Nedeľná úvaha - eurorekordy

Slovensko sa 24. mája 2014 zapísalo do celoeurópskych štatistík najnižšou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu. 13,5% je všeobecne považované za fiasko. Iba niektorí to vidia neutrálne, ďalší zase tvrdia, že percentá sú iba svedectvom problémov, ktoré treba riešiť ináč ako iba prvoplánovým naháňaním voličov k urnám. No pre tých, ktorí takéto nízke číslo vidia ako tragédiu, tu máme niekoľko návrhov, ako to riešiť.

Keď sa zamyslíte nad tým, že pomerne veľké percento voličov tvoria najbližší príbuzní kandidátov vrátane mileniek, potom ich susedia a dosť často sa dajú obmäkčiť aj kolegovia z práce, hneď je jasné, že zvyšovanie počtu voličov sa dá pomerne ľahko dosiahnuť zvyšovaním počtu strán a poslancov. Takže keď tu máme Právo a spravodlivosť a Národ a spravodlivosť, prečo tu nie je aj Sloboda a spravodlivosť, Demokracia a spravodlivosť, Ľud a spravodlivosť prípadne aj Európa a spravodlivosť? A komu nebudú stačiť úzke európske obzory, môže si založiť aj Svet a spravodlivosť.

Pomerne pozitívne sa k tejto téme postavil Ján Slota, ktorý dlho mohol zariaďovať znižovanie počtu hlasov pre SNS priamo z jej čela. Keď ho odtiaľ vyhodili, chvíľu bol v šoku, no rýchlo pochopil, že to isté dosiahne aj rozmnožovaním SNS. Ale - pýtame sa - kde je ten povestný slotovský rozmach? Jediná Kresťanská SNS sa nám zdá dosť málo. Tu vidíme široký priestor pre ďalšie nové strany, ktoré by trochu preduchovnili našu politickú scénu, napríklad taká Katolícka SNS, Evanjelická SNS, Gréckokatolícka SNS, Pravoslávna SNS a od veci by určite nebola ani SNS cirkvi Československej husitskej.

Veľký priestor smerom hore vidím aj pre používanie názvu „ľudová strana". Aj tu boli vlastenci trochu sklamaní výsledkom eurovolieb. No ruku na srdce: to Slovensko sa už tak vzdialilo odkazu Andreja Hlinku, že s názvom „ľudová strana" kandidovali iba tri strany? Nie je to málo? Veď keby ešte nejaké zo tri - štyri pribudli, to už by vlastenecký tábor konečne mal poriadny výber a volilo by sa jedna radosť. A ohurujúci volebný triumf by určite na seba nenechal dlho čakať. Jedine v používaní slova demokracia môžeme byť ako-tak spokojní, keď v názve ho má deväť kandidujúcich strán. No skromne si myslíme, že potencia tohto zázračného slovíčka je oveľa väčšia a použiť by ho pokojne mohli ďalšie a ďalšie, nebojme sa povedať že až desiatky strán. Veď u nás je demokratické všetko, dokonca aj syfilis. No ten hlavný cieľ, ktorý by sme si mali stanoviť pre účasť na voľbách, by bol dobehnúť a predbehnúť komunistov, ktorí mali percento účasti tesne pod 100 %, ba keď súdruhovia poriadne zapli, tak aj nad 100 %. To by už však chcelo poriadne rozšíriť počet strán.

Myslíme si, že najschodnejšia cesta by bola iniciovať vznik nových strán na každej dedine a v každom meste. Na menších dedinách by možno stačila jedna strana na obec, väčšie dediny by už asi potrebovali aj dve - tri, pretože nie vždy sa tí z horného konca ráčia s tými z dolného konca. No a v meste, kde je vysoká anonymita, by sa počet strán pomerne prirodzene riadil podľa schodísk v panelákoch, keďže tam sa väčšinou poznajú ľudia iba z jedného vchodu. Nejaké straty by tu síce boli, pretože dosť často sa stáva, že sa poznajú iba nájomníci z jedného poschodia, ale hádam by sme nemali byť až takí malicherní detailisti. Veď už aj volebná účasť okolo 90 % by celej Európe vyrazila dych. Takže - hor sa do zakladania nových strán!

Netreba zabudnúť, že v dnešnom svete, kde ozaj dôležité pre život sú iba dve veci: ocitnúť sa na obálke bulvárneho denníka alebo v Guinnessovej knihe rekordov, tak touto taktikou by nás veru zápis do Guinnessovej knihy určite neminul a namiesto Lomidrevov by sme boli národ Lomirekordov!

zdroj: Voltaire národný inštitút

Autor: 
Ing. Ján Litecký Šveda
téma: 
Kolodej

podrobnosti tu:
http://www.badatel.net/el-dictador-lajcak-ked-ho-vyhodia-dvermi-vrati-sa...

POZOR! - na hromadnú pripomienku máme čas len do 19.6 !!!

v článku nájdete aj link na hromadnú pripomienku. Podpisovať!

Pavel Kamas