Kone v mori

Je to staršie video, ale našiel som ho na stole len nedávno. 

V roku 2006 po vačšej  búrke v Holandsku stúpla nejaká prílivová vlna a zaplavila pastviská koní. Nejaké kusy sa aj utopili, ale veľká skupina vyše 100 zvierat sa zachránila na malom ostrovčeku. Tam zostali natlačené, bez možnosti úniku, ničím nechránené pred chladom a vlhkom, v dosť ťažkej situácii.

Ľudia prišli na druhý deň na člnoch, priviezli nejakú potravu a odviezli nejaké najmenšie-najmladšie kusy. Ale celému veľkému stádu pomôcť nevedeli.

horses in sea

 

Ako im nakoniec pomohli, si pozrite vo videu. 

 
Aby som to zhrnul pre tých, čo si video nepozreli (a pre prípad, keď video už nebude k dispozícii):
Keď sa počasie ukľudnilo a voda trocha klesla, ľudia vyhľadali najplytšií priechod vo vode a vyčistili ho od naplavených skrytých prekážok. Ale bolo treba kone naviesť. A tak najprv týmto priechodom z pevniny  pricválalo asi sedem jazdcov k ostrovčeku ustrašených koní, upútali ich pozornosť vlastným príkladom a potom sa začali po tej skrytej trase vracať, pričom ich stádo postupne nasledovalo. Cesta to bola relatívne dlhá a neistá, ale nakoniec sa všetkých vyše 100 koní odhodlalo nasledovať nových vodcov do cudzieho živlu a dostalo sa tak na pevninu do bezpečia. Je to veľkolepá scéna (viď video), pekný príbeh.
 
 
 
  
Kone sú ušľachtilé tvory, inteligentné a silné. Nie sú to žiadne ovce.
Ale nedokážu prekonať strach pred  neistou hlbočinou, nedokážu nájsť cestu v zakalenej mútnej vode. Nemôžu si dovoliť skúšať cestu naslepo, ani plávať dlhší úsek, lebo by zahynuli. Keď sa ocitnú v takejto situácii, potrebujú vyššiu inteligenciu, potrebujú niekoho, kto vie, kadiaľ vedie cesta cez mútny tok, kadial sa dá prejsť na pevninu. A toho potom radi nasledujú. 
 
Ale treba si všimnúť aj to, že keby ku stádu pricválali iné kone či ľudia deň pred búrkovým prívalom, a ponúkali ich k tomu, aby ich nasledovali, aby odcválali z ohrozených oblastí - nepodarilo by sa im stádo presvedčiť. Kone sa potrebovali ocitnúť natlačené a prestrašené hlava na hlave na bezútešnom malom ostrovčeku, v chlade a o hlade, obklopené otvoreným smrtelným morom, ktoré hrozilo stúpnuť a utopiť ich - až potom tieto ušľachtilé živočíchy  pochopili a boli ochotné sledovať toho, kto vie a nebojí sa ich previesť cez hlbočinu.
Až potom.
 
Samozrejme, rozumiete. S ľudstvom to nie je o nič lepšie.
Je zbytočné zacválať pred stádo na suchej pevnine a snažiť sa mu naznačiť, čo robí zle, čo mu hrozí a kam by malo odísť. Kým nie sú ponorení po krk vo vode a nestúpajú si na hlavy, stále erdžia, že je všetko v poriadku a že nikam nepôjdu, že netreba nič meniť. Nemá zmysel si robiť ilúzie, že stádo poslúchne len preto, lebo im to nejaký novo prišlý kôň akosi lepšie vysvetlí, alebo preto, že potencionálny vodca predvedie zaujímavý poklus a tým ich upúta. Nie, nič ich nepresvedčí, len smrť viacerých spomedzi nich a najmä ich vlastné utrpenie. Až keď utrpenie bude väčšie ako ich vlastný strach.
 
 
 
Toľko aj k občas opakovanej otázke, či už je čas. 

Neviem, je dosť možné, že správny čas ani nebude, že ľudské stádo nedostane šancu na dočasnú záchranu na nejakom ostrovčeku. Alebo sa potom už nenájde žiadna inteligencia, čo by im ešte vedela pomôcť a biedne tam zahynú.

Kým si nebudú stúpať na hlavy a triasť sa od chladu a hladu, nedajú si povedať. Treba sa s tým zmieriť a duševne sa na to pripraviť, že happyend pre všetkých určite nebude.
 
 
 
Autor: 
téma: 
Ľubov

Ďakujem za toto video,ráno som nestihla, tak radšej neskôr ako nikdy,sa hovorí.
Celý deň som ich mala pred očami,aké sú nádherné,zvonka aj zvnútra.Zrazu som si uvedomila niečo zvláštne,čo ma predtým nikdy nenapadlo,a to,že asi takto má začínať advent,súčasť Tradície.
Tak som si povedala,dobre.Pozriem sa na to bližšie,čo to ten Advent je.Neviem,čo to presne je,ale vracia sa to do hry.To je isté.

Ešte si myslím,že sa k videu samozrejme hodí Normanov text,ale ja by som predsa len pripojila aj tento,trocha "jemnozrnnejší"komentár,je to takmer záver románu Neznesitelná ľahkosť bytia,keď Tereza drži hlavu svojho smrtelne chorého psa v dlaniach a pozerajú sa na seba.

" Tereza musí byť slušná k ostatným dedinčanom,lebo inak by na dedine nemohla žiť.Musí byť slušná k svojmu mužovi,lebo ho potrebuje.Nikdy nebudeme vedieť stanoviť s istotou,nakoľko sú naše vzťahy k iným ľuďom výsledkom našich citov,dobroty,láskavosti,či zloby a nakoľko sú
predurčené p o m e r o m síl medzi nami.

Skutočná tvár človeka,jeho dobrota v čistej podobe a slobode sa môže prejaviť len voči tomu,kto žiadnu silu nepredstavuje".

Norman

nemusíš mi ďakovať, skôr ja oceňujem, že nás podporuješ.
Áno, to video je výborné, idilické ... ale, žiaľ, v tomto kontexte tento článok (či skôr realita) nie je o koňoch, ale o ľuďoch, a nie je o ich zázračnom zachránení, ale o tom, že zahynú.

Ale, keď to tak dávam dohromady s tvojím Kunderovým citátom, nemusí nás to až tak trápiť - pretože na rozdiel od koní a psov, ľudia "predstavujú silu". Nie sú to kone, nie sú to psy - ľudia SÚ vinní.
Ergo si svoju karmu zaslúžia a musia s ňou rátať, každý jeden.

Ľubov

:)," To bolo v roku 1889,keď Nietzsche bol už vzdialený ľuďom,inak povedané,prepukla jeho duševná choroba.Vyšiel zo svojho hotela v Turíne a uvidel,ako kočiš bije bičom koňa.Pred zrakmi všetkých okoloidúcich,objal koňa okolo šije a začal ho nahlas s plačom odprosovať za kočiša,za Descarta (pokladal zvieratá za iba "machinae animatae",zviera je tvor bez duše,tvrdil ),za ľudstvo .

Kundera ešte hovorí,že Nietzseho šialenstvo (rozchod s ľudstvom),jeho bláznovstvo, mnohí volajú aj plač nad koňom.
Za seba môžem len dodať,že súcit a láska k zvieratám je niečo univerzálne,naozaj nepodmienené a podľa mňa celkom prirodzené.A aby to nebolo také sladké,trocha cynizmu na záver,lebo aj to život prináša. Dnes je sv.Martina a tak podľa tradície sa patrí mať na obed,alebo večeru pečenú hus.:))

Norman

dvakrát spomínaš to, že akýsi rozchod s ľudstvom je indícia (jeho) duševnej choroby. Hm.
Čo sa týka samého Nietzscheho, ja ti neviem, či sa vôbec nejako s ľudstvom rozišiel či sa mu vzdialil, ba ani to, či bol vôbec nejak "duševne chorý" - infekčná syfilitída, či bohvie čo to mal, je predsa získaná vec, a aj keď zabíja a ničí, je to neurologická vec, nie "duševná". To je rozdiel, a to výrazný.
Nechcem sa ho zastávať, jeho dielo je dosť rozporné, ale ak je tá story s koňom čo len trocha pravdivá, prejavom jeho nastupujúcej choroby nie je to, že mu bolo ľúto koňa - to je predsa prirodzené každému - ale to, že v tej historke sa nikde nespomína, že by tomu kočišovi rozmlátil hlavu. To ma prekvapuje, to svedčí o tom, že už to nebol on, teda že už bol naozaj nejak chorý.
Alebo teda že jeho dielo je falošné, neautentické, prázdne slová.

Tonnag

8 statočných. Nádherné psy.
https://www.youtube.com/watch?v=eM8pcbNpowo

a nádherné kone a chápajúci človek
https://www.youtube.com/watch?v=io4HCeiOOqo

a proste mnoho nádherných zvierat.

Pavel Kamas