Jay Gould: ďalší Judáš Iškariotský v pekle

V reedícií knihy „Ako nemerať človeka“ z roku 1996 Stephen Jay Gould píše: „Možno skončím ako ďalší Judáš Iškariotský, Brutus a Cassius v diablových ústach v strede pekla, ak zlyhám v tom prezentovať moje najpoctivejšie hodnotenie a najlepšie posúdenie evidencie pre empirickú pravdu.“ Áno, vďaka tomu dnes vieme, kde ho nájdeme.

Vedeli sme to síce už nejaký ten čas, ale nedávna štúdia urobila za týmto vyhlásením bodku (pozri „štúdia odhalila pravdu o tvrdení Stephena Jaya Goulda o Mortonovom rasistickom výskume lebiek“, NYTimes, 14. jún, 2011). Samuel George Morton, ktorý zomrel v roku 1851, meral lebky po celom svete a zistil odlišnosti v ich veľkosti medzi rasami. Gould tvrdil, že znovu premeral Mortonove lebky a zistil, že Morton „nevedome“ falzifikoval merania, aby boli v zhode s jeho „rasistickým“ predsudkom, že Afričania majú menšie mozgy. Avšak fyzickí antropológovia z pensylvánskej univerzity, ktorá vlastní Mortonovu kolekciu, opätovne premerali lebky a v ich článku, ktorý sa stále snaží trochu vylepšovať reputáciu Dr. Goulda ako bádateľa, uvádzajú, že takmer každý detail jeho analýzy je chybný.

Gouldovo tvrdenie, že Morton „nevedome“ uskutočňoval merania tak, aby podporili jeho predsudky, bolo vždy prejavom intelektuálnej drzosti. Gould nemal nijaký dôvod veriť v to, že Morton mal nejaké predsudky. V skutočnosti nová štúdia poznamenáva, že Morton nemal záujem o inteligenciu (IQ až do začiatku 20. stor. nebolo známe), ale jednoducho chcel iba študovať ľudskú variabilitu, aby mohol určiť, či Boh stvoril rasy oddelene. V skutočnosti iba 2 % z Mortonových meraní boli chybné a tieto chyby v skutočnosti išli proti hypotézam o odlišnostiach vo veľkosti mozgu. Na druhej strane, Gould nikdy nemeral Mortonove lebky a jeho analýza Mortonových dát ignorovala niektoré subskupiny a obsahovala chyby vo výpočtoch.

Hlavný autor článku Dr. Jason E. Lewis ešte usvedčujúcejšie tvrdí, že kontrola Gouldových odkazov pre niektoré obvinenia preukázala, že Morton neurobil chyby, ktoré mu pripisuje. „Tieto elementy Gouldovej práce boli prekvapujúce. Nemôžem však povedať, či boli úmyselné.“

Ja sa však kľudne stavím, že úmyselné boli. Ralph Holloway – jeden z autorov článku – poznamenáva: „Nedôveroval som Gouldovi… Mal som pocit, že jeho ideologický postoj bol prvoradý. Keď v roku 1996 vyšla nová verzia „Ako nemerať človeka“ , tak sa vôbec neobťažoval spomenúť skoršiu štúdiu univerzitného študenta Johna S. Michaela z pensylvánskej univerzity. Cítil som, že to bol šarlatán.“

V 2. kapitole mojej knihy „Kultúra kritiky“ som spomenul Gouldove zlyhanie v citovaní Michaelovej práce popri niekoľkých ďalších faktoch, ktoré indikujú akademický podvod. Prvou povinnosťou bádateľa (výskumníka) je pracovať s dostupnými dátami, ale Gould kompletne ignoroval 25 rokov výskumu, ktorý ukazuje mierne pozitívnu koreláciu (r=0.40) medzi veľkosťou mozgu a IQ. Tiež ignoroval faktor analytického výskumu indikujúceho, že IQ bolo ďaleko viac ako len štatistický artefakt, ako to zvykol tvrdiť. (Gouldova reedícia „Ako nemerať človeka“ bola načasovaná tak, aby potrela vplyv knihy „Bell Curve“, ktorá bola publikovaná v roku 1994.)

Je očividné, že nájsť skutočnú pravdu o IQ a veľkosti mozgu nikdy nebol Gouldov cieľ. Uvedená kapitola tiež podrobne opisuje Gouldovu židovskú identifikáciu, jeho záujem o židovské otázky a jeho korene v židovsko-marxistickej subkultúre, ktorá predstavovala výraznú súčasť mainstreamovej židovskej komunity počas Gouldovej mladosti.

Smutné, pre tých z nás, ktorí neveria v peklo je, že Gould nebude nikdy potrestaný. Jeho reputácia ako brilantného intelektuála je stále živá. Gouldov zástanca, filozof Philip Kitcher uvádza: „Steve nevyjde z toho ako darebák, ale ako niekto, kto jednoducho robí chyby. Ak by tu Steve dnes bol, tak by pravdepodobne bránil samého seba s úžasnou vynaliezavosťou.“ Kitcher má očividne veľmi vysoké štandardy pre kritéria, ktoré určujú darebáka. Nepochybujem, že Gould by sa bránil s vynaliezavosťou herca (jeho verejné prednášky boli simulovaným cirkusom poloprávd a falošnosti prednášané so sebavedomou pózou nadradenosti). Nepochybujem o tom, že by jeho obrana bola horlivo prijímaná intelektuálnou ľavicou a médiami, pre ktorých bola pravda vždy irelevantná.

Na koniec je dôležité poznamenať, že ďalší veľký intelektuálny zloduch z druhej kapitoly „Kultúry kritiky“ bol rovnako odhalený ako ten, kto produkuje falošné dáta. Najslávnejšia štúdia Franza Boasa, ktorej cieľom bolo ukázať, že tvar lebky sa zmenil ako výsledok imigrácie z Európy do Ameriky bola efektívnou propagandistickou zbraňou v rukách bojovníkov proti „rasizmu“. Vskutku, išlo o plánovanú propagandu. Na základe opätovnej analýzy Boasových dát, fyzickí antropológovia Corey Sparks a Richard Jantz síce neobvinili Boasa z vedeckého podvodu, ale zistili, že jeho dáta neukazujú nijaký signifikantný efekt na lebečný tvar v dôsledku imigrácie (http://www.pnas.org/content/99/23/14636.full.pdf+html). Taktiež konštatujú, že Boas bol možno motivovaný túžbou eliminovať rasové pohľady v antropológii.

Zatiaľ čo Boas nikdy explicitne netvrdil, že svoje závery zakladal iba na samotných dátach, tak je očividné, že mal osobnú agendu zameranú na odstránenie eugenického hnutia v Spojených štátoch. Za týmto cieľom by prípadné rozdiely medzi jednotlivcami narodenými v Európe a narodenými v USA boli využívané na dokázanie jeho záverov.

Napriek všetkému intelektuálna ľavica stále pokračuje v pohodlnom spaní, uvedomujúc si, že i záznam vedeckých podvodov (ktoré sú taktiež očividné v prácach Frankfurtskej školy a psychoanalýzy) neohrozí jej hegemóniu v akademickom svete a médiách. To, čo neuvidíme, sú články a názory editorov v prestížnych médiách o výskumoch rasových odlišností vo veľkosti mozgu a vzťahu medzi veľkosťou mozgu a IQ.

Nemalo by nás prekvapovať, že veda sa stala politikou – koniec koncov, to je i téma mojej knihy „Kultúra kritiky”. Intelektuálne, mediálne a politické elity sú kompletne skorumpované, ich pozícia je udržiavaná silou a propagandou, vysoké pozície sú až smiešne strážené aby zamedzili prístupu ne-ortodoxie. Žijeme v temnom veku.

 

Kevin MacDonald
preložil Aman, prop
 
 
mortonove lebky
Janet Monge, s kolegom, Alan Mann, z Penn Museum, študuje lebky z Mortonovej zbierky .
Poznámka z nadhľadu:
Ten exemplár, ktorý má v ruke, je naozaj neobyčajný.
Ak vám niekto bude tvrdiť, že ten tvar dosiahli zväzovaním a stláčaním lebky dieťata, tak nech  ukáže experimentom, ako sa tlakom zvonka dá takto(!) zväčšiť objem nádoby-lebky a aké by to malo respektíve má následky. Ako hovorí Kevin MacDonald, žijeme v temnom veku.
 
Autor: 
Kevin MacDonald
téma: 
magyar1

slon aj kosatka maju vacsi mozog ako clovek a su inteligentnejsi?

Náhodný okoloidúci

Sú, nevyvražďujú sa kvôli náboženstvu.

Le Bleu

Tiež som si hovoril, že o veľkosť predsa vôbec nemusí ísť.

Ema

že máš malú hlavu :)

Le Bleu

Keď si chcem vyskúšať niekoho okuliare, vždy sú mi malé.

Norman

Samozrejme sa jedná o vnútrodruhové a štatistické porovnanie. Každý výskum a každá učebnica pracuje s tým, že s evolučným menením veľkosti mozgu sa menili aj schopnosti daného druhu.
To neznačí, že schopnosti mozgu sú dané (len) jeho objemom. Je to len vývojová štatistická závislosť: ak niektorý druh mal použitie pre dobré myslenie, tak boli selektovaní jedinci s touto schopnosťou, ktorá sa anatomicky prejavovala za prvé na štruktúre a kvalite neurónov, ale za druhé aj na veľkosti mozgu.
Okrem toho sa nejedná len o veľkosť, ale aj tvar, často hlavne o tzv. predné laloky.

Samozrejme sa podľa bežných rozdielov veľkosti hlavy jednotlivcov toho istého druhu nedá usudzovať na ich schopnosť myslieť - v tom prípade hrá prvotnú rolu spomínaná kvalita neurónových sietí a s tým spojených veci, ktorá je u jednej rasy v podstate rovnaká.

Čo sa týka slonov, kosatky, ale aj delfína či neandertálcov - ich druhová veľkosť mozgu naznačuje, bez akéhokoľvek vtipu, že sú to vrcholne inteligentné stvorenia. Ak to nechápeš, spýtaj sa na to ktoréhokoľvek inteligentného homo sapiensa.
Ak sa ti to náhodou nezdá, lebo nemajú železnice a fabriky ... tak možno práve kvôli tomu.

baloo

Len to nevyužívajú na sprostosti. Pláve si tu a tam, čo-to si nachytá s kamošmi (ináč si pozri dokument so štýlom lovu kosatiek - je to dosť inteligentné) a ináč má všetko na saláme. Mala by sa znervźňovať kvôli jadrovým zbraniam, panikám kvôli globálnemu oteplovaniu, vymýšľať každý rok nové častice a kvarky, ktoré aj tak nikdy neuvidíš a nové múdre vzorce na fungovanie časopriestoru, ktoré o 2 doky aj tak treba zmeniť? Majú pravdu, neznervózňujú sa kvôli chujovinám a dobre robia, v tom je ich nedocenená genialita. Nie ako myši, ktoré namoceš na každú debilinu: točiť kolečká, dostať sa z labyrintov - a verím tomu, že ich to aj baví.

Ľubov

Proč né..milý Baloo,ak si v tomto príspevku dosadím namiesto delfína pojem cigáň,všetko sedí rovnako. Možno by sme sa predsa len mohli od nich niečo naučiť. Podivuhodné a nedocenené stvorenia sú aj hlavonožce,alebo jednoducho...chobotnice. Tá má mozog v každej nohe plus centrálny v hlave. To je,čo?

Norman

Presne tak to je. Ako hovoria anglosionisti: rat race. Preteky potkanov, to je to, v čom žijeme.

To je mentalita, ako píšeš, hlodavec ju má jednu, a dôstojný tvor inú. Kam patrí homo sapiens ... to by sa mal každý jeden zamyslieť.
Lenže zamyslenie nepomôže. Pozrite sa na ulice ... vidíte nejaké zmeny ...?

Sinuhet

neznie zle, ale ešte lepšie je meno hongkongského "aktivistu": Joshua Wong ...

Norman

To je ako v tom starom vtipe.

Úspešný židovský obchodník, kde príde, ein-zwei robí kšefty a zarába bobule. Nakoniec sa vyberie robiť obchody aj do Číny. Prejde mesiac, dva, tri a o milom obchodníkovi žiadne správy. Až sa nakoniec po pol roku vráti. Všetci sa ho pýtajú, čo tam robil tak dlho.
-A viete vy, čo to dá problém nájsť v Číne žida?
---

Asi tak. Tento Joshua je asi konečne prvý čínsky šikmooký žid. Presnejšie - sionista. Čo im to trvalo, kým naprcali aj do niektorých čínanov túto infekciu sionizmu, ale už aj tam je, už sa ten mentálny parazit koťí, rozmnožuje, spôsobuje horúčku a prvé hnisanie.

(to som pravda vynechal marxizmus komunizmus, tento prvý výkvet sionistickej ideológie, ktorú do číny infikovali a čo to spravilo si pozrite v knihách o histórii. Tento infekt už odumrel, organizmus ho ako tak udolal, pretransformoval, asimiloval. Tak teraz prichádzajú anglosionisti s novým čerstvým kmeňom)