Minulý týždeň ohlásilo mesto Detroit "krach". Je to len pomyselný bod v historii, už ďalej nie je schopné fungovať, ale jeho úpadok je všeobecne známy a trvá roky.
Detroit bol mestom automobilov. Tento druh priemyslu bol v USA na ústupe, a tak sa hospodárska situácia v meste zhoršovala. To by ale nebola až taká výnimka, čísla na účtoch viacerých amerických miest či amerických rodín nie sú vždy pozitívne, a napriek tomu ich sen o prosperite trvá, navonok je všetko ako-tak ok. Prečo je teda Detroid odlišný?
Do Detroitu ešte v časoch prosperity začala pribúdať černošská menšina, lacná pracovná sila. Tento trend zotrval, aj keď automobilky znižovali zamestnanosť a skombinoval sa s odchodom bieleho obyvateľstva. V dvojmiliónovom veľkomeste klesol počet obyvateľov hlbolo pod milión a z toho černosi tvoria deveť desatín. A výsledok tohoto neplánovaného experimentu?
Moderná metropola sa stala dierou ako niekde z Afriky.
Toto je objektívna pravda. Podobne to dopadlo aj na iných miestach sveta, kde prebiehal podobný demografický posun.
Tieto informácie a úvahy naozaj nie sú výzvou na nejaké emócie nenávisti či opovrhnutia voči čiernym Afričanom. Ich technická, ale aj emočná inteligencia je na úrovni, ktorú predurčuje príroda. Ich vývoj prebiehal v pomeroch, ktorý selektoval ich mentálny profil - v ťažkých horúčavách, ako sú napríklad aj v tieto dni na juhu Slovenska, takže človek vcelku chápe tú ich nekonštruktívnosť a ľahostajnosť. Je to ich charakter a štatisticky nebudú iní - ak sa to nezačne brať do úvahy a nezačne sa im pomáhať naozaj racionálne. Nie tí, ktorí píšu o profiloch ľudských rás, sú nepriatelia černochov, ale tí, ktorí dementne zatvárajú oči pred rasovými danosťami a ignorujú realitu.
Ale dosť bolo slov, za všetko hovoria fotky, ktoré zverejnil aj denník Sme (čiže sa opäť odvalávam na ich politickú korektnosť). Je celkom možné, že postupujúcej idokratizácii presstitútov možno ďakovať za to, že si neuvedomili, čo fotky zobrazujú. Ukazujú totiž nielen minulosť a súčasnosť jednej budovy Detroitu, čoby symbolu mesta, ale azda aj celej dnešnej (americkej) civilizácie. Minulosť - upravená škola, športoviská, knihovne - a v nich veselí, roztatárení, dobromyselní, baviaci sa černoškovia. Takí slobodní, prinášajúci tú multikulti. A potom je na fotke vždy aj prítomnosť - rozklad, rozpad, špina, úpadok.
Tie fotky hovoria samé. Je ich veľa, tie najvýraznejšie som si dovolil okopírovať sem (pre ich varujúcu výpoveď ich považujem za majetok celého ľudstva), zvyšok nájdete tu
Orchester dohral. Zábava hopi hopi hop, uchacha skončila. Beloch, staraj sa - alebo ťa zabijem.
- 1 komentár
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte
- 4 komentáre
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte
- 3 komentáre
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte
- 8 komentárov
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte
Rasová determinácia či ešte lepšie povedané jej ignorovanie je jeden zo základných príčin korózie.
Samozrejme, existujú aj tie ďalšie.
Čo sa týka údolia Nílu - ktovie, odkiaľ tam prišla civilizácia.
Nebrať doslova ten aforizmus, že v teple sa nemôže vyvinúť civilizácia. Samozrejme môže - klíma je vec relatívna.
Čo sa týka Egypta - upresnenie: prvé panovnícke rody nie sú moc dochované. Ale v klasickej dobe Strednej a Novej Ríše sú múmie elít často červevenovlasé. Samotný známy Tutanchamon mal DNA Y skupinu R1b, čiže tzv Európsku. Ďalšie zisťovania DNA sa nejako neponáhlajú - naše finančné jelity na tom nemajú moc záujem.
http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6891086/spisske-dediny-su-v-noci-p...
Samosprávy šetria, kde sa to len dá. Výnimkou nie je ani verejné osvetlenie. Väčšina spišských obcí je v noci ponorená do tmy. Výnimkou nie sú ani Harichovce, hoci v obci vedie popri rodinných domoch frekventovaná cesta spájajúca okresné mestá Spišská Nová Ves a Levoča.
František a Michal, ktorých sme oslovili v Harichovciach pri pohári piva, nám tvrdili, že v dedine sa v noci kradne.
„Chodia sem zlodeji z neďalekej Levoče z osady. Spred krčmy zmizol stojan na bicykle, kamarátovi zase zo stavby ukradli provizórnu bránu. Kradnú všetko, čo je zo železa. Cez deň si to obzrú a prídu v noci. Na druhej strane, vieme, že je ťažká doba a šetrí sa, kde sa dá. Ľudia v dedine sú zvyknutí a nechodia v noci von,“ porozprávali nám títo muži.
Harichovce sú špecifické tým, že cez dedinu okolo rodinných domov vedie frekventovaná cesta zo Spišskej Novej Vsi do Levoče.
Odborník z odboru cestnej dopravy Štefan Cirbus preto upozorňuje: „Po tme je pre vodiča chodec viditeľný asi do dvadsiatich metrov. V noci, tam kde sa nesvieti, však stromy, stĺpy, smetné koše či autobusové zastávky vrhajú tieň a znižujú tým viditeľnosť. Do úvahy treba brať aj to, že vodiči majú v noci predĺžený reakčný čas.“
Nejaky tunajsi ekonom tvrdil ze energie je dost a bude lacnejsia a lacnejsia. Treba s tym oficialne oboznamit obyvatelov Harichoviec, aby neklesali na duchu a tesili sa na lepsie zajtrajsky.
Energie je veľa a jej výroba je lacná. Je dosť potravín. Je obrovská nadprodukcia. Je dosť peňazí.
To ako sa tým, ktorí majú kľúče od miešačky, darí udržať umelí nedostatok, je svojím spôsobom geniálne ( V Slovenskom kontexte Enel, 40% potravinová sebestačnosť, euro).
Človek koná úmerne svojmu chápaniu. Keď niekto čaká na spasenie a nekoná (Na druhej strane, vieme, že je ťažká doba a šetrí sa, kde sa dá), mnohému nerozumie.