Trump teda vyhral. Už dva dni tretina ľudstva oslavuje, druhá mrzute utiera nos, a tretia nevie, o čom je reč.

Pre začiatok treba pripomenúť, že nik na svete nevie, čo sa teraz bude diať. Preto je aj mne ťažko nájsť niečo originálne, a pritom isté. Všetko, čo sa dalo, už bolo za dva dni niekde napísané. Ale aj tak bude všetko inak, ako dnes píšu.

Ale budú veci aj inak, ako doteraz? V mnohých smeroch určite. Trump a jeho ľudia symbolizujú nielen nejakú drobnú odrodu americkej kultúry, ale jej vážne jadro, ktoré v poslednom čase bolo zakryté novodobou woke kultúrou, či čo to je, ale teraz sa už opakovane hlási o moc.

Ako sa volá tá choroba, čo v posledných desaťročiach zachvátila USA a reprezentuje ju najlepšie Biden, jeho posledné 4 roky v úrade prezidenta? Má mnoho mien a mnoho foriem. Podstatné ale je, že už ju čoraz viac ľudia začínajú správne považovať za skutočnú chorobu, odchýlku, teda perverzitu, za dočasnú slabosť, za ťažkú chybu.

USA sú naozaj melting pot, ale teraz ani nie až tak pre svoju preháňanú multietnicitu, ale skôr pre skryté sily, ktoré v kotli sú, pričom politici sú len hovorcovia. Nie ten-ktorý prezident je zdroj zmeny, tomu neverím, ale objavenie sa toho ktorého pandrláka v bielom domčeku indikuje aktuálnu teplotu guláša a jeho chemické zloženie. 

Európsky pohľad

Nechcem posudzovať presne, čo sa v USA deje. Nežijem tam a nechodím tam, nesledujem ich média. A ani ma ich osud až tak nezaujíma. Prejdú si tým, čím budú musieť, aby skončili ten svetovládny naratív, čo ich drží už vyše 80 rokov. USA si prejdú určitou fázou rozpadu, podobne ako ZSSR, jeho špecifické dvojča. 

Mňa zaujíma, ako bude Amerika vplývať na Európu. Celá Amerika, teda aj Latinská a to čudo Kanada - ale hlavne USA.

Skončí sa vojna na Ukrajine v tejto jej takmer horúcej fáze? V to dúfame mnohí.

Odídu akosi Američania z Európy? Tomu sa mi nechce veriť. To dobrovoľne nik v USA nepodporí, taký Gorbačov sa v USA ešte nenarodil a ani by tam nikdy nespravil karieru. Američania sami neodídu. Budú musieť byť vyhnaní aspoň diplomatickými metódami.

Kým koniec vojny na Ukrajine je teda jeden z prvotných cieľov, odchod US vojsk z Európy je skôr ultimátny cieľ, na ktorý teraz ešte nemožno hneď dúfať (ak sa niečo naozaj nečakané nestane).

Prvá fáza ultimátneho ciela

Moc cudzej veľmoci, USA, na našom kontinente má dve zložky:

1. Armáda samotných USA a NATO, či už tu prítomná alebo tu schopná zasiahnuť.  

2. Takisto doslovne armáda, ale civilov - proamerických aktivistov až agentov. Proamerických vlastizradcov. Doslovne armáda proamerických strán. 

S prvou zložkou je najťažšie pohnúť, ale ani netreba. Aj tak len posedávajú v kasárňach alebo polihávajú na cvičiskách. A tak sa na nich ani netreba zameriavať.

To druhá zložka - zradcovia a kolaboranti s cudzou mocou, na týchto sa treba teraz sústrediť. Na ich aktuálnu stratu krytia, prostriedkov a do veľkej miery aj riadenia. Ono siete sa budú znova naťahovať, niečo sa vyhádže a niečo vymení - ale ten proces oslabenia môže trvať rok, možno aj viac. A toto treba využiť.

USA nemá priateľov, má len záujmy - hovoria oni sami o sebe. A USA ciele sa už dávno rozišli s tými európskymi. USA už nie sú ani náš priateľ, ani dobrý partner.

Náš dobrý partner nie je ani Rusko - ale Rusko z Európy už dávno, dobrovoľne a civilizovane odišlo a vtedajší proruskí kolaboranti museli odvtedy držať hubu. To chceme aj od kolaborantov USA - aby odišli s nimi, alebo aby držali hubu. Za to všetko, čo tu za 35 rokov napáchali, čo tu všetko zničili a vykradli - to nech sú radšej ticho a niekam zalezú. Kým môžu.

Toto je teda tá hlavná myšlienka, ktorú pri zmene na poste US prezidenta považujem za nutné vysloviť a rozšíriť. Make Europe great again.

Aj v novej spolupráci so zmenenou zdravšou Amerikou, v spolurpáci s Ruskom, Čínou, Indiou, Iránom.

A teda čo teraz? Teraz si vychutnávajme ich špinavú porážku.