Pratur je späť

Pred troma rokmi sme si aj tu na Nadhľade mohli prečítať smutnú správu - že jeden poddruh nosorožca, západný čierny nosorožec, bol oficiálne uznaný za vyhubeného. Nie je to prvý a určite ani posledný druh či poddruh živočícha, ktorého má na svedomí "Homo sapiens".
To je len jeden z tých smutnejších príbehov.
Je tu však aj príbeh so šťastným koncom, ktorý sa priamo týka našej oblasti. Je to príbeh pratura.

Celé tisícročia lesy a lesostepi Eurázie "brázdili" stáda mohutných praturov. Osudným sa im stalo až stretnutie s človekom, pre ktorého predstavovali nielen zdroj potravy, ale aj zdroj krutej "zábavy" v arénach a tiež loveckú trofej. Stáda praturov si udržiaval aj králi vo svojch loveckých revíroch.
Posledný divý pratur oficiálne uhynul v roku 1627 na území dnešného Poľska, v lese pri meste Jaktorów, kde má aj pamätný kameň - bludný balvan s nápisom.

Úplné vyhynutie pratura sa však v skutočnosti nekonalo - jeho zdomácneným potomstvom je náš hovädzí dobytok. Veľká časť genofondu pratura totiž pretrvala až do súčasnosti v desiatkach plemien hovädzieho dobytka. A časť primitívnych plemien sa na divého pratura veľmi podobá, od čoho už nie je ďaleko k myšlienke pokúsiť sa vrátiť partura v jeho pôvodnej podobe na tento svet pomocou spätného šľachtenia, možno z nostalgie za minulosťou, možno z pocitu viny za predkov.

Prvý pokus urobili bratia Heckovci v Nemecku v období medzi svetovými vojnami. Snaha bola, ale výsledný Heckov dobytok má od pratura ďaleko - predovšetkým má kratšiu hlavu a krátke nohy. A niekoľko iných znakov, ktoré ho odlišujú od skutočného pratura. Napriek tomu ho v niektorých chovoch udržiavajú a snažia sa ho vylepšiť opakovaným krížením s primitívnymi plemenami.

Holandskí šľachtitelia z projektu Tauros Programme na to išli inak - s využitím najmodernejších metód analýzy DNA. Z 30 primitívnych plemien dobytka vybrali 6 najvhodnejších, pôvodom z Talianska a Iberského polostrova. takých plemien, ktoré sa na pratura najviac podobajú a uchovávajú v sebe najväčší podiel jeho DNA, a krížením sa snažili spojiť tieto úseky DNA do jedného zvieraťa. Moderná genetika umožňuje vytiahnuť DNA aj zo subfosílnych kostí starých niekoľko tisícročí, ale tiež z kostí a zubov uchovaných v múzeách. Túto pôvodnú DNA pratura je možné použiť ako etalón a porovnávať s ňou DNA spätného kríženca.
Projekt začal v roku 2008 a už sa môže pochváliť impozantným úspechom - ich pratur, získaný spätným krížením primitívnych plemien, je takmer dokonalou kópiou pôvodného divého pratura. Treba ešte síce doladiť telesnú veľkosť, čiže vyšľachteného pratura ešte o niečo zväčšiť, a tiež doladiť farebné rozdiely medzi kravami a býkmi, ale to je len otázkou krátkeho času.
Nové pratury holandského pôvodu sa už dostali do Portugalska, do Španielska, do Chorvátska, do Rumunska a v roku 2015 aj do stredných Čiech, kde spásajú lesostepné spoločenstvá v bývalom vojenskom priestore Milovice a môžu sa pochváliť potomstvom.

Tauros Programme nie je jedný projekt tohto druhu. Podobný Uruz Project si tiež dal za cieľ vyšľachtiť pratura z primitívnych plemien hovädzieho dobytka, ale s tým rozdielom, že v prípade potreby použije "skratku" - priame editovanie DNA, čiže výmenu nežiadúcich úsekov DNA za zodpovedajúce.

Šľachtiteľská práca bude naozaj hotová vtedy, keď sa novovyšľachtený "odvyhynutý" pratur bude tak výzorom, ako aj správaním a predovšetkým svojou DNA čo najviac podobať na pôvodného divého pratura, aj keď vytvorenie dokonalej 100% kópie asi nebude možné. Ale už k tomu chýba len malý krôčik.

Konečným cieľom projektu Tauros Programme však nie je len spätné vyšľachtenie pratura, ale predovšetkým jeho návrat do európskej prírody. A tak naši potomkovia o niekoľko desaťročí možno zažijú to, čo zažívali naši predkovia pred mnohými stáročiami - že im počas výletu do prírody cestu skríži takmer dvojmetrový čierny obor s rozpätím rohov viac ako 150 cm.
Podmienkou prežitia pratura v Európe je existencia bielej civilizácie, ktorá ho dokázala znova oživiť, inak mu opäť bude hroziť vyhubenie, napríklad pytliactvom.
Ale praturom bude hroziť ešte jedno nebezpečenstvo - že nejaký blázon bude chceť mať doma na stene ich rohatú lebku.

Otázkou je už len to, kedy sa nový pratur dostane aj na Slovensko.

Vychutnajte si pohľad na tieto nádherné zvieratá aspoň na videu z českých Milovíc - bez komentára a bez hudobného podmazu.