Priatelia na ceste k oslobodeniu
Je v dobrom i zlom zmysle slova fascinujúce pozerať, ako sa technicky vyspelému svetu ako domino rúcajú jeho babylonské veže, jedna za druhou. To, pred čím sme dávno varovali, sa stáva skutočnosťou.
Ale zároveň je hrozivé vidieť, ako sú všetky jeho režimy neschopné efektívne zasiahnuť a ako sú jeho všetky vládnuce ideológie v tejto situácii neschopné poskytnúť ľuďom vysvetlenie a cestu.
Preto ma zaujal prejav jednej tradície, ktorá poskytla ľuďom oveľa lepšiu radu. Na jej mene a pôvode naozaj nezáleží a nie som jej členom. Nehovorím, že je to to najlepšie - žiadna dokonalosť pre všetkých nie je možná, ale je to príklad ovela lepšieho a hlbšieho prístupu, ktorý na Západe chýba, lebo bol už dávno udusený burinou.
Text je mierne upravený vynechaním miena a zovšeobecnením.
V posledných mesiacoch a rokoch sme boli svedkami rôznych katastrof spôsobených človekom, ako sú vojny, masové streľby, teroristické útoky, veľké dopravné nehody, ako aj stále sa stupňujúca environmentálna kríza. V posledných mesiacoch a rokoch sme boli svedkami mnohých prírodných katastrof na celom svete - ničivých povodní, zosuvov pôdy, cyklónov a hurikánov, lesných požiarov, zemetrasení: takmer neuplynie týždeň, aby sa k nám nedostali správy o takýchto tragédiách.
Všetky tieto tragédie spôsobujú nesmierne utrpenie nespočetným vnímajúcim bytostiam, ľuďom aj neľuďom, a zoči-voči takejto bolesti a strate si nemôžeme pomôcť, aby sme neprežívali pocit smútku a bezmocnosti.
Ako vyspelé bytosti by sme sa však nikdy nemali úplne poddať beznádeji, ale skôr využiť takéto udalosti ako podnety na prehĺbenie nášho pochopenia, najmä pominuteľnosti života a nevyhnutnosti smrti.
Ak ich dokážeme využiť týmto spôsobom, takéto pripomenutie nestálosti nám môže pomôcť prijať stav, v ktorom sa nachádzame, a doviesť nás k pochopeniu, že náš hlboko zakorenený pocit kontroly bol vždy ilúziou. Takto sa aj tie najťažšie podmienky môžu stať našimi priateľmi na ceste k oslobodeniu.
Zároveň myslime na všetkých, ktorí prežívajú priamu bolesť a stratu, a venujme im svoj voľný duchovný potenciál a zásluhy, aby mohli nájsť pokoj a šťastie, po ktorých vždy túžili.
Keď som mal približne šestnásť rokov, uvedomil som si, že všetko, čo jednému môže dať systém alebo, ináč povedané štát, je z hľadiska absolútna a večnosti úplne bezcenné. Systém ťa môže jediným dekrétom z noci do rána, z jedného dňa na druhý, vymenovať trebárs za generála, umelca, arcibiskupa, docenta, prezidenta alebo aj intelektuála.
Rozhodol som sa, že nestrávim svoj život žobraním o priazeň systému, že jednoducho nebudem pretekárom, že sa nebudem s nikým pretekať o spoločenské postavenie, prestíž. Zaumienil som si, že namiesto pretekárstva budem horolezcom. Všetok úspech, ktorý dosahujú pretekári je relatívny; môžeš napriklad dostať zlatú olympijskú medailu za beh na sto metrov aj s časom tridsaťpäť sekúnd, ak to všetci ostatní zabehnú za dlhší čas. Môžeš mať obe nohy čaptavé, ale pritom si olympijský víťaz. V horolezectve sa s nikým nepretekáš, buď vylezieš na vrchol, alebo nie. Tvoj výkon je absolútny, takpovediac. Pretekár je vždy úslužný paholok, rodený otrok - horolezec je slobodný a dôstojný človek. Pretekár môže fungovať len v stáde, horolezec je samotársky. Teraz mám na mysli dobrého horolezca.
Tak sa teraz ja z môjho vrcholu dívam na pretekárov v udolí. Som tu sám. Pokladám pretekárov za šialencov, vysmievam sa z ich spoločenských úspechov aj šťastia. Hlavne však z ich obrovskej snahy, z ich večných pretekov. Zisťujem, že čím je niekto pomýlenejší, čím je väcsím psychopatom a narcisom, tým je viac zaslepený pretekmi. Preteká sa až do vyčerpania a smrti.
Tie preteky vyprodukovali na Slovensku tie najčudesnejšie čudá. Vezmite napríklad Zuzanu Čaputovú, Jaroslava Naďa, Jána Slotu, Petra Marčeka, Roberta Fica, Viliama Horňáčka, Jána Baránka, Juditu Laššákovú, Romana Michelka, Jozefa Banáša, Michala Havrana, Luciu Nicholson - Ďurišovú, Kozu Kozelovú, Roberta Bezáka lebo Gustáva Murína. Jedno čudo väčšie, ako to druhé.
Hlavné čudo som si nechal nakoniec, lebo toho použijem ako ilustráciu. Mohol som analyzovať a illustrovať hociktoré z vyššie uvedených čudies, ale pretože na svete môže byť len jedno čudo zároveň aj najväčším narcisom v Európe použijem ako príklad Tibora Izaiáša Eliota Jeremiáša Rostasa. Nič iné týmto nechcem povedať, ako len to, že vaše nádeje na budúce Slovensko sú úplne márne, lebo pripečená chamraď a pretekári vás môžu doniesť len do mizérie a konečnej záhuby. Všetko, čo čudá robia, je len podvod, pretvárka a márnosť.
Pretekanie sa, narcisizmus a chorobná ctižiadosť.
Pozrite:https://youtu.be/jdHBAGJFYlc
V čase cca 1:54:30 najväčší slovenský narcis-intelektuál - čudo Rostas nemôže ľudsky medzi Slovákmi povedať štátny prevrat, on sa musí predvádzať, a použije francúzsky výraz "coup d'etat". Vysloví to [kapdetat]. Ako všetci viete, mal povedať [kúdetá].
V čase cca 1:58:00 Rostas sa opäť predvádza: vraj "bohemian grave" (hrob). Mal samozrejme na mysli "bohemian grove" (háj, lesík , porast). Ten idiot je schopný pozvať nejakú ženu na prechádzku namiesto do prírody, do hrobu.
Mám desaťtisíc takýchto postrehov o vašich elitách, o ich reálnych kvalitách, ale uvedené nech nateraz stačí.
Slováci, najlepší spôsob, ako sa vyhnúť trapasom, je byť sebou samým, byť skromný a primeraný svojmu pôvodu, znalostiam, kvalitám. Nepoužívajte jazyky, ktoré nepoznáte, nehláste sa k ideám, ktorým nemôžete rozumieť, nediskutuje o veciach, ktoré sú mimo vášho pochopu.
Keď sú vaši vodcovia a elity sprostí, ako som opísal, môžete dedukovať, čo vás všetkých čaká.
Ako píšeš. ľudia sú narcisti a predvádzajú sa, že vedia, ako sa vysloví "coup d'etat". alebo ako sa vysloví "bohemian grove". To je potom naozaj trápne.
Táto rada je možno tiež na zamyslenie:
"Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť trapasom, je byť sebou samým, byť skromný a primeraný svojmu pôvodu, znalostiam, kvalitám. Nepoužívajte jazyky, ktoré nepoznáte, nehláste sa k ideám, ktorým nemôžete rozumieť, nediskutuje o veciach, ktoré sú mimo vášho pochopu".
Ale prečo sa toho, Grigory, práve ty sám nedržíš?
Pre všeobecnú známosť: keďže nášmu starému známemu Grigorijovi naše dobre mienené pohostinstvo nepomohlo, a opäť (už asi po stý raz) prepadol amoku o tom, že on je vyvolený a ostatní sú odpad, je zas odizolovaný. Nie je čas na liečenie úplné bezcenných núl, naozaj nie, aj keď sa budú zas akokoľvek doprosovať.
Internet vážne mnohým poškodil duševné zdravie - to je fakt. A podvodníci ako Osho, Gurdžijev a konieckoncov aj texty Nietzscheho dokážu svoje obete tiež riadne vycicať. To vysvetľuje všetko, nie je v tom žiadne iné tajomstvo.