...a vypichne si oko. Motto sankčnej politiky Európskej únie pri odstrihávaní sa od ruských uhľovodíkov treba dnes poopraviť: Daj dementovi nožnice, a vypichne všetky oči vo svojom dosahu, vrátane vlastných.

Začneme in medias res. V Poľsku sa po nedávnych voľbách a nástupe bruselofila Donalda Tuska do kresla premiéra začal hon na Orlen - štátom kontrolovaného ropného a plynárenského giganta, ktorý bol pre predošlú vládnucu stranu PiS diamantom v kráľovskej korune Kaczynskich. Generálny riaditeľ Orlenu a Kaczynského človek Daniel Obajtek stihol rezignovať pár hodín predtým, ako ho začiatkom februára odvolala dozorná rada. Inak, hneď po voľbách po ňom tuskovci vyštartovali, keď dali poľskej prokuratúre preveriť akvizíciu menšej poľskej ropnej spoločnosti Lotos, ktorá bola súčasťou zložitej medzinárodnej akvizičnej operácie. Obajtek akékoľvek obvinenia odmietol. A tak tuskovci hľadali ďalej. A ajhľa, našli. Dieru v hodnote 400 miliónov dolárov. Priamo súvisí s poľskou nenávisťou voči Rusku. Orlen sa chcel ukážkovo odstrihávať od ruskej ropy - ako jasný vzor pre celý bývalý ostblok, spojený s Ruskom uhľovodíkovými rúrami, a tak, aby mohol nakupovať arabskú ropu namiesto ruskej, založil si v roku 2022 vo Švajčiarsku dcérsku spoločnosť Orlen Trading Switzerland. Koľké prekvapenie - viedol ju Arab. S poľským pasom. Teraz tuskovci tvrdia, že Orlen zaplatil zálohu 400 miliónov dolárov za šesť miliónov barelov arabskej ropy, ktorá ale údajne nikdy do rafinérií neprišla. A navyše, arabsko-poľský šéf švajčiarskej pobočky je vraj spojený so samotným Hizballáhom. Situácia je momentálne taká, že Obajtek sa pre istotu usalašil v Maďarsku a kandiduje do Európskeho parlamentu za PiS, kde ho čaká imunita. Dvaja jeho najbližší spolupracovníci sú tiež v zahraničí - jeden v Turecku a druhý nevedno kde. Nuž, odstrihávanie od ruskej ropy, pri ktorej celé desaťročia platili transparentné obchodné pravidlá, verne kopíruje chaos, v ktorom sa EÚ metá ako epileptik.

Poďme späť na Slovensko. K strategickej surovine - zemnému plynu, ktorá nám ešte pred pár rokmi bezpracne plnila rozpočet už len tým, že bola stabilne prepravovaná z Ruska cez naše územie - až na jeden výpadok spôsobený podvodníckymi a drzými Chochlami, ktorí už vtedy začali vystrkovať rohy. V Hospodárskych novinách dnes píšu, že "Sľuby politikov narazili. Plyn z Poľska pre Slovensko neprišiel, šéf SPP hovorí o nemilom prekvapení." No, takých prekvapení ešte bude. Len škoda, že rovno v titulku nie je uvedené, ktorí politici dali Slovensku tie spomínané sľuby. V skratke - Slovensko s Poľskom prepojil nový plynovod, aby sme sa mohli odstrihnúť od toho otrasného ruského plynu a zabezpečiť si elegantne diverzifikované dodávky. Cez SK-PL plynovod sme mali cucať akostný hodnotový plyn napríklad z Nórska alebo LNG terminálov v Poľsku či Nemecku. Lenže - Poliaci nám neudelili na využívanie plynovodu lienciu. A vyzerá to tak, že sa ani nechystajú.

Do tretice - ropa. Slovnaft vybudovaný na ruskom ropovode a nastavený na ruskú ropu dostal z Burselu príkaz odstrihnúť sa. Tak sa tam posnažili v rámci možností a objednali si všelijaké ropy, ktoré by do Bratislavy dopravil z mora ropovod Adria z Chorvátska namiesto ruskej Družby. A tak si chorvátsky štátny prepravca vypýtal za túto tranzitnú službičku cenu. Tipol si tu niekto, že je asi päťnásobná ako bežné prepravné tarify? Nie? No tak môže. A chorvátska firma pičkumateri nezľaví ani o cent. Pretože vnútrozemská rafinéria v Bratislave inú možnosť prepravy než Adriu nemá.

Obdobné maniere nemá len Chorvátsko. Príležitosť zarobiť na bratských európskoúnijných štátoch zavetrilo aj Nemecko. 

A tak teraz, po slávnom bruselskom odstrihnutí od špinavých ruských energií, budeme v EÚ svedkami takých ukážkových vzťahov medzi štátmi EÚ, že sa z toho zgrciame. Hlavne my, čo nemáme prístup k moru - najlacnejšej prepravnej trase pre obchodníkov aj lúpežníkov.