Slovenské národné povstanie v čase svetovej vojny
Dnes je výročie SNP. Táto udalosť dostáva v tomto roku zas akýsi iný obraz. V čase pokračujúceho svetového konfliktu na Donbase a s novou vládnou koalíciou na Slovensku je všetko zas nejako iné.
A veru nie lepšie.
Minulé roky prozápadné vlády oslavy SNP výrazne zosekali, nedovolili tam prítomnosť občanov - tak veľmi boli vláda a prezidentka neobľúbená. Dnes je to iné a sociálna demokracia sa Povstaniu zas plne venuje.
A Povstanie, zdá sa, zas podporuje aj súčasná opozícia. Tá je zväčša tvorená proamerickými stranami, teda silami, ktoré podporujú vojnu na Ukrajine, ktoré všeobecne podporujú militarizmus a silové riešenie situácií. V čase, keď svetový konflikt hrozí prerásť do reálnej Tretej svetovej vojny, mysliac tým dokonca vojnu nukleárnu, je preto tento militarizmus dosť pochybný krok.
Historické okienko roku 1944
Pripomeňme si jednoduché fakty okolo roku 1944. Je to niekoľko bodov.
1. V roku 1943 došlo k veľkej Kurskej tankovej bitke, kde sa jasne prejavilo, že Nemecko už nemá navrch ani v technickej sile, ani v takticko-strategických schopnostiach svojho vojska. Wehrmacht dosiahol vrchol svojich výdobytkov a od začiatku roku 1943 sa začala implózia - ústup a prehra.
2. Rozhýbalo sa dovtedy šetrené vojsko britsko-americké, nakopené v Británii. Velenie v Londýne a Washingtone zrejme uznalo, že Nemecko je na konci svojej životnosti, a tak sa 6. júna 1944 konečne vylodili v Normandii. Ako sa očakávalo, slabá obrana im v tom nedokázala zabrániť, a tak sa behemot vydal bez problémov smerom na Berlín.
3. Reakcia na beznádejnú situáciu v samotnom Nemecku nenechala na seba čakať. Už 20. júla prepuklo povstanie samotného Wehrmachtu, ktoré malo začať atentátom na Hitlera. Ako vieme, atentát zlyhal, a tak toto povstanie nemeckej armády, ktorá chcela pravdepodobne uzavrieť nejakú kapituláciu, zlyhalo tiež.
4. Dňa 23. augusta 1944 v Rumunsku bol odstránený pronemecký Antonescu a celé Rumunsko prešlo ako jeden celok na stranu tzv. Spojencov. A bolo. Nezabíjali sa Rumuni medzi sebou, všetko bolo úspešne ukončené v jeden deň.
5. Treba pripomenúť to, že v Taliansku stŕatil Mussolini moc už v roku 1943, títo spojenci teda opustili Nemecko už vtedy a, prakticky nebojujúc, nechali vojnu s Američanmi len na Nemcov. Tak im bolo jasné, že Nemecko vojnu prehralo.
Až po tomto všetkom, až potom, keď sa celá Tretia Ríša takmer naraz zrútila v lete 1944, až potom bolo spustené Slovenské národné povstanie. Začalo sa 29. augusta 1944, a tak do dvoch mesiacov bolo po ňom. Nebolo to povstanie proti Nemcom, pretože nemecká armáda, až na výnimky, tu nebola. SNP bolo ako jedna z mála podobných vecí namierená len proti vlastnej vláde.
Politické výsledky SNP
Neustále sa opakuje, že cez SNP sa Slovensko zaradilo do skupiny tzv. "víťazov". Áno? Ako sa to prejavilo?
Kým štáty ako Maďarsko či Fínsko aktívne bojovali s Nemcami až do konca, nik im po vojne nič závažne nevzal, neboli nijako popoťahovaní. Naopak - Slovensko stratilo samostatnosť a bolo hodené zas ako podradná kolónia, ako korisť, Čechom. Tým Čechom, ktorí počas celej vojny ani raz proti Nemecku fakticky nebojovali (nebudeme žartovať o tzv. Pražskom povstaní, že). Tak toto nevíťazné kolaburujúce Česko dostalo ako korisť "víťazné" Slovensko.
Toľko k významu SNP po vojne.
Nemyslím si, že by Rusko či USA chceli silou mocou zachovať Československo, veď zakarpatskú Ukrajinu dali bez zaváhania Rusku, aj iné hranice sa posúvali. Ale Beneš, ten si svoju starú kolóniu zas vybavil. SNP ne-SNP, všetko jedno.
Bojovú tradíciu treba budovať. Mala by to ale byť víťazná tradícia. SNP je, žiaľ, dosť stratený prípad, vo svojom priebehu aj svojím povojnovým (prázdnym) výsledkom.
neodznelo, že zradcovskí politici vtedy spolupracovali so zahraničím. Ako aktualizačný moment mohli byť premietnuté na pódiu v rýchlom slede portréty Naďa, mrochty, Matoviča, Lipšica, najmladšieho Šimečkoopa, Valáška, Krúpu atď.
V živom prenose nám práve ukázali naše ozbrojené sily. Nevedia pochodovať. Zdravia akosi lajdácky. A všetci idú pešo jak Švejkovia. Chápeme, že sa všetci nenarvú do F-šestnástky, aby sa zviezli, ale mohli im dať aspoň bicygle. Update: Ou, pardon. Majú štvorkolky (namiesto džípov). Ale ťahajú ich na prívesoch. A vezú aj armádny vysokozdvižný vozík.
Po tejto prehliadke podpíše Pellegrini bianko kapituláciu.
To mohli zdôrazniť.
Tiso si to možno nezaslúži, ale Smer na Tisa kašle - tak mali vrhnúť svoj antifašizmus na proamerické sily na Slovensku (Naď, Heger, Čaputa ....). Tá analógia je predsa fascinujúca.
Ale Ficov prejav bol aj tak nadpriemerný. To s tými veršami "povedzte naším vodcom" - to zostane zapisané v dejinách. Ako jedno zo slabých, ale predsa len jasných varovaní.
Tu je mierové posolstvo , Ficov prejav
https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/15274-fico-na-oslavac...
(hm, veľmi zoseknuté)
.
Tu je postoj Kaliňáka
https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/15272-kalinak-o-ucast...
.
Ako tu už bolo spomenuté, Fico mohol viac zvýrazniť podobnosť minulej situácie počas 2.sv.vojny. a dnes, počas 3. sv. vojny. Kľudne mohol zaťartovať "synov som dal, otcov nedám" - mohol povedať, ž es tým nesúhlasí, lebo zlý Tiso, ale on, Fico, nedá ani otcov ani synov.
Má po atentáte slabý hlas, ale ináč je už takmer ok.
Le ľudí nemá.
.
Čo sa týka Kaliňáka - to je proste militantná, proizraelský zradca. Už raz Fica zradil a urobí to kedykoľvek znova - len čo sa naskytne možnosť. Kaliňák so svojou militantnosťou a svojimi kšaftami je druhý Naď. Úplne vážne - hrôza a Hnus.
Pripomeniem, že militantnosť týchtoi potkanov je daná len túžbou po kšeftoch a prachoch, určite nie nejakou obranyschopnosťou či silou Slovenska.
Žiaľ, ľudí na úrovni na SLovensku nevidno, a to ani v nacionálnych ľudových stranách - táto situácia ich už prekonáva, premárnili čas na dozretie a tak na toto nedorástli.
Táto 4. Ficova vláda prináša rozčarovanie aj u ľudí, ktorí inak boli dlhoroční podporovatelia. Práve preto, že už za tie roky skúseností by človek chcel očakávať viac. Ja som teda veľa nečakal, ale miestami aj cynik ako ja musí krútiť hlavou.
Kaliňák je kšeftársky potkan, ten to má v krvi, "balkánoidno - chazaroidná" genetika sa očividne ťažko prekonáva. A otras je aj takmer celá SNS-ka. Aj to nedávne fiasko s Chmelárom ukázalo, že koaliční sympatizanti sú rozdelení.
Koaličníci sa už volia len ako nutné menšie zlo, keďže to čo sedí v opozičných laviciach naháňa opodstatnený strach (aj vďaka skúsenosti s predošlým matovičovsko-sulíkovským šialenstvom a bordelom). Je to strašné ako Slovensko zaostáva alebo upadá takmer vo všetkom oproti iným (ex-soviet) krajinám v regióne (bez ohľadu na to, kto je pri moci), od športu cez školstvo až po kultúru či zdravie obyvateľstva. Je tu niečo v hlbokom neporiadku.
Je jasné, že koalícia je len menšie zlo - to akceptujú všetci. Iná vec je, nakoľko sú ľudia sklamaní - ale keďže to vedeli už predtým, pred voľbami, tak zas až tak veľmi prekvapení a sklamaní nie sú. Pretože inú alternatívu nemajú.
Opozícia samozrejme dúfa, že budú ľudia znechutení. Ale ľudia môžu byť znechutení príliš horúcim stavom, ale kvôli tomu neprejdú na celkom horúcu stranu.
Napríklad to s mierom: Smer samozrejme ukázal, že bude operovať s "mierom" a odmietať vojnu aj pre jej náklady - ale nik netvrdil, že naši politici budú riešiť toto globálne svinstvo. To by bolo naivné, a bolo by to zas na našu, slovenskú újmu. Také snahy naši ľudia neočakávali a ani teraz takú aktivity nejak moc nechcú.
Ja si preto nemyslím, že sú ľudia moc znechutení, zvlášť starí Smeráci - ľudia naopak ešte stále nevidia tie problémy so Smerom, ktoré tu spomíname. Napríklad Kaliňáka. Dokonca som si nie istý, či si to uvedomuje akosi samo vedenie Smeru. Ja tu napríklad kritizujem proizraelské postoje Kaliňáka, ale to majú naši ľudia žiaľ úplne na háku, ako vieme. Nám to jedno nie je, naozaj túto špinavú izraelskú realitu odsudzujem - ale ľuďom to je dosť egál, ako všetko.
----
Čo sa týka upadania - Slovensko má svoje chabé skúsenosti, slabú inteligenciu a odolnosť. To je jeden dôvod, prečo je také, ako je. Také mierne, trocha až podpriemerné.
Ale základný problém je práve tento vnútorný konflikt, keď po normálnej vláde idú ako besní psi práve títo "pravicoví" rádoby rýchlo zbohatlíci. Takto vybudovať stabilnú republike nejde. Nemožno stále viesť občiansku vojnu, doslovne občiansku vojnu - a potom sa čudovať, že sa to prejavuje ekonomickými problémami. Veď Šimečkovci doslovne žiadajú sankcie proti Slovensku a žijú so zásadou, že čím horšie, tým lepšie. odporúčam spýtať sa mladých frikulínov, čo s týmto spolupracujú, ako sa budú tváriť a hovoriť, keď bude naozaj zle.
A ono naozaj bude.
Pretože vojna sa končí a tak či tak bude iný svet.
(alebo dokonca nebude)
info by bola, koho to bola idea
1 sovietov
2 slov. komunistov
3 Svobodu
ci sa to predpokladalo uz pocas rokovani Benes - Stalin niekdey v 43.
Aky postoj k tomu mohol mat Benes.
Podobna situacia na zaciatku vojny, ked sme isli s nemcami do polska, to bola urcite idea nemcov. Potrebovali spojenca kvoli PR
Podobne bol bush ml nadseny so schustera, ze ten ho ako jediny z kont. europy na stretnuti medzi
ocami naozaj podporil, neviem, ci aj nie poliaci, ktori do iraku poslali aj kontingent a mali tam svoj sektor na kontrolovanie
Vyznam bol hlavne stiahnut sily nemcov z polska, kde sa planovala velka krakovsko ostravks operacia, hovoril o tom gen. pluk Moskalenko, ktory bol z 4 ukr. frontu a viedol utok cez duklu.
https://stuki-druki.com/authors/Moskalenko-Kirill-marshal.php
pise sa tam, ze u clenov stavky mal prezyvku general panika (aj zukov ho tak nazyval - nie do oci)
Povstania sa v 1944 robili kde sa dalo, viď teda to Rumunsko, tesne pred SNP. Ale teda to rumunské bol dokonalý úspech, a slovenské naopak dokonalý prúser. Kým si toto nepriznajú, je to spomínanie SNP falošné.
Ako vidno, Nemecko nemuselo sťahovať nič z Poľska, stačilo im pár jednotiek, prevažne rôzne ukrajinské pomocné trestné zbory. Tie najhoršie najnemorálnejšie jednoty boli vpustené na Slovensko, aby sa odbavili. Vinní za to sú ako Beneš, tak Gottwald či ktokoľvek, kto to schválil - vrátane Viesta. Tragické divadlo úplne k ničomu, naopak, ťažko kontraproduktívne.
nie som voj. odbornik, ani ma to extra nebavi
vid konflikt na ukraine, z 80% cisty hnus, zakulisne dohovory, nekompetencia mnohych velitelov ns vsetkych urovniach, na oboch stranach.
Su tam objektivne aj " pozitvne momenty" hodne uznania a to vyvoj voj. umenia, drony, presna artileria, aj ukrajinska aj ruska su svetovej triedy.
Rumuni su zaujimavy narod a ako som uz pisal moj najoblubenejsi, a rozmyslam, ze si nieco precitam ako tam ten nahly obrat presiel, ci stacilo, ze komunisti alebo vlastni popravili antonescu a cele to padlo
SNP zacalo predcasne vinou nejakych blaznivych ukr.partizanov, co prepadli vlak s nemcami vracajucimi sa z rumunska, nebolo uplne pripravene, front a pomoc este daleko.
Ktovie akoby sa to vyvinulo, ak by zacalo podla planu. Preco sa 2 slov divizie tak potupne vzdali?
Myslim, ze nemci museli stiahnut 4 divizie, co nie je malo, ale to sa tykalo uz aj odrazenia rusov na dukle.
V 2003-4 som isiel z vychodu cez poprad a vidim pri ceste bol voj cintorin, tak som sa zastavil, par radov som len tak rychlo presiel, vsetko 18-20r nemci.
Ceski politici v cssr o snp neradi hovorili, ak s tym benes suhlasil (ale urcite nemal na vyber), bral to aspon ako pomstu tisovi?, preco tam nebolo viac ceskych partizanov...
Vsetky tie prejavy o snp, to je take na 50% ohlupovanie, emocie, drzanie v nevedomosti, nedopovedana pravda, clovek ma z toho blby pocit, ze objektivne fakty mu nikto nepovie.
V madarsku sa im nepodarilo nic zorganizovat, ale madarov mali v zuboch..
V urcitom ohlade sa snp najviac nasledne podobala druha cecenska 2000-09, uz skor partizanskeho stylu, tiez v horach
eliminovali auto s takmer neozbrojenymi a tesia sa ako v cirkuse
https://www.youtube.com/watch?v=24GY5krmCuU
Beneša som napísal principiálne. SNP bola vec komunistov, ale Beneš bol samozrejme druhý protipol, ktorý sa určite snažil veci ovládať - veď sa mu to aj podarilo a Slovensko dostal späť ako kolóniu Prahy.
Ale je dosť možné, že to dostal naspäť do paprče preto, že SNP bolo neúspešné. Ak by SNP ovládlo naozaj stred Slovenska a povedzme následne v októbri by sa preklopili vojská okolo Bratislavy a došlo naozaj k prevratu - to by bola iná situácia. Slovensko by tak otvorilo prístup Rusom k Viedni a Budapešti zo severu, vojnu by to zrejme výrazne skrátilo.
V takom prípade by sa Slovensko zaradilo medzi víťazne krajiny. Následne, Slovensko - povstalecká vláda, prevažne aj tak komunistická, by za odmenu od Stalina dostalo samostatnosť.
TO by bolo úspešné SNP. TO - a nič iné.
Samostatnosť by pôsobila na Slovensku veľmi pozitívne. Bolo by to medzi nami. Komunizmu by sme sa aj tak či tak nevyhli, ale samostatnosť sme mohli mať a vela sa za 50 rokov naučiť
Takto sme sa nenaučili.
SNP zlyhalo, zlyhalo výsledkom, zlyhalo aj metódami, nedosiahlo UPLNE NIC.
Len kopu mrtvych, úplne zbytočne mrtvych.
Toto je skutočná historická rola SNP, kolosálne historické zlyhanie.
Iní partizáni, napríklad Juhoslávia, si vydobili aj relatívnu nezávislosť od Moskvy - to su úspechy, za ktoré sa oplatí aj zomierať. Slovensko je proste v novodobej histórii politicky neskúsené a tak to aj dopadá.
.
Okrem toho - súčasné prejavy o SNP sú na 90% o "utrpení", o "obetiach" a podobne VYPLAKAVANIE. No chápeme, keď nie sú úspechy, tak sa ťažko o nich hovorí. Ale toto, čo sa oslavuje, nie je "povstanie", to je fňukanie. Ale fňukanie nie nad obeťami povstania, ale nad jeho páchateľmi - bandami cudzincov, čo sa praháňala v slovenských lesoch a volali sa partizáni.
to je fakt zaujimave, ze zssr vsetkym svojim zapadnym susedom zobral cast ich uzemia, finom este v 39-40, poliakom asi najviac, len madarom nic.
Povazoval ich obyvatelstvo za extremne nepriatelske, alebo bolo za tym, ze v 19-20 mali madari ako prvi republiku rad (bela kun) a sovieti sa chceli pokusit nadviazat na tuto historiu a dat viac legitimity mad. komunistom.
zssr dokonca uvazoval o vstupe na uzemie juhoslavie.
Benes rokoval so stalim od 43, ale zaverecna zmluva o ruskom vplyve bola podpisana az 8.5.1944, takze benes o planovanom snp musel vediet.
anexia zakarpatskej rusi,
In 1944 and 1945, the Red Army pushed out the Royal Hungarian Army and took control of Carpathian Ruthenia, also called Transcarpathia. In 1945 and 1946, the region was annexed by the Soviet Union from the (Third) Czechoslovak Republic, which the Allies considered to be the legal owner of the territory beforehand.
Previous history
At the beginning of the 20th century, the population of the mountainous, economically underdeveloped region known as Carpathian Ruthenia consisted mainly of Ruthenians and Hungarians. The region of Transcarpathia was part of Hungary since the Hungarian conquest of the Carpathian Basin in the end of the 9th century to 1918. Historically it was one of the Lands of the Hungarian Crown before it was detached from the Kingdom of Hungary and attached to the newly created Czechoslovakia in 1918, following the disintegration of Austria-Hungary as a result of World War I. This was then confirmed by the Treaty of Trianon in 1920. However, the autonomy of Carpathian Ruthenia, which was also formally agreed upon in the Treaty of Saint-Germain, was not fully recognized by the Czechoslovak government. When Czechoslovakia came under pressure from Nazi Germany during the Sudeten crisis, nationalists of all stripes seized the opportunity and, beginning in the spring of 1938,[1] attempted to impose full autonomy for Carpatho-Ukraine within the Czechoslovak Republic. About a month after the Munich Agreement of September 1938, an autonomous government was formed under Avgustyn Voloshyn. Hungary had sought to restore its historical borders and the revision of the Treaty of Trianon, on 2 November 1938, the First Vienna Award separated territories from Czechoslovakia, including the southern Carpathian Rus' that were mostly Hungarian-populated and returned them to Hungary. In the dispute between the various ethnic groups, the "Ukrainophiles" now prevailed in Carpathian Ruthenia, who increasingly favored the option of annexation to an independent Ukraine.[2] All political parties except the Ukrajinské národní sjednocení were banned. On March 14, 1939, Jozef Tiso proclaimed the independence of Slovakia. Carpathian Ruthenia also declared itself independent. The Hungarian Teleki government and Miklós Horthy were informed by Hitler on March 12 that they had 24 hours to resolve the Ruthenian question. Hungary responded immediately with the military occupation of the entire Carpathian Ruthenia. As a result of the annexation, Hungary gained a territory with 552,000 inhabitants, 70.6% of whom were Ruthenian, 12.5% Hungarian, and 12% were Carpathian Germans.[3]
The region remained under Hungarian control until the end of World War II in Europe, after which it was occupied by the Soviet Union. Hungary had to renounce the territories won in the Vienna Awards in the Armistice Agreement signed in Moscow on January 20, 1945, which stated that "Hungary has accepted the obligation to evacuate all Hungarian troops and officials from the territory of Czechoslovakia, Yugoslavia, and Rumania occupied by her within the limits of the frontiers of Hungary existing on December 31, 1937, and also to repeal all legislative and administrative provisions relating to the annexation or incorporation into Hungary of Czechoslovak, Yugoslav and Rumanian territory."[3] The renunciation was reconfirmed at the Paris Peace Conference in 1946 and recorded in the Peace Treaty of 1947, which stated that "The frontier between Hungary and the Union of Soviet Socialist Republics, from the point common to the frontier of those two States and Rumania to the point common to the frontier of those two States and Czechoslovakia, is fixed along the former frontier between Hungary and Czechoslovakia as it existed on January 1, 1938".[4]
Accession to the Ukrainian SSR
The London government-in-exile under Edvard Beneš negotiated the restoration of the state of Czechoslovakia with the Soviet Union, with which it had been allied since 1943, in Moscow. On May 8, 1944, Beneš and Soviet dictator Josef Stalin signed a treaty of alliance that guaranteed that the territory of Czechoslovakia would be liberated by the Red Army and returned to Czechoslovak civilian control. Carpathian Ruthenia was to be reincorporated into Czechoslovakia while maintaining this status. In October 1944, Carpathian Ruthenia was liberated by the Red Army and occupied by the Soviet Union. The Czechoslovak government delegation led by minister František Němec arrived in Khust to establish the provisional Czechoslovak administration,[5] according to the treaties between the Soviet and Czechoslovak governments on 8 May 1944.[5] According to the Soviet–Czechoslovak treaty, it was agreed that once any liberated territory of Czechoslovakia ceased to be a combat zone of the Red Army, those lands would be transferred to full control of the Czechoslovak state.[5] However, after a few weeks, the Red Army and NKVD started to obstruct the Czechoslovak delegation's work. Communications between Khust and the government center in exile in London were obstructed and the Czechoslovak officials were forced to use underground radio.[5] Furthermore, the delegation had to win the support of the population to remain with Czechoslovakia, because the loyalty of Carpathian Ruthenia to a new Czechoslovak state was weak as a result of World War II. In April 1944, all former collaborators were excluded from the political arena. Collaborators included Magyars, Germans, and those Ruthenians who were supporters of István Fencik's party (which had collaborated with the Magyars). This concerned about one third of the population. Another third were Communists, so that only a third of the Ukrainian population probably sympathized with the Czechoslovak Republic.
After arriving in Carpathian Ruthenia, the Czechoslovak delegation announced its planned mobilization at its headquarters in Khust on October 30. The Red Army prevented the dissemination of this news and instead began to rally popular support. Protests from Beneš's government were ignored. The Czechoslovak delegation was also allegedly hindered in building relations with the Ukrainian minority, which caused the disappointment of the population. Soviet activities resulted in 73% of the population being in favor of annexation.[6]
Soviet annexation
Front page of the Zakarpattia Ukraine newspaper (1944) with manifest of unification with Soviet Ukraine
On November 26, 1944, the first meeting of the newly elected People's Committee, organized by representatives of the Communist Party of Carpathian Ruthenia, was held in Mukachevo. It proclaimed withdrawal from Czechoslovakia and "unification with its great mother, Soviet Ukraine."[7] The Czechoslovak delegation was asked to leave the area. After two months of conflicts and negotiations the Czechoslovak government delegation departed from Khust on February 1, 1945, leaving Carpathian Ruthenia under Soviet control.
Nevertheless, negotiations between the Czechoslovak government and the Soviet government were not concluded. While the right-wing conservative Czechoslovak parties voted against a cession, the KSČ promoted a cession of Carpathian Ruthenia. At the end of 1945, Beneš also confirmed the cession. An agreement was reached with the Soviet Union to postpone the annexation until 1946; the cession to the Soviet Union was agreed by treaty in Moscow on June 29, 1945, and the agreement entered into force on January 30, 1946.[8][9] Czechoslovaks and Ukrainians living in Carpathian Ruthenia were given the choice between Czechoslovak and Soviet citizenship.
Consequences
Over 120,000 people emigrated from the former part of the country. Of the 15,800 Ruthenian Jews, 8,000 emigrated. As a result of the cession, Czechoslovakia lost 12,777 km2 of its territory and about 450,000 inhabitants.