Včera 12. 3. 2015 sa konala v Bratislave demonštrácia proti NATO. Na Hviezdoslavovom námestí pred Americkou ambasádou sa zišlo okolo 500 ľudí.

Organizátorom bol osobne Jám Čarnogurský, ktorý tam aj predniesol krátky prejav. Nejaké menšie, naozaj nepolitické organizácie to podporili a niektorí z nich tam tiež niečo povedali, ale v podstate sa to celé krylo len menom jedného človeka. Je šokujúce, že v krajine nejestvuje väčší rozptyl názorov politických síl. Žiadna politická strana nie je proti politike USA voči Rusku? To je nemožné, to v slobodnej spoločnosti nemôže byť pravda.

Po Čarnogurskom mal krátky prejav Chmelár, ktorý tam pôvodne prišiel len ako divák. Kedže ale nebol žiaden program, tak ho vyzvali, nech povie niečo priamo z hlavy. A niečo povedal Tkáč z Matice.

Potom tam boli pripustení k mikrofónu rôzne osoby z ľudu. Skutočná pluralita -v dobrom i zlom slova zmysle.

Prejavy a výzvy boli o tom, že NATO je zločinné, proti základniam a cudzím vojakom v SR. Málo sa adresne hovorilo o fatálnom smere USA, málo sa povedalo o tom, že Rusko má podporu obyvatelov Slovenska. Jedna pani tam spomenula "židov" a celý dav zmrzol  - nuž, všetci sú síce bezradní, ale všetci aj vedia svoje.

O dva týždne bude druhé také stretnutie. Prečo nie hneď o týždeň je ťažko povedať - zrejme nie sú ľudia ani na základnú organizáciu, nieto na prejavy, keďže, opakujem, celé je to priam osobná inicitíva Čarnogurského. Nič sa nepovedalo o tom, že zle bude nielen keď príde strelba až k nám, ale že vojenské udalosti na Ukrajine môžu spôsobiť zlyhanie zásobovanie energiami a iné kritické veci aj na Slovensku už aj v tomto štádiu, už zajtra.

Nuž dobre, aspoň trocha sa podarilo verejne demonštrovať názory, ktoré nie sú na Slovensku vôbec  menšinou. Nie sú menšinou medzi politicky aktívnymi ľuďmi. Koľko je ale takých, ktori o týchto veciach vôbec čo len chvílu uvažujú? Väčšina je ubitá svojou dennou rutinou, svojími nízkymi platmi a hlavne svojimi hlúpymi malomestskými "starosťami" (?) Už dávno rezignovali na svoj vplv na svet, väčšina z nich chce už len v kľude dožiť a zrejme zdochnúť tak, ako žili. To hovorím nie o dôchodchoch, to hovorím o tých dvadsať-tridsaťročných, aj tých, skrývajúcich svoju slabosť za "cynický nezáujem", aj tých uhladených, uťapkaných a skromných v zmysle, že nič nemienia meniť, len si nahrabať svoju kôpku a do nej sa zahrabať :) Kultúra hrabošov, malých šedých hrabošov so všetkým, čo k tomu patrí. Hlavne s bezcennosťou ich existencie.