Miláno, stazione centrale. Jedna z najkrajších staničných budov v Európe dnes poskytuje cestovateľom jedinečný zážitok - absurdný pocit, že sa náhle presunuli v priestore, úspešne absolvovali trasu z Ndžaba Kundy do Fassu a namiesto bohatého lombardského mesta ich víta typický gambijský kolorit. Vegetné povaľovanie vychechtaných čiernych mladíkov dotvára krákorivá zmes lokálnych dialektov a pach štiny. 

Táto riť je nám povedomá. Ó, áno, je to on, Musa z Gambie. Predstavil nám ho v lete 2015 istý Tomáš Bella (domovská destinácia smetiareň, migrácia do Denníka N) v nezabudnuteľnom majsterštyku "Ako zo mňa utečenci za týždeň spravili radikála", kde si z neho Musa robil prdel spôsobom, ktorý nenechal jediné oko čitateľa suché. Musovi vtedy výdatne sekundoval Buba, plným menom Abubakar, ktorý Bellu mentálne rozložil historkou o nedostatku kráv v rodnej gambijskej obci. Musa a Buba sa vylodili z treťosektorového morského taxíka na Sicílii so statusom unaccompanied minor - úbohé migrantské dieťa bez dozoru. Pod hrozbou migrantského detského domova v Taliansku sa však vrátili k svojmu pôvodnému veku a presunuli sa do bohatého a slávneho mesta talianskeho severu. Musu už vidíme, ale kde je Buba? Aha, hen sa liepa na urastený vianočný stromček pred hlavnou stanicou, hybko a zručne ako doma po palme. Už-už siaha po ozdobe na vrchole, cennej to trofeje jeho športového výkonu. Lenže, hm. V Miláne je stále veľa blbcov, hlavne katolíkov. Bonzli Bubu mestskej polícii, ktorá ho z vianočného stromčeka potupne zvesila. Vysvitlo, že Buba sa len snažil zbaviť stromček kríža, ktorý mu kazil dobrý dojem z priestranstva. Keď sa navyše ukázalo, že má papiere úbohého utečenca pred susedskými svármi v rodnej vieske, o chvíľu bol späť medzi svojimi.

Večera na Stazione centrale. Zatiaľ možno v Miláne vidieť aj tú poslednú. Bez Gambijcov.

Inak je v Miláne všetko po starom. Burza fičí, banky sú ako novodobé chrámy, Pirelli ešte nevyzerá ako v Pise a na via Montenapoleone Číňanky nakupujú ako divé. Len v povestnom milánskom koterci módy a v zákulisí La Scaly počuť nervózny šramot.

Rok 2018 bude v Európe veselý.

Radostne si rozpomenieme, že naši predkovia vedeli rozbíjať papule agresívnym invazistom zručne a efektívne.

Vianočný bonus: Keď pršia oslíky