nás napadli (čo je veľmi pravdepodobné, veď aj samotný Jaceňuk vravel, že sa len trasú, aby obsadili celú Európu až po Lisabon a Aljašku), tak čo ja viem, na ktorú stranu by som sa vlastne mal postaviť? Poraďte mi... na jednej strane charizmatický demokratický sci... ehm, prezident Kiska, ale zase, predsa len, prísaha je prísaha...
Pre nás zbabelcov, ktorých nás je, nalejme si čistého vína, asi väčšina, bude asi najprijateľnejšie pri podozrení na okupáciu aplikovať tzv. Lotyšskú cestu (alebo to bola Litva?). Nie je to síce priamo vojenské riešenie, ale je o to použiteľnejšie v praxi a šetrnejšie k zdraviu, verejnému majetku i životnému prostrediu. Že o čom to je? Pred pár dňami tam vydali brožúrku s radami, ako sa majú občania správať v prípade okupácie. Spomedzi mnohých zaujímavých rád ma veľmi inšpirovalo napríklad odporúčanie "podávať podstatne horší pracovný výkon ako zvyčajne", ale aj iné: nezúčastňovať sa spoločenských udalostí podporujúcich okupačný režim, sabotovať čo sa len beztrestne sabotovať dá a prispievať k šíreniu odporu, nespokojnosti, vzbury.
A prosím pekne, to všetko ja už dávno vykonávam denne. Napríklad týmto príspevkom som si splnil svoju dnešnú občiansku povinnosť šíriť poburujúce myšlienky.
Toť nedávno som pozeral ruský dokumentárny film o bitke pod Moskvou 1941. Kaderníctva boli plné, čo sa Moskovčanky chystali privítať Wehrmacht. Zvyšok pálil Stalinove portréty.
Ja som síce vernosť neprisahal zatiaľ nikomu, ale ostatné to mám rovnako.
O zdrhnutí niekam v prípade núdze rozmýšľam už dávno, nie je mi z takých úvah práve veselo, a to ešte mám tú dosť zriedkavú výhodu, že by som sa nemusel až tak obávať dôsledkov pre doma po mne pozostalých. Aj o všeličom inom rozmýšľam.
Nezúčastňovať sa spoločenských udalostí podporujúcich okupačný režim - dobre, veď to robíme (inak ani žalúdok nedovolí), ale možno dôjde aj na ďalší stupeň - zúčastňovať sa a narúšať.