Väčšina ľudí sa o históriu priam cielene nezaujíma. Považuje čokoľvek z minulosti, dokonca aj osobnej, za záťaž. Je to druh psychologickej deformy.

Mnoho ďalších ľudí si myslí, že má aký taký prehľad o historických udalostiach, čo je aj pravda. Napriek tomu ale podliehajú oficiálnej ideológii a ťažkým predsudkom. Nejde len o základné dogmy, s ktorými sa nesmie hýbať ba ani hovoriť( napr. holokaust), ale aj o iné, zdanlivo menej ideologizované a menej podstatné veci.
Jednou z nich je uvedomenie si, ako európske obyvateľstvo prežívalo a vnímalo priebeh 2. svetovej vojny. To je pre dnešok veľmi poučná téma.

Mapa troch cirka mesačných kampaní, ktoré tvorili prakticky všetky vojenské aktivity v prvých troch kalendárnych rokoch vojny

Takže, ako to bolo?
Pred začiatkom vojny (1.september 1939) došlo k určitým výrazným politicko-vojenským posunom - pričlenenie Rakúska, obsadenie Čiech na dve etapy - ale prakticky sa pri tom nestrieľalo.
Oficiálne sa začalo strieľať v septembri. Ale vojna v Poľsku trvala len niekoľko týždňov (35 dní) a Poľsko bolo porazené. Briti a Francúzi síce vyhlásili Nemecku vojnu, ale prakticky sa nič nedialo.

Fakticky panoval kľud zbraní, dlhých 7 mesiacov.
Ten bol porušený kampaňou voči Francúzsku, 10 máj - 22 jún 1940. Teda tiež len niekoľko týždňov, 42 dní. Tým opäť boje na Európskom území skončili Boli sporadické strety na mori a vo vzduchu, ale teda prakticky mimo kontakt s 99% ľudí na kontinente.

Kľud panoval zas takmer rok. Ak by ste sa začiatkom roku 1941 spýtali obyvateľov, či vedia, že už dva roky je svetová vojna, asi by vás nechápali. Situácia nebola iná, ako napríklad v roku 1936, keď bola ťažká občianska vojna v Španielsku, ktorá sa bežných občanov iných európskych štátov priamo nedotkla.

Teria kampaň Nemecka začala 6. apríla 1941 na Balkáne. Juhoslávia kapitulovala 17. apríla, Grécko 23 apríla. Táto vojna trvala teda menej, ako 3 týždne. Dá sa vážne povedať, že pojem Blitzkrieg nevznikol ani tak ako odraz rýchleho pohybu tankových vojsk, ale skôr odraz týchto bleskových úspechov Wehrmachtu. Možno až príliš rýchlych úspechov.

Dva roky svetovej vojny, pri ktorej bežný občan Európy ani nevedel, že sa bojuje - a 95% času sa naozaj ani nikde na európskej zemi nebojovalo. Tak vyzerala svetová vojna v realite.

Určitý zlom nastal 22. júna 1941, keď sa začala štvrtá nemecká kampaň, keď Nemecko napadlo ZSSR. Ale aj tu si treba uvedomiť - my dnes vieme, ako sa ten konflikt rozrástol, ale v roku 1941 vyzeral úplne inak. Prakticky až do začiatku roku 1943 sa zdalo všetko v poriadku. Bojovalo sa ďaleko na východe, mimo Európu, a okrem toho bola kampaň tiež jednoznačne víťazná, len, v porovnaní s predošlými bleskovými úspechmi, strašne rozťahaná. Obyvateľstvo kontinentálnej Európy opäť nemalo s nejakým frontom či bojmi nič do činenia. Dotyk so smrťou im spôsobovali len bombardovania nemeckých miest Britmi a Američanmi, tento nový druh terorizmu.

Rok 1943 znamenal prechod na skutočnú mobilizáciu civilného obyvateľstva a až v roku 1944 znamenal to, čo si ľudia predstavujú pod priebehom skutočnej svetovej vojny. Otvorili sa nové fronty už aj v Európe, začali sa partizánkske-občianske prevraty v jednotlivých štátoch (Juhoslávia, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko) . Ťažká svetová vojna, ako nám ju prezentujú média, trvala asi rok, apríl 1944 - apríl 1945. Prakticky prišla do Európy s prehrou Nemeckej Ríše.

Asi štyri roky vojny, ktorá bola niekde ďaleko, mimo kontinent. Až potom asi rok tornáda, ktoré rýchle prišlo, aj relatívne rýchle prešlo, ale všetko zničilo. Bežní ľudia štyri roky nevedeli či neverili, do čoho padajú. Štyri roky neverili, že sú uprostred vojny.

V ktorom roku sme my dnes?