Eugenika - prečo pojem "inteligencia" nie je príliš vhodný
2017-06-08 10:15

V posledných dňoch tu boli debaty okolo eugeniky a inteligencie, tak som skúsil zhrnuť niektoré svoje postoje k týmto pojmom.
V prvom rade, ľudia nepociťujú inteligenciu ako niečo, čo naozaj potrebujú alebo čo chcú. Samozrejme, chcú byť bystrí, ale ak im eugenika hovorí, že je treba inteligenciu populácie zvýšiť, vlastne im tak hovorí, že teraz nie sú príliš dobrí. Nie, to ľudia neradi počúvajú.
Takže, čo sa týka pozitívnej eugeniky, teda rastu inteligencie v populácii, nie je to moc príjemná téma. Bežná populácia pozna inteligentných ľudí ako akademických astenických čudákov. A dokonca aj sami inteligentní ľudia majú pocit, že ich schopnosti sú zaplatené stratou v nejakom inom rozmere a že im teda neprinášajú úmerný spoločenský prospech, šťastie. Neuvedomujú si, že toto nie sú problémy spojené s nejakým absolútnym IQ, ale zväčša problémy toho, že sú minorita. Ak by bola celá populácia inteligentnejšia, týchto problémov by nepribudlo, naopak.
Okrem toho, tak ako farboslepý si nevie predstaviť, ako vyzerá farebnejší svet, tak ani ľudia nemajú nejakú silnú predstavu, či a o čo prichádzajú. Takže im to moc nechýba.
Čo sa týka negatívnej eugeniky, teda zabráneniu ohromnému nárastu počtu ľudí s naozaj nízkou inteligenciou, ani tu nie je pociťovaný nejaký spoločenský tlak. Je totiž fakt, že na väčšinu prác zamestnanec veľa bystrosti nepotrebuje. Stále sa síce hovorí o komplikovanej technike, počítačoch a náročnej práci s nimi - ale technika má náročnosť práce odstraňovať a naozaj sa jej to aj darí. Trúfam si povedať, že kedysi musela účtovníčka do hĺbky poznať systém a byť si vedomá toho, čo robí - dnes ale zväčša len pracuje na nejakom programe. Okrem toho, ľudí je veľa a tak sa vždy nájde dosť kandidátov na prácu - nárast počtu dementov teda zostáva mimo svet bežného človeka. Populáciu ani vládnu vrstvu vlastne neštve, že inteligencia klesá.
To sú dôvody, prečo pri vysvetlované eugeniky málo zapôsobí, ak sa budú spomínať jej dopady na priemernú inteligenciu. Ľudia inteligenciu proste nechápu ako vrodenú potenciálnu mentálnu silu, ktorá ovplyvňuje takmer všetko ostatné, ale chápu ju len ako parciálnu vlastnosť, ktorá z hore uvedených dôvodov ani nie je zaujímavá.
Je naozaj objektívna pravda, že eugenika, zdravie a šťastie populácie, je v prvom rade potenciál fyzického zdravia. K tomu sa pridávajú a s tým priamo súvisi mentálna sila, teda vyrovanosť, rozvážnosť, vôľa a podobne. A z týchto zas jednoznačne vyplývajú aj vlastnosti ako morálnosť, pravdovravnosť, úprimnosť, priamosť, otvorenosť (protiklady ku podlosti, kriminálnej energii, klamstvu a podobne). Nepliesť si s naivitou.
Týmto pojmom ľudia rozumejú lepšie, dávajú im väčšiu dôležitosť, ako nejakému nejasnému pojmu "inteligencia". Ale nejde tu len o presviečanie ľudí - objektívne sú tieto pojmy presnejšie, konkrétnejšie - aj keď sa horšie merajú. Sú to proste, rovnako ako inteligencia, obejktívne charakteristiky človeka a počas jeho života sa aj tieto vlastnosti len málo menia. A sú tiež do veľkej miery dedičné.
V tomto smere treba populáciu zmeniť.
Nedávno bol v médiách článok o Maradonovi, ktorý dal na majstrovstvách 1986 ten svoj "legendárny" gól rukou. Nepriznal sa a rozhodca gól uznal. Je to presne ten problém - hispánci, cigáni, arabi, černosi, židia - to sú tie rasy, ktoré to nepoznajú, takú tú vznešenosť...netešiť sa z vlastného úspechu, ak je dosiahnutý podvodom. To poznajú len bieli a zrejme aj aziati. Ostatné rasy považujú za bláznovstvo, ak by "nevyužili príležitosť".
A to je súčasťou takého toho hlavného rozdielu, ktorý delí populáciu na dve skupiny.
Maradona dodnes s úškrnom dodáva, že to bola BOŽIA ruka...
velmi dobre napisane, Norman
popravde napísané je to kostrbato, ale samotná myšlienka (výsledok debaty tu na Nadhľade) je veľmi dôležitá, to si myslím aj ja :)