Kozervativizmus - je to dobrý názov pre cestu?

Dosť často sa súčasná situácia popisuje ako boj "lieberalizmu" s "konzervativizmom". Ja tu chcem varovať.

Medzi nami, úplne vážne a dôrazne treba povedať, že “konzervativizmus” je ďalší slogan hodený do verejného diskurzu na chytanie protisystémových prvkov.

“Konzervativizmus” je pojem z minulosti, takže za prvé je dnes pre väčšinu populácie zle znejúci, ťažko sa s ním ide do volebného boja o mládež. Za druhé je "konzervativizmus" umiernený, je tlmiaci, je bezzubý – čo systému vyhovuje. Je paradox robiť s "konzervativizmom" revolúciu, prevrát. Dá sa, ale ťažko. 

Ku “konzervativizmu” sa utiekajú a za “konzervativizmus” sa schovávajú dobrí antisystémoví ľudia, ktorí nechcú byť obviňovaní z fašizmu a iného radikalizmu. Ale konzervativizmus je ako mucholapka, na ktorú sa nalepia a stávajú sa bezbranní.

Preto aj kopa tých nových pseudoalternatívnych portálov a médií sami seba označujú za “konzervatívne” – pretože takým spôsobom ani moc nepodvádzajú – naozaj sa snažia šíriť “konzervativizmus” ako určitú penu na utlmenie nespokojnosti ľudu.

Žiaľ, mnohí ľudia, ktorí to myslia dobre, nenachádzajú iné lepšie definovanie svojho postoja, ako “konzervativizmus” - a nie je to ich chyba – ale je to pre každého jedného z nich politicky videné nebezpečná cesta.

 

Mať naratív, model, že dnešná situácia je boj “konzervativizmu” s “liberalizmom” považujem za umelý, nepravdivý a (zámerne) klamlivý model. Dlhodobo videné nebezpečný naratív.

Konfliktov je niekoľko. Ten základný dlhodobý konflikt ťahajúci sa už storočia, je konflikt mentálny, povahový, po starom povedané “rasový”.

Kedže to je na vysvetlenie bežnému občanovi priveľa, a do priamej politiky súčasnosti nevhodné, sú tu iné reálne konflikty: koflikt “religiozny” a konflikt systému majetkového rozdelenia (sociálny konflikt).

Žiaden ten konflikt nie je “jediný”, ale určite sú dôležitejšie a presnejšie triafajú realitu, ako akýsi krycí umelý pseudoboj “konzervativizmus versus liberalizmus”. Používať toto videnie a tento naratív by viedlo po nejakom čase do stratena, do prehry.

Je pohodlné a krátkodobo možno riešiace situáciu, vyhlásiť sa za "konzervatívneho". Ale nie je to spôsob boja, je to skôr spôsob ústupu, kolaborácie, rezignácie. 
Niekedy sa síce treba stiahnuť do obrany, ale nemôže to byť trvalé.
 
 
 
Autor: 
téma: 
forma: 
Ľubov

Aby v ňom nič neplávalo,budeme si musieť povedať,že toto nie je žiadny politický boj ,toto je vojna druhov. Rasa? To by ale musel platiť predpoklad,že aj protistrana má v sebe niečo z človeka.Štyria dospelí negri,ktorí znásilňujú trojročné dieťa a potom ho ešte živé zapália (zdroj infovojna,rozhovor s juhoafrickým belochom)to vo mne definitívne zlomilo. Akáže tu politika,pche?
Politici opakovane a opakovane zamlčiavajú beštiálne zločiny páchané na bielej rase,sú to zločiny z nenávisti,ako posl.prípad vraždy z Nemecka.
Potom to neforemné ide do Francúzska a hanebne uráža svojim riťolezectvom našu vlasť.

Je tu ale možnosť,že sa skutočne svojim tvorcom trochu vymkla spod kontroly a jej iniciatívnosť (to odtrhnutie z reťaze),bude dôvodom,že tak,ako rýchlo ju urobili,tak za pár dní ju pošlú opäť roznášať chlebíčky.

ps. Prepáč,viem,že na sci-fi veľmi nie si . Chápem to,nie je to nič explicitné,je to len umelecká vízia,títo Plejáďania. Proste po Čaputovej a Nicholsonovej potrebujem niečo normálne
https://rutube.ru/video/3c7b44e7ab18027a116d6205e38a0b74/?pl_type=user&p...

Norman

pekné, to je súčasť nejakého celého filmu?
(dosť to ma vizuál z filmu Avatar )

keď som hľadal viac, p onúklo mi tam toto
https://rutube.ru/video/b5d57a5c4a9bbcf0af0b179999e2d1e2/
"ebe a náboženství"
To je niečo iné, ale veselé :-)

Janko Hrasko

Je to z Bessonovho filmu "Valerian and the City of a Thousand Planets".

Hned v uvode boli zniceni.

Norman

vyzerá to na starý dobrý optimistický scifi (podľa prvých 5 minút) :-)

Potom odporúčam prečítať si na vyváženie a vrátenie do reality
https://www.niejetotak.sk/mayer-hilman-o-klimatickej-realite-o-ktorej-ni...

:-)

Ľubov

Škoda,neviem,je to z rutubu,takže sa budem musieť opýtať ruských.Tiež by som si ho chcela pozrieť celý,dobre sa majú,títo ebe. Mimozemské biologické entity. Veru lepšie ako my momentálne.

Norman

človek sa stále učí :-) stiahnuť si to môžeš tu

mailer

Vážení, nemienime sa vrátiť k pôvodnej téme? Ten postreh o názve konzervativizmus je skutočne esenciálny. Ani wikipédie (anglická, nemecká, česká) netematizujú tento aspekt. Divím sa, že pri tej dôležitosti si to doteraz málokto resp. nikto nevšimol, vrátane mňa. Rovnaký problém vidím aj v názve liberalizmus. Príliš pozitívny, však je plný slobody! Je to v riti, ešte aj tu ťaháme za kratší koniec. Čo s tým?

Norman

Základný boj prebieha v oblasti ideológie, myslenia, konceptuálneho aparátu.
Určité kultúry či etniká sa takou technikou a bojom vedome zaoberajú už dlhé generácie, takže majú určitú výhodu oproti naivným etnikám. Vyše tisíc rokov bola európska kultúra modifikovaná prevažne podľa ich foriem blízkovýchodného naratívu - takže majú v ľudských dušiach predpripravené háčiky, za ktoré ich chytajú.

Čo s tým?
V prvom rade ide o tvorenie a čistenie vlastného naratívu, aby sme neboli uviaznutí v ich kolajach. To je to, čo tu skúšame a robíme celý čas (aj keď to niekedy tak nevyzerá).
Prakticky vzaté: treba prestať používať pojmy, ktoré sú jedovaté. A treba prestať ich označovať pozitívnymi pojmami.

Už sa aj tu ozvalo, že "slniečkári" je pre nich príliš pekné meno. Ale "slniečkár" je predsa len smiešna detinskosť, takže to nie je nejak pozitívny pojem, ten je OK. Ale pojem "liberál", presne ako píšeš, im nemožno nechať, pretože samozrejme sloboda je jeden zo základných inštinktov a túžob. Nikdy som nebol schopný "nadávať" niekomu do liberálov a nikdy to robiť nebudem. Rozklad hodnôt nie je liberalizmus, dekadencia a šialenstvo, vrátane sebavražednej iracionality, to nie je liberalizmus.

Roland Edvardsen

Klasický liberalizmus, ktorý dáva ľuďom rovnosť šancí, je pre Európu do značnej miery prirodzený. Ono je vtipné, že nacionalizmus tak, ako ho poznáme je vlastne tiež produktom liberalizmu, osvietenstva, ale dnes je spájaný skôr s konzervatívcami.

Ale určite konzervativizmus vs. liberalizmus nie je dnes vhodný naratív. A navyše existujú rôzne liberalizmy a konzervativizmy...A existujú stupne konzervatívnosti alebo liberálnosti. Pre niekoho môžeš byť v nejakom postoji liberálny, ale pre iného si stále zatuchnutý konzervatívec. A záleží to aj od dobového kontextu a krajiny. Pred 20 rokmi na Západe boli napr. registrované partnerstvá považované za silne progresivistickú agendu, dnes je to bežný postoj pri centristoch a umiernených konzervatívcoch na Západe. Dnes dokonca väčšina mladých republikánov podporuje gay manželstvo, aj Trump alebo britský konzervatívec Johnson a mnohí iní, inak konzervatívni, politici (ale Trump bojuje proti transgenderizmu (záležitosti ako pchanie hormónov do malých deciek, autogynefili v ženských priestoroch a športoch a pod.), čo už je naozaj celkom extrém aj pre mnohých liberálov).

U nás nepodporujú RP ani socialisti, t.j. Smer, ktorý je dnes viac katolíckou a konzervatívnou stranou než KDH (už aj smeráci idú obmedzovať interrupcie - a to historicky boli reprodukčné práva žien klasická agenda ľavice, neuveriteľné). Smer je v rámci socialistických strán v tomto úplná aberácia.

A napr. taká eugenika bola považovaná svojho času za progresivistickú agendu, fandili jej aj niektorí západní socialisti ako Jack London alebo Karl Pearson. Dnes je asociovaná s nacizmom, a nacizmus je považovaný za "krajnú pravicu" a tá je spájaná aj s "konzervami"...no proste je v tom aj tak zmätok a asi nemá veľký význam to až tak riešiť.

Mne vyšlo pri politickom testovaní, že som ľavicový centrista a populista, s čím celkom súhlasím. Ale pre niekoho ako Balogová alebo Havran už môžem byť nácek a krajná pravica. Má to význam riešiť?

Norman

Dospel si k tomu, že je v tom chaos, pretože sa pojmy časom stále posúvajú a aj v jednom období sú chápané rôznymi skupinami rôzne. Ale keď nevyjde rovnica, je treba zavrhnúť to jedno riešenie, ten postup - nie matematiku ako celok.
Ide tu teraz o praktickosť či jedovatosť tých pojmov. My sami sme tu už napríklad zaviedli pojmy "realizmus" a "utopizmus", ktoré sa možno hodia lepšie ako "konzerv a liberalizmus".

Ešte k téme azda pripomenúť, že "konzerv. a liberalizmus" sú prevzaté z americkej politickej reality a tá je, ako vieme, vždy trocha odlišná od našej a ich pojmový aparát je posunutý. To teraz nie je odsúdenie americkej reality ako takej, ale mali by sme si dávať pozor na používanie pojmov americkým spôsobom, na preberanie, lebo to privádza chaos. Náš "liberalizmus" je iné, ako ich "liberalizmus", napríklad. Je naozaj lepšie to nazývať "neomarxizmus". Ani to nie je "vedecky" presné, ale je to (povedzme) presnejšie a hlavne je to pre nás proste vhodnejšie.

Záver: áno, nemá zmysel to riešiť - v zmysle že sa to nemá používať. Ale. žiaľ, používa sa to čoraz viac a ľudová opozícia (alternatíva) je evidentne čoraz viac zatláčaná do "konzervatívnej" škatule. So všetkými negatívami, čo aj ty nemáš rád ( príliš lacné heslá "za boha a národ", odmietanie racionalizmu a podobne ).

Roland Edvardsen

Zhodneme sa. Len dodám, že toto zatláčanie alternatívy do jednej konzervatívnej škatule s presne vymedzenými dogmami je naozaj veľmi zlá vec. Už som o tom písal, že ľudia akoby tu poriadne nemali ani na výber: buď len katolibanský konzervativizmus (aj s jeho iracionalitou a pseudovedou) alebo henten slniečkový neo-liberalizmus reprezentovaný buď viac "neokonsky", "pravicovo" orientovanými globalistami (Schultz, Mikloš, napríklad) alebo ľavicovo (PS, Havran, Kepplová a pod.). Potom o nejakú ľavicovú alternatívu sa pokúšajú ľudia ako Blaha či Chmelár, ale to už sme tu okomentovali, to tiež nie je dobrá cesta.

Nuž, bude sa musieť asi zase vytvoriť nejaká tretia cesta. :-) Mne teda o žiaden úspech nejde a nijako sa nepredávam, ale ak niekoho inšpirujem budem rád, lebo ja sa naozaj snažím svojim textami orientovať na mladých, tak aby neprepadli mámeniu dnešných akože liberálnych globalistov zastrešujúcich sa racionalitou a pravdou, ale v reáli presadzujúcich len ďalšiu tupú ortodoxiu. 

2 základné oporné body sú:

1. uchopenie a akceptovanie základnej materiálnej či biologickej reality, bez ktorej jednoducho nemôžete porozumieť svetu. To je prvý oporný bod realizmu. A táto materiálna realita je dnes buď popieraná, alebo slepo ignorovaná, čo môže mať mimoriadne vážne následky.

2. pochopenie podstaty globalisticko - konzumno - korporativistického systému, jeho otrokárskeho charakteru a vážnych dopadov na ľudí i prírodu, ako aj rozpoznanie skupín, ktoré stoja za jeho presadzovaním a bezohľadným rozširovaním. 

Samozrejme je tu celá paleta tém, o ktorých sa dá diskutovať a kde pluralita názorov nie je v skutočnosti až taký problém. Dôležité je zhodnúť sa na podstatnom a orientovať sa na podstatné. 

Ale bohužiaľ, dnes ani mnohí konzervatívci nemajú zhodu na týchto 2 oporných bodoch, alebo ich neospravedlniteľne prehliadajú či nekladú na ne dostatočný dôraz, event. si vyberajú len menej podstatné, bezpečnejšie, hrozienka, aby sa náhodou nepovedalo. A to je problém. 

Norman

Správne, to sú tie dva body, ktoré sme tu definovali a na ktorých sme sa zhodli. To sú presne tie veci, čo súčasná teória spoločnosti ignoruje. V lepšom prípade ten druhý bod nepodarene skúša vystihnúť napríklad marxistickým slovníkom.

Jedna psychologická poznámka takmer mimo tému:
Čo sa týka "Mne teda o žiaden úspech nejde", chcel si asi povedať, že ty, podobne ako my ostatní, žiadnu reálnu politickú moc nemáš a ani o ňu nemieniš nejak bojovať. Ale aj zverejňovanie teórií, memetických paternov, môže výrazne ovplyvniť dianie. Je trocha detinské napísať "nejde mi o to, aby to niekto čítal a bral vážne".:) Všetkým nám ide o úspech, ide len o to, v akej oblasti.

Roland Edvardsen

No, samozrejme, že by ma väčšia čítanosť, väčší záujem potešil, ale nemám žiadne depresie ani pri slabom záujme či známosti. Skrátka sa nikam neženem, nestresujem a ani by to nebolo vhodné, lebo toto je čisto len otázka voľnočasovej aktivity. Píšem pre úzky okruh, možno niektoré texty sa niekomu v budúcnosti zídu, ktovie? Skôr som chcel povedať, že nepíšem účelovo tak, aby som sa niekomu zavďačil. Navyše si neustále kladiem otázku: mám vôbec nejaký vplyv? Pozri sa, lajky k článkom dostanem od ľudí, ktorí beztak už zastávajú názor, ktorý som v ňom prezentoval. Mňa by zaujímalo, či existujú ľudia, ktorí mohli zmeniť na niečo názor na základe mojich textov. A tu už som skôr skeptický.

Norman

len o tej jednej čudnej vete. Proste - mieriť na ciel a hovoriť, že ja vlastne nechcem trafiť ...
Čo sa týka otázky zmenenia niekoho názoru - určite sa to dá, to opak je nepravdepodobný.

Ľubov

Už si dám pozor na toto,pokúsim sa.-). Máš pravdu,článok je zásadný a času stále menej. Občas si takto odbehnem niekde inam,a myslím si,že aj ostatným to trocha zapasuje.

Norman

je to diskusný klub, takže všetky témy sú otvorené a vítané.

Ešte k tomu, že nie som na scifi - asi si myslela na tie teórie, že tu behajú ufóni a podobne. Nie, na to neverím, lebo neverím, že by sa vyšia inteligencia nami zaoberala. :-) Majú nas na háku, sme opustená hruda na periférii malej galaxie.

Čo sa týka samotnej scifi ako žánru, samozrejme som na tom vyrastal. Žiaľ, dnes je to zväčša hrôza, ako aj spomínaný film. Tá ukážka ideálneho života je výborná ... ale film je očividne len punk strielačka (aj keď som ešte nevidel do konca).

Náhodný okoloidúci

Mne osobne konzervativizmus splýva so stáročiami osvedčenými hodnotami, ako sú vlasť, národ, rodina, poctivá práca. Len s tým rozdielom mediálne pretriasaným konzervatívcom, že ako ateistu ma viera v cudzieho púštneho boha neoslovuje, je mi cudzia.

mailer

O obsahoch, definíciách alebo prúdoch, či hodnotách a ich vývoji sa dá dlho písať. Tentoraz tu ale ide o názvy, ich podprahové pôsobenia a dôsledky.

Náhodný okoloidúci

Ja viem, že názvy takto pôsobia. Napríklad "progresívci", pričom ich "pokrokovosť" v sebe skrýva rozklad, rozpad a duševnú hnilobu. To isté "demokrati" v USA, ktorí nemajú nič spoločné s demokraciou.