Chvála patriarchátu
return of kings
2015-01-29 19:44
Natrafil som na článok, či skôr sériu článkov, obhajujúcich starý dobrý patriarchát. Niektoré myšlienky sú jasne a veľmi výstižné, tak som sem voľne preložil jeden článok.
Mýtus patriarchátu
Feministky pripisujú patriarchátu všetky možné sociálne choroby. Ako keď stredoveký inkvizítor hladá dôkazy diabla - vplyv patriarchátu je vraj všade okolo nás - naše médiá, naše školy, a dokonca naše najintímnejšie vzťahy. Patriarchát je zodpovedný za domáce násilie, stratené kariéry, nevhodné poznámky na twitteri - dokonca aj za to, čo si ženy myslia samé o sebe.
Ten, kto nepodpíše feministické dogmy, je označený za posadnutého patriarchátom a potrebuje nevyhnutne exorcizmus vykonaný Velkňazom Katedrály teórií rodových štúdií. Je prinútený zriecť sa svojich názorov, alebo čeliť exkomunikácii z verejnej sféry. V úprimnejších časoch vládnúce náboženstvo nazývalo takých voľnomyšlienkárov otvorene "kacíri" a upalovalo ich.
Pôvod patriarchátu
V skutočnosti na patriarcháte nie je nič tajomné. Patriarchát je rozdelenie sociálnych rolí založené na prirodzených biologických rozdieloch pohlaví.
Medzi mužom a ženou sú jasné biologcké rozdiely. Ženy môžu rodiť deti, muži nie. Ženské telo je určené na výživu dieťaťa, s maternicou, prsiami, hormonálnymi cyklami. V tehotenstve ženy nie sú schopné telesných výkonov. Mužské telo je stvorené na telesné výkony a ako celok je fyzicky silnejšie.
Predstavte si, že ste malý kmeň snažiaci sa prežiť. Ovládnutie, vojna, hlad, smrť - ktorýkoľvek zo štyroch jazdcov apokalypsy sa môže vmžiku privaliť. Ako vtedy rozdelíte sociálne povinnosti?
Ako to vyjadril Jack Donovan v Cesta muža:
Ak ide o život, všetko je dôležité. Ak dáte nesprávneho človeka na zlé miesto, zomrieť môže on, vy môžete zomrieť, iná osoba môže zomrieť alebo vy všetci môžete zomrieť. Z dôvodov telesných rozdielov medzi pohlaviami je na úlohy okolo prieskumu, polovania, bojovania, budovania či obrany vhodný muž. To nie je arbitrárny, teda voľne zvolený kultúrny predsudok - to je základné životne dôležité predurčenie, ktorého sa musíte držať, ak chcete prežiť.
Obetovanie muža
V patriarcháte muži obetujú svoju energiu, čas a niekedy aj život pre dobro žien a detí, a ženy sa venujú výžive detí a rodine.
Feministky definujú patriarchát ako systém nadvlády, v ktorej muž utláča ženu To redefinuje mužskú obeť ako akt vládnutia, a nie ako akt lásky. Mnohým mužom to celkom vyjovuje, mať sex so ženami bez toho, aby museli ponúknuť ochranu ako ženám tak aj z toho stretnutia pochádzajúcim deťom. Je to naopak akt lásky, keď sa muži dobrovoľne zriekajú slobody, aby sa starali o ženu a ich deti.
Patriarchát je o láske. Je to o láske ľudských bytostí v rodinách, kmeňoch a malých komunitách, spolupracujúcich navzájom pre vzájomné dobro všetkých.
Feminizmus bol stvorený kapitalizmom
Feminizmus vo svojej modernej forme začal pred sto rokmi, keď industrializácia prestala vyžadovať tvrdú prácu a začala potrebovať zručnú prácu. Predtým práca znamenala hodiny fyzickej námahy, teraz vyžadovala sedenie za stolom. Táto zmena umožnila, aby aj najslabšia žena pracovala.
Zamestnanci sa oveľa lahšie riadia, keď sú ako výmenitelné ozubené kolieska, a nie sú pohlavne rozdielne bytosti s rozličnými potrebami. Je nepochybný fakt, že privedenie ženy do práce vo fabrike zdvojnásobilo rozsah pracovnej sily, dovolujúc zamestnávtelom zmenšiť na polovicu mzdu pracovníkov. Je to otázka ponuky a dopytu - čo bolo treba pre výživu rodiny, to predtým musel zarobiť muž - teraz na to museli pracovať aj muž aj žena. Ako zachytila kniha Revolution from above (Revolúcia zhora), prvotné feministické hnutia - dokonca aj marxistické - boli platené veľkými kapitalistami, aby zvýšili objem pracovnej sily a tým sa znižovali mzdy.
Feminizmus je produkt kapitalizmu. Ponuka "môžete to mať všetci" je pokus korporácií odlákať ženy od ich biologických potrieb. Ak si feministka, si kapitalista, pretože považuješ prácu za vyššiu prioritu ako komunita, deti alebo láska.
V rodinách je každý člen nenahraditeľný, ale v podnikoch je každý nahraditeľný. V patriarcháte žena pracovala pre jedného muža, ktorý miloval ju a ich spoločné deti. V kapitalizme ženy pracujú pre mnoho mužov, ktorým sú úplne ľahostajné a okamžite ich vymenia, keď sa zjaví lacnejšia pracovná sila.
Feminizmus modifikuje vzťahy
V patriarcháte bol egoizmus držaný pod kontrolou. V kapitalizme je egoizmus všestranne podporovaný. Každý člen komunity či kmeňa pracuje pre dobro všetkých okolo neho, ale v kapitalizme sú muži a ženy nezávislé jednotky, bez akejkoľvek loajality či povinnosti voči komukoľvek inému.
Role, ktoré boli tradične hrané rodinou, sú prenesené na iných, ako sa hovorí biznis jazykom, sú outsourcované. Starobince pre starých, škôlky pre deti. Aj životné vzory či priatelia môžu byť kúpení vo forme psychoterapeutov či profesionálnych motivátorov.
Tento systém ničí intímne vzťahy. Sebecky motivuje ženu aby rodila deti silného osamelého alfa samca, namiesto muža, ktorý sa o ňu stará. Sebecky motivuje muža, aby oplodnil každú schopnú ženu v dosahu, bez akéhokoľvek záujmu o následný vzťah. Alfa trtí, beta platí.
Feminizmus stvoril vojnu medzi pohlaviami, kde každá strana sa snaží maximalizovať svoj zisk na sexuálnom trhu pri minimálnych nákladoch. My všetci sme sa stali malé atomizované korporácie, a spoločnú máme len to, že máme rovnakú biomechaniku.
Muži stratili dôvod na prácu
Táto nová dynamika oslobodila muža od práce. Vo svojej novej knihe Bachelor Pad Economics (Ekonomika starého mládenca) Aaron Clarey obhajuje minimalistický prístup k peniazom - kupovať len to, čo je nevyhnutné a použiť váš čas pre vaše vlastné dobro a nie pre dobro korporácie.Tento prístup je postupne čoraz viac akceptovaný, úmerne tomu, ako muži vypadávajú zo systému, zarábajú menej než ženy, a vyhýbajú sa vyššiemu vzdelaniu.
Dôvod, prečo muži tvrdo pracovali, bolo zabezpečenie ich rodiny. Muži nepracovali dlhé hodiny z nedostatku iných záujmov. Robili tak z lásky. Väčšina mužov dokáže vyžiť z veľmi mála. Hovorí sa, že civilizácia vznikla zo snahy ohúriť opačné pohlavie. Bez odmeny nie je žiaden dôvod pracovať. Niet mrkvičky, oslík neťahá.
Návrat k prirodzenému poriadku
Aj keď vieme veľmi dobre, že zvieratá jestvujú vo svojich prirodzených skupinách - horda, stádo, svorka - zabúdame, že človek je tiež zviera. Prirodzenou skupinou človeka je kmeň. Ľudia sú cicavce. Učíme sa viac vzťahmi, ako inštinktom.
Deti potrebujú lásku, spojenie a stabilitu, ktoré dosiahnu len pri emocionálnom vzťahu s prítomnými dospelými. Nie sú to zamenitelné ozubené kolieska. Nemôžete si kúpiť materskú lásku či otcovskú múdrosť. Láska nemôže byť outsourcovaná. Autentická láska je možná len v rámci patriarchálnej komunity.
Pre podnik sú nezaopatrené deti nepríjemná príťaž. Epidémie slobodných matiek, klesajúcej pôrodnosti a duševných chorôb sú v dôsledku odvrhnutia tradičných rolí. Ak chce spoločnosť zdravé šťastné deti a stabilné milujúce komunity, musí prijať stratené hodnoty patriarchátu.
V niekďajších kmeňoch boli ľudia na sebe celkom závislí. Teraz sú nezávislí a nešťastní. Vrátiť sa do tradičných rolí znamená žiť vo vzájomnej závislosti a v jednote s prirodzeným poriadkom - nie preto, že musíme, ale preto, že je to naša voľba. Môžeme existovať sami, ale naplnenie nachádzame spolu.
Samozrejme, feministky to budú volať útlak. Chcú byť slobodné - oslobodené od komunity, oslobodené od patrenia k niečomu, oslobodené od lásky. Hromada opíc bojuje o najvyššie cenenú kopuláciu v zlatej klietke.
Späť do blata, alebo späť do rodiny, voľba je na vás.
zdroj: return of kings
Samozrejme, článok je pokusom o zachytenie reality, s terminológiou, ktorá jeho tvorcom pripadá vhodná - a kedže je to ešte aj preklad z inej kultúry, treba tu terminológiu brať ešte viac s rezervou. Treba si uvedomiť, že očividne používa pojem "feminizmus" v širšom slova zmysle, ako je chápaný bežne, a podobne "patriarchát" odporúčam chápať v zmysle slova návrat k rodine (a nie ako protiklad "matriarchátu", hm .)
Pripomeniem úplne vážne, že v mnohých tradičných spoločnostiach a kultúrach boli ženy brané s veľkou váhou, s väčšou, ako v modernej spoločnosti, aj keď nám táto klame opak. Aby náhodou nebol článok zle pochopený.
Kamas to spomenul a je to aj vtipné - Prirodzenizmus.
prinieslo pár otázok. Musím si jednu položiť a to,že netuším(e),čo to bol matriarchát a či zanechal nejaké stopy. Myslím si dokonca,že je stále tu v istej latentnej forme a tá jeho sila sa prejaví vždy,keď muž stratí hlavu kvôli niečomu,čo sa volá sex a myslí si,že stretol svoj osud.Poznám prípad takmer 70 ročného muža,čo stratil rozum pre jednu 20tku,všetko zmietol zo stola,stal sa pre iných idiotom a teraz žije z ruky do huby v prenájme.Básnik hovorí,že Manon je rozum ,ktorý uletel. Figu láska,je to matriarchát.Ja osobne však stopy tohto čohosi prvého vidím aj v ženskom vzťahu k mačkám. Nie je obyčajný,ako iste viete,Baset bola a možno stále je ženská bohyňa.
K patriarchátu:oceňme konečne bez pokrytectva ,že manželstvá uzatvárané treťou stranou,tj .rodičmi boli stabilnejšie a pre spoločnosť prospešnejšie ,ako tieto srdcervúce príbehy,ktoré vznikajú na základe chemických procesov.Žiadna normálna mama nechce dieťaťu zle.V súčasnosti nemáme nič, ani vládu Matky,ani vládu Muža. Preto to tak vyzerá.
https://www.youtube.com/watch?v=A0h17GG3wD4
Podkarpatie sa chystá na zvrat v rodinnej politike. Urra! Povzniká kopec škôlok a slovenské matere si konečne budú môcť realizovať svoje profesijné sny za pípajúcimi kasami reťazcov, či ťahajúc po dlhých chodbách vozíky naložené čistiacimi chemikáliami. "Jedným z dôvodom nižšej zamestnanosti je pritom práve nízka miera zamestnanosti žien, ktoré ostávajú doma s deťmi," dozvedáme sa z podkarpatského denníčka.
Vraj až 10 000 žiadostí o škôlku je zamietnutých. Strašné.
Nikto sa ale žiadateliek nepýta, či by umiestnili svoje dietky v zariadení, ak by to nebolo existenčne absolútne nevyhnutné. Toto nie je téma na štatistiku.
Som si urobila vlastný prieskum vo svojom okolí. Z mojich kamarátok by zostali doma so svojimi malými deťmi čo najdlhšie všetky. A to sú osoby, u ktorých by sa dalo aspoň hypoteticky hovoriť o šanci na... hm, kariéru.
Soral presne spomenul, že tzv. feministky sú všetko "buržujky" - všelijaké právnice a podobné typy, ktoré si vždy najímali na doma slúžky a bóny k deťom, ak nejaké mali. Nenájdeme medzi nimi robotníčky, ktorým mestské degenerátky "vybojovali" príležitosť (dnes už povinnosť) drieť jak hovado pri tupej práci za smiešnu mzdu.
Z mojej súkromnej štatistiky vyplýva, že tu, na Slovensku, má väčšina vzdelaných žien normálny vzťah k svojim deťom. O to väčšia je frustrácia, že z chorého systému niet úniku.
Ženy s ďetmi sú faktor, ktorý by dokázal rozkolísať koeficient "nezamestnanosti" (a ukázať tak ešte viac jeho v podstate nezmyselnosť, nepresnosť). Ak by zostávali ženy s ďemi doma celé ich detstvo, tak by to nezamestnanosť prudko znížilo, na oko.
Je úplne absurdné, aby v čase nezamestnanosti robili ženy to, čo robia. Je naozaj prejavom neúcty a hľbokého nepochopenia hnať ženy do zamestnanai v korporáciách. A je len prejavom pokrytectva tvrdiť, že dnes ženy hrajú vyrovnanú rolu v mocenských a ekonomických vzťahoch - mužská mafia si rozumie a má svoje pravidlá, aby ženská naozaj uspela, musí byť chlap (príklad Merkelka, Ovesný-Straka a podobne:) Nehovoriac o tom, že načo je ženám úspech v mafistickej hierachii. Ani generálmi nebudú.
Ten názov ústrednej témy "patriarchát" môže vyznievať rôzne, ale ja myslím, že chalani to myslia dobre - chlapi musia byť vic mužní a ženy viac ženské. Zial, keďže formálna filozofia sa ceľkom rozpadla do hromady rozbitých kecov ( Soral na videu vyššie je výnimka) , musia ju ľudia tvoriť nanovo, svojím jazykom, ľudovo. Kedže spoločnosť sa tiež rozpadla, musia sa ľudia vracať "k tradíciam".
Čo všetko si ale pod tradíciami predstavujú a budú všetky tie rôzne skupinky predstavovať - nad tým ja zas radšej nechcem ani rozmýšlať. Oživenie tradície otroctva určite nebude najväčší extrém.
Ale to už je mimo túto mužsko-ženskú tému.
Nedávno som čítal jednu zaujímavú myšlienku:
Ak ženy dostávajú za tú istú prácu menší plat ako muži, prečo vôbec niekto zamestnáva predražených mužov?
Veď to je spomenuté aj v článku aj vo videu so Soralom, že ak môžu, zamestnávajú ženy.
Ten aforizmus je trocha zastaralý Dnes si už ani tak nesťažujú na genderovú nerovnosť v príjmoch (to sa vôbec ťažko dokazuje) a ani dnes už azda nik nepochybuj, že mladý blbý slobodný muž dokáže vygrcať viac zisku pre korporácie, ako matka malých detí, ktorej rodina pripomína, že nie je otrok.
Okrem toho - článok nehovorí, že sú predražení muži - naopak, centrálna myšlienka je, že sa MALO plati mužom, takže musia otročiť aj ich ženy.
No je zaujímavé, keď sa ľudia musia sami učiť ako byť šťastný ako fungovať v partnerských vzťahoch. Väčšinou sme sa naučili len vyčkávať na nejakú spriaznenú dušu alebo naopak brať všetko čo príde a potom sa čudovať , že naše vzťahy sú tak "harmonické".
No našťastie je čoraz viac ľudí, ktorí si uvedomujú, že nie je podstatné čítať články o tom ako baliť ženy - ale ak chceme šťastný partnerský vzťah so skvelou ženou či mužom, tak je potrebné si takýto vzťah vybudovať.
aj z toho podľa mňa pramení veľká časť epidemologického rastu tzv. homosexuálov alebo lezbičiek či bi - pretože je jednoduchšie komunikovať a spolunažívať s rovnakým pohlavým ako riešiť rôzne "zranenia" a skúmať opačné pohlavie čo prečo ako kedy,...
a od toho sa potom odvíjajú aj rôzne iné postoje a svetonázory. A pritom sa stále nerieši to základné a najmä zdravý vzťah - najprv k sebe a potom k ostatným...
Nie je tu žiadna seriózna evidencia potvrdzujúca, že by naozaj dochádzalo k reálnemu rastu homosexuálov. To čo sa deje je skôr to, že v dôsledku zmeny spoločenského prístupu je viac z nich ochotných spraviť coming-out a nevstúpiť do manželstva s opačným pohlavím a niečo predstierať. Ale dokonca aj v takých liberálnych krajinách ako Francúzsko sa stále nájde dosť takých, ktorí to z rôznych dôvodov budú tajiť a vstúpia do manželstva - viď Macron.
Ono preto je aj ťažké poriadne zistiť koľko ich vlastne v populácii je. Každopádne dáta založené na self-reporte, ktoré sa podarilo zozbierať v rozvinutom svete sa zvyknú pohybovať okolo 2-4% a zdá sa, že je to skôr stabilné.
Mne psychosociálne teórie pri tomto jave nedávajú veľmi zmysel. Ak by totiž záležalo len na nejakej výchove, prístupe rodičov či kultúre a propagande bol by tu omnoho väčší počet homosexuálov a hlavne oveľa náhodnejšia distribúcia a koncentrácia. Je to skôr nejakým spôsobom biologicky podmienený jav (pravdepodobne neraritné in utero "ochorenie" v ranom štádiu vývoja plodu a vyskytujúce sa v niektorých rodinách (boli tu identifikované rodinné klastre. Matka homosexuálneho syna bude mať vo svojej rodinnej línií často ďalších homosexuálov), môže ísť asi o dôsledok reakcie imunitného systému takejto matky na testosterón). Ale u žien, keďže sú vo svojej sexualite menej rozhodné či flexibilnejšie, je možné, že i trauma alebo emocionálna averzia vie zohrať nejakú rolu (ale to stále neznamená, že môžeme hovoriť o "výbere". Túžby nie sú vedomovou voľbou). Zaregistroval som tiež, že dosť mladých báb sa bude dnes identifikovať ako bi - hoci ani nemajú reálne vzťahy so ženami. Takže faktor "trendu" či "módy" je u báb možný. Na druhej strane u mužov sa zdá (na základe výskumov), že bisexualita ani neexistuje.