Kto si, Európa?
Neprekvapí, že medzi pomyjami nazývanými informácie, ktoré nám lopatuje do verejného priestoru podkarpatské chápadlo korporátnej mediálnej chobotnice, nemá miesto významná správa z Balkánu.
Ešteže je tu ostrovná verejnoprávna BBC. Aj keď jej domicil nemá s kontinentálnou Európu veľa spoločného, ochotne uverejní správu, že Europe´s Oldest Prehistoric Town Unearthed in Bulgaria. V skratke: bulharskí archeológovia oznámili, že neďaleko Provadie odhalili doteraz najstaršie prehistorické mesto Európy. Mesto chránené mohutným valom datujú do obdobia 4700 až 4200 rokov pred naším letopočtom a podľa ich odhadov v ňom žilo okolo 350 ľudí. V časti článku, kde BBC porovnáva vek osídlenia s inými významnými civilizáciami, urobil ich redaktor chybu. Mesto je o 1500 rokov staršie než egyptská civilizácia (nie stará grécka, ako uviedol).
Súčasťou lokality je cintorín, ktorý budú bulharskí archeológovia študovať neskôr. Verme, že na zisťovanie, kto mesto obýval, použijú analýzu DNA a že sa o výsledkoch dozvieme. Ako Európania máte tak akosi právo vedieť o svojom domovskom kontinente čo najviac faktov.
Zvlášť zaujímavé je uvažované prepojenie prehistorického osídlenia s nálezom doteraz celosvetovo najstarších známych zlatých šperkov z lokality neďaleko Varny. Kto z Európanov o nich doteraz nič nepočul, nech si doštuduje. A kto chce, môže si tiež prečítať, ako dokázali vtedajší Európania opracovávať minerály.
tiez "cosi" uverejnili
http://tech.sme.sk/c/6589219/bulhari-nasli-najstarsie-europske-mesto.html
O kvalite clanku (ci prekladu) hovori za vsetko veta: "miestni varili vodu a vďaka nej získavali soľ".
Neucia sa deti, ze v tej dobe sa tu prehanali polodive hordy, zijuce vo vyhrabanych jamach? Kedy zacneme prepisovat dejepisne ucebnice? Uz je tych novych nalezov a dokazov, ze vsetko je inak, pomerne dost. Clovek by si az myslel. ze niekto to zamerne tutle :)
P:S: Dufam, ze Clanok zaznamenali aj ti, ktorym doteraz chybali nejake kamenne pamiatky (ano, narazam aj na konkretne osoby).
sa ti podarilo :-) Kdesi som zachytil, ze v Bosne sa našli pyramídy (staršie ako egyptské a vzhľadom na klímu už dávno boli a sú zalesnené, takže ľudia ich považovali za prirodzené kopce - až kým sa im dakto lepšie neprizrel). Nevie o tom niekto niečo nové?
"In analysing the site, its known history, and the excavations; geologists, archeologists, and other scientists have concluded that they are natural formations and that there are no signs of human building involved. Additionally, scientists have criticised the Bosnian authorities for supporting the pyramid claim saying: "This scheme is a cruel hoax on an unsuspecting public and has no place in the world of genuine science."
"N", prosím, povedz bližšie, ako si to myslel(a) s tými kamennymi stavbami.
tá moja poznámka už splnila svoj účel.
Takto milo kladené otázky dávaš na vyprovokovanie slovnej vojny. Ja nechcem bojovať, z dôvodov jasných mne aj tebe.
Ale predsa, ak si naozaj zvedavý:
Stretla som sa v tomto virtuálnom svete s ľuďmi, ktorí sú sklamaní, že sa narodili práve na tomto kúsku Zeme a nie medzi "lepšou spoločnosťou", ktorá sa môže pochváliť viditeľnými dôkazmi svojej "vyššej" úrovne. Iba nedopatrením neprišli na svet v tieni pyramíd, stonehengov, menhirov, či kamenných múrov. Aj keď - čo majú obyvatelia Egypta s pyramídami? Možno menej ako Slováci. A kto staval menhiry v Bretónsku, Baalbeckú terasu, Göbekli Tepe, Babylon, či dvojposchodové domy pri Varne? Kto zapísal runovým písmom kamene v Kremnických vrchoch? Aký je vzťah Angličanov, Nemov, Turkov, Iráncov...k týmto stavbám?
Ak použijem slovník z kurzov pre politických managorov, Hierarchicky najvyššie riadenie posunie k pravde človeka pripraveného tú pravdu prijať.
No, keďže mi nechýba pokora, pripúšťam aj, že sa môžem mýliť.
Virtuálnu lopatu v životnej veľkosti, ktorou nahadzuje tie chujoviny do siete.
"Našli jamy využívané na rituálne účely..."
Praveké latríny!
tak si povedal, že zrejme archeológovia našli jamy.)
Čo sa týka toho "rituálne účely" : keď nevedia, čo na čo mohlo byť a čomu slúžilo, tak je to UNIVERZÁLNE ZAKLINADLO - "rituálne účely".
Ľudia v minulosti boli prirodzene neznalí mnohých vecí, ale tú posadnutosť "rituálnosťou" nepreukazujú oni, ale dnešní mentálni degeneráti (aj keď s titulmi pred či za menom). Elektrický článok pre pozlacovanie predmetov z Iráku - rituálny predmet. Strojček s ozubenými prevodmi modelujúci nie čas, ale pohyby kozmických telies z Antikythery - rituálny predmet. Kamenné megality do kruhu v Gobeklitepe a inde - najstarší chrám.
To súčasna doba je posadnutá týmto druhom "náboženstva" - minulosť bola prirodzenejšia a v posledných miléniach mala aj racionalnejšie elity, ako súčasnosť.
až na tie elity. Ale Ty si asi myslel vládnucu skupinu ľudí a nie elitu. Lebo elitu, myslím tým tú intelektuálnu, aj my máme pomerne racionálnu. No napríklad taký Grigoriy.
Každá civilizácia a veľmoc, ktorá je pupkom sveta, prejavuje pozoruhodnú slepotu voči každému prejavu vyspelosti nejakej inej kultúry. Všetko cudzie je rituálne, pohanské, barbarské, prípadne nedemokratické.
Pohŕdavosť, pýcha a totálna zahľadenosť do seba, to je človek a jeho svetovládne civilizácie.
Homo Sapiens, vraj pán tvorstva... A stačí jedna trochu silnejšia búrka, a najmocnejšia zo všetkých veľmocí v histórii kolabuje.
Vládnuce skupiny sú vždy otázne a horšie, ako elity, ale obávam sa, že nielen dnešní mocní, ale aj dnešné elity, ktorékoľvek, sú úpne mizerné, hnusné a podpriemerné.
Je to také zlé, že to hovorím úplne vážne (a preto ani nekomentujem ten azda pokus o humor s Grigoriyom)
PS. Je jasné, čo myslíš, ale nepoužíval by som negatívne výraz "pohrdavosť". Veď ľudstvo si nič iné, ako pohrdánie nezaslúži, práveže mi pripadá, že ľuďia sa musia naučiť viac pohrdať. Tej "lásky" už majú toľko, až sa z nej stávajú obludami.
"Keby sa ma niekto spýtal, kto to všetko má na svedomí, úplne vážne by som povedal VŠETCI, teda takmer všetci. Napríklad, ja nie."
Že kto to povedal? Neprezradím.
Ale vážne. V skutočnosti za situáciu môžeme úplne všetci, konkrétne aj ja.
tiež nie môj:
"Každá osoba, ktorá podporuje súčasnú tzv. meinstrímovú politiku, nesie nevyhnutne kolektívnu zodpovednosť. Tak isto každý, kto z toho profituje a aj ten, koho tieto udalosti "nezaujímajú".
Ak je niekto súčasťou nejakého systému, čaká ho osud tohto systému vychádzajúci z jeho momentálneho nastavenia.
Nie je podstatné, či je v dnešnom "práve" niečo také zakotvené.
Ak tzv. právo a jeho interpretácia nezodpovedá objektívnej realite a iba chráni koncepčne do absurdity zvrátený systém, stratilo svoju funkciu a je neprípustné sa ním riadiť.
Kto ho v tomto zvrátenom zmysle vedome, či nevedome čo i len podporuje, spravuje, alebo nebodaj vykonáva, toho nečaká ľudská budúcnosť. V rámci kolektívnej zodpovednosti samozrejme ani jeho blízkych a hlavne jeho rodinu. Také sú najvyššie pravidlá, ktoré stoja nad týmto dnešným "politickokorektným" virtuálnym systémom. Mali by si to uvedomiť pre ich vlastné dobro. Dnes ide sociálny čas veľmi rýchlo a stále sa zrýchľuje, čo má hlboké dôsledky. Hlavný diel zodpovednosti a následkov nesú samozrejme navrhovatelia a ich riadiaci aparát, ktorí vždy znovu a znovu obetujú ako fénix..
Dejiny riadiaceho aparátu sa už min. nejakých 3000 rokov stále každých cca. 50 rokov opakujú. Pokiaľ si neuvedomí realitu a svoju ozajstnú úlohu, budú sa opakovať ďalej, resp. príde čas, keď príučku nebude komu opakovať. Trpezlivosť má tiež svoje hranice.
Hm, toto mi zas matematicky nesedí. Keď elity sú podpriemerné, potom kto vytvára nadpriemer? Že by proletariát?
v porovnaní nie so súčasnosťou, ale s elitami minulosti, posledných tisícročí.
Ľudia sa príliš zaberajú hlúposťami, aj elity. V tomto sedemiliardovom tlakovom hrnci prepadajú panike.
Kde sú vlastne tie elity? Vo výskumákoch a univerzitách? Humanitných či prírodovedných? Technických? Matematika či informatika? Umelci? Autori motivačných kníh? Reformátori? Politici alebo naopak disidenti? Neviditelní skrytí v mase, povedzme vo svojej vile pri bazéne? Megabohaté klany? Sektári prilepení na tradície, ktoré už dávno nechápu?
Nech už akokoľvek, ich pozitívne pôsobenie je takmer zanedbatelné - ergo, sú podpriemerné.
A podľa čoho súdiš, že v minulosti boli elity múdrejšie? Máš nejaký dôvod si myslieť, že boli? Ja sa obávam, že sa za tých pár tisícročí nič podstatné nezmenilo.
Je však pravda, že aj Murphy, ktorý sa spravidla nemýli, hovorí, že celkový intelektový potenciál Zemegule je konštantný, len ľudí pribúda.
Toto nemôže byť historické maximum.
A okrem toho si dosť pamätám.
je vraj len zle informovaný pesimista. Obávam sa, že toto, žiaľ, môže byť historické maximum.
...a koľko tisícročí dozadu si pamätáš?
ale prvá spomienka je, ako som kameňom o kameň vykresal iskru na to fluidum, ktoré sá volá oheň.
To bolo vtedy zábavy :) Preto si to doteraz pamätám.
Ale späť k téme.
Toto NIE je historické maximum, to mi ver.
Keď hovoríme o duchovne, keď rátame aj s budúcnosťou a keď odrátame nás - toto nie je maximum.
Nechcem povedať, že nemáme budúcnosť.
Ale o budúcnosti nebola reč, takže toto berem späť ako nesprávny argument.
Samozrejme, že v budúcnosti - to budú iné výšky (po prekonaní tých pár storočí, ktoré lezú na ľudstvo teraz :)
Bol raz jeden den a ľudia opäť niečo oslavovali, radovali sa zo života, tancovali, tocili sa na kolotococh, hodovali, jedli a pili, az ich to rozbujarilo a mládenci potom sepkali dievčatam do ucha všelijaké lichotive sprostosti, aby ich pripravili na kopulaciu.
Pre mna sú takéto veci veľmi hlučne a nikde, kde su pokope viac ako traja ľudia sa necítim dobre ( dokonca teraz by som takto narýchlo ani nevedel povedat, kedy som naposledy bol v takom veľkom dave), preto vždy idem do ticha aj samoty. A išiel som teda aj v ten den, ktory som spomínal.
Sedel som tam teda na vrsku pod jedným stromom a hladel som na rybnik v údolí. Uz naozaj mohlo byt blízko polnoci, ked som videl, ako k rybniku prišiel drevený voz tahany štyrmi rysavymi koňmi. To som dobre videl, lebo mi svietil mesiac. Kocis povedal pŕŕŕŕ hlasom, ktory mi vskutku pripominal vrcanie psa aj sycanie hada dokopy. Kone zastali a mlcali. Hneď sa mi zazdalo, že vedia dobre posluchať. Najskôr sa mi z tej diaľky marilo, že ten kocis mal rohy. Zišiel som potichu bližšie k rybniku, ku konom aj k vozu, aby som lepšie videl, a naozaj: mal dva rohy, lebo to bol sám čert. Rohaty cert, štyri rysave kone a voz nocnou hodinou pri rybniku.
Nemal som ani tusenia, načo by tam bol v takom neskorom čase ten cert hnal tie svoje rysave kone aj s tým vozom, tak som si povedal, že tam budem ticho stat, a možno uvidim.
A namôjveru, videl som to všetko. Vzal ten cert z korby svojho voza veľkú sieť, prebrodil sa do stredu rybnika, hodil tu sieť tak šikovne, že tam na jeden záťah naskutku všetky veľké aj malé ryby zachytil - aj zaby. Prehodil potom ten veľký batoh s rybami a zabami na chrbát, nalozil to na voz a odišiel. To bolo na ten den aj noc všetko.
Pochybujem, že to okrem mna niekto videl a tak to az doteraz bolo moje najväčšie tajomstvo.
Dost na tom, že odvtedy sa tam pri tom rybniku dejú všelijaké veci. Chodi tam mnoho ľudí a snažia sa rybarcit, ale ryby tam odvtedy nikto nechytil - ani jednu. Špekulujú nad technikou lovu, nad navnadami, nad najlepšími hacikmi aj udicami, ale všetko bez výsledku. Čítajú odbornú literatúru, navštevujú semináre a uz dokonca v tajných voľbách zvolili aj nové vedenie rybarskeho zväzu, a nic, lebo, ked rybniku nie sú ryby, nic sa neda vymyslieť.
Doteraz si myslím, že keby som im povedal, čo som videl v tu noc, ked oni oslavovali ten svoj sviatok, nikto by mi neveril, a ešte by ma aj vysmiali.
ešte za mojich stredoškolských čias, som videla film, ktorý si pamätám dodnes - Írsko, nejaké temné, ? storočie, čb, osada, či dedina ľudí, Všade špina, blato, bezútešnosť, drina a boj o chlieb,prevládajúce pudy nad vzťahmi. A v tomto hnuse vyrastá dievča - čisté, citlivé a vnímavé a jedinou jej nádejou je povesť o chlapovi, ktorý opustil spolčnosť, tlupu a túla sa sám, mimo, čo v tej dobe je na hranici prežitia. Keď tulák príde bližšie k osade, jej obyvatelia ho vyženú, ale dievča ujde za ním. Muž pochopí jej situáciu a dovolíjej, aby zostala s ním. Napriek tomu, že medzi nimi vznikne ozajstný cit, nevídaný v tej dobe, muž nakoniec dievča pošle späť, k ľuďom, hoci ona chce žiť vo vyhnanstve s ním. Muž je však múdry, končí to bolestivým odchodom dievčiny k "tlupe". Volalo sa to Outsider, alebo aj nie.
chcel vidieť a to dievčatko stretnúť. A táto slabosť ma raz zabije.
mám pocit, že ten príbeh, čo napísala N bol skôr o Grigorijovi, než o dievčatku
Inak ale pre tvoju slabosť mám pochopenie 