Slovensko (i Česko) by malo prijať zákon o obmedzení vlastníctva médií zahraničníkmi

Divadlo Duma demokraticky odhlasovalo a štátnik (государь) Putin podpísal zákon, ktorý značne usmerňuje vlastníctvo ruských médií zahraničnými osobami:

Ďalšíe krajiny, medzinárodné organizácie, zahraničné spoločnosti, cudzinci a ruskí občania majúci občianstvo inej krajiny budú mať ohraničenú možnosť vlastniť podieľ akéhokoľvek ruského média. Od 1.1.2016 bude maximálny vlastnícky podieľ obmedzený do 20% podľa zákona, ktorý gosduma prijala počas prvého čítania. Dnes je platnosti zákon, ktorý nariaďuje, že zahraničné spoluvlastníctvo médií nesmie prekročiť 50%.

Pekný zákon, moderný, európsky. Nestačí iba kúpiť média, ktoré by mohli rozpútať farebnú revolúciu à la kyjevský Mejdan, pretože presskurvy si môžu založiť nové médium a ďalej pokračovať v rozklade. Treba aj nám, Slovákom (i Čechom), takýto zdravý, štátotvorný zákon!

Nazrime že, ako je to právne ošetrené na našom „vzornom“ Západe:

Napríklad Austrália nastavila 30% hranicu na vlastníctvo národných masových médií zahraničím. Kanadá má zákon obmedzujúci vlastníctvo elektronických zahraničných médií na 46%. Spojené Štáty neumožňujú vlastniť zahraničníkom viac ako 25% v amerických televíznych a rádiových staniciach, pokým Japonsko nastavilo hranicu na 20%. Francúzi umožňujú občanom a spoločnostiam mimo EU vlastniť do 20% z ich médií. Briti neumožňujú cudzincom vlastniť v masových médiách kontrolný balíček akcií.

Autor: 
region: 
Buheh

O vlastníctve médií a ovládaní verejnej mienky sa hovorí veľmi málo – som rád, že sa konečne zase raz niekto dotkol tejto škandalóznej črty dnešného totalitného systému zvaného demokracia.

Každú krajinu v konečnom dôsledku ovládajú tí, ktorí ovládajú jej informačný priestor a oficiálnu verejnú mienku. Ak teda chceme hovoriť o naozajstnej demokracii, čiže o tom, že svoju krajinu má ovládať ľud, potom tento ľud musí ovládať aj svoj informačný priestor – veď každá sloboda a demokracia sa začína i končí slobodou a demokraciou názoru a prejavu. Stretli ste sa niekto azda s nejakým zmysluplným argumentom, ktorý by toto popieral?

Samozrejme že nie. A pritom jednofarebnosť médií a informačného vplyvu, napríklad aj v našej slovenskej gubernii, je do očí bijúca. Hoci by aj všetko ostatné bolo ideálne, kým nebude pluralita médií zaručená nejakým neskurviteľným mechanizmom, ktorý zabezpečí, že médiá budú proporčne zastupovať aktuálne názory a záujmy verejnosti, dovtedy táto naša takzvaná demokracia nebude ničím iným než výsmechom.

Nič nie je ideálne, ale som presvedčený, že prijateľné a funkčné riešenie by sa dalo pomerne ľahko navrhnúť aj zrealizovať. Napríklad si viem predstaviť systém trochu sa podobajúci na fungovanie športových klubov, kde súpisku hráčov na zápas volia fanúšikovia, a trochu na fungovanie politických strán: podľa počtu aktuálnych hlasov (prieskumy, voľby, online hlasovanie...) by ľubovoľná názorová platforma operatívne dostávala proporčne veľký priestor vo verejnoprávnych médiách. Aby sa to neskorumpovalo, nebolo by to postavené na jednotlivcoch (o ktorých by sa tiež mohlo hlasovať), ale na táboroch pod tou či onou vlajkou s presne sformulovanými stanoviskami k zásadným otázkam. A nešlo by tam o kšeftovanie, lebo redaktori by dostávali štandardnú vyplatu, pričom ak by sa odchýlili od kurzu, ľudia by ich z tímu ľahko a rýchlo odvolali.

To uvádzam len ako momentálny nápad po dobrom obede. Ide mi o to, že riešení sa dá nájsť viacero, a každé bude lepšie ako táto brutálna mediálna plutokratická oligarchia.

Viem, že mnohí takéto úvahy považujú za utópiu a odmietnu sa nimi vôbec zapodievať s tým, že veď je aj tak nereálne čokoľvek zmeniť, lebo tu máme na večné veky predátorský režim. Nuž, majú svoju pravdu, v tejto duševne ubiedenej a porazeneckej krajine sa iste nič nezmení, kým sa to najprv nestane všade naokolo. Ale pravda je aj to, že splnené sny sú tu všade okolo nás, stačí len natiahnuť ruku...

Norman

Môžeš nám prezradiť, čo ti bráni napísať k tejto téme samostatný článok, keď už si napísal desať odstavcov do komentára?

Buheh

nič mi nebráni. Ale ani ma už nič nemotivuje, lebo už som si uľavil v komentári.

Ale to nemala byť kritika tohto portálu, resp. Teba osobne ohľadne výberu tém, ak máš na mysli toto. Mňa len úprimne potešilo, že sa o tej veci niekto ozval.

Norman

že to tvoje nemala byť kritika.
Ale to moje je kritika tvojeho prístupu.

Nuž ale dozvedel som sa dôvod:
"Nič ma nemotivuje."

Porozmýšľam nad tým.
Možno je to pre Slovensko ten správny postoj.

Buheh

Aký je rozdiel medzi tým, keď napíšem svoj, ničím nie prevratný ani výnimočný názor na danú vec do článku, a keď ho napíšem do komentára pod niečí článok o tom istom?

Norman

Vážne tomu nerozumieš?

Sinuhe

ale je to z tej sorty nápadov, aké mávam aj ja. Napríklad: Ak chce vedenie nejakého štátu vojnu s iným štátom (napríklad keď Francúzi ako zástupný agent rýpali nedávno do Lýbie), tak by sa to malo realizovať takto. Šerkézi, alebo Holand by poslali Kadáfímu list, v ktorom by mu vytkli, čo sa im nepáči. a že keď to nespraví po jeho vôli, tak ho vyzýva do boja. Kadáfí by odvetil , že mu na to serie a že príjma výzvu. Potom by sa losovaním určila nezainteresovaná krajina s veľkým futbalovým štadiónom, na ktorého ploche by sa vojna uskutočnila a ktorá by zabezpečila nestranné rozhodovanie, rovnakú výzbroj a výstroj pre obe bojujúce strany.
Povolené zbrane: ľahké brnenie v štýle rímskych gladiátorov, krátky meč, kopija, trojzubec, sieť.
Účastníci: povinne: Hlava štítu (prezident a pod.), minister obrany/vojny, minister zahraničných vecí, veľvyslanec v krajine protivníka. Mužstvo: 16 bojovníkov.
Pravidlá: Víťazom je mužstvo, ktoré prvé dekapituje prezidenta protivníka. Pokiaľ sa do 10 minút nepodarí dekapitovať žiadneho vodcu, víťazom je mužstvo, ktorému ostalo viac ľudí.
V predmetnom príklade, ak by vyhral Kadáfího team, tak by s podobnou požiadavkou nesmel na Líbyu nikto vystúpiť počas najbližších 5 rokov. Ak by vyhral Holandov mančaft, tak by Líbyjčania museli splniť to, čo Francúzi žiadali.
Výťažok zo vstupného na predstavenie by išlo do štátneho rozpočtu usporidateľskej krajiny.
Výhody tohto projektu:
- Aj malý štát by dostal férovú šancu brániť sa proti veľkému súperovi.
- Výrazné zníženie zbrojných nákladov, viac prostriedkov na zveľaďovanie ľudstva, lepšia ekológia.
Toto by si mali dať politici sveta ako prvoradú agendu. Ale nedajú si, lebo ich platia zbrojné koncerny úzko prepletené s bankovým systémom. Preto - ako si správe poznamenal, vážený buheh - je tovj aj môj návrh iba ďalšou utópiou ...

Buheh

a dnes je realitou. Ak nás bude dosť takých, ktorí snívajú a vymýšľajú utópie, potom možno je nejaká šanca pre budúcnosť...

Pravda, pokiaľ ide o tie splnené sny, doteraz väčšinou išlo o technické veci, a nie o zmeny spoločnosti k lepšiemu. Na podstate spoločenského života nahých opíc, ktoré si hovoria Homo Sapiens, sa za milióny rokov vôbec nič nezmenilo: tieto opice sa zatiaľ ani trochu nestali zodpovednými gazdami na planéte, ktorú si prisvojili, ale sú stále vo fáze bláznivých tlúp, ktoré hrajú opičie hry o najväčšieho samca a o zabratie všetkých banánov len pre seba.

Ten Tvoj návrh je pekný, a nielen pre radostnú predstavu dekapitovaného Šarkéziho aj s Hollandom.

Ľubov

Teraz by som trošku otočila list. Kladiem si otázku,či tí istí,čo vlastnia médiá,vlastnia aj kultúru. Ale ,čo je to vlastne tá kultúra. Vraj dobre položená otázka obsahuje v sebe už aj časť odpovede.Mám sen,že sme kultúrny národ.

Idril

Taký zákon je už nepotrebný, všetko je konečne v Slovenských rukách:
JOJ = JandT, TA3 = Kmotrík (zatiaľ), Markíza = ešte zatiaľ CME - ale čochvíla PENTA, denníky a noviny, čítaj tu:
http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn-152/dag-danis-prochazka-ako-ko...

Buheh

Kráľ potrebuje kniežatá, aby vládli na porobených územiach: sám, pochopiteľne, nemôže všetko stíhať. Tí ľudia mu musia byť verní – či už z presvedčenia, alebo preto, že sú mu niečím zaviazaní, resp. sú nejako vydierateľní. Napríklad tým, že dajú svoju dcéru kráľovi do zálohu. A okrem toho je najlepšie, keď sú tieto kniežatá pôvodom domorodci – poznajú miestnu situáciu a majú zase oni lokálnych svojich ľudí. Takto funguje pyramída moci odnepamäti.

Spoza mora sa médiá, ešte k tomu v cudzom jazyku, ale aj iné majetky, zle kontrolujú. Je jednoduchšie, keď to robia miestne kniežatá, oligarchovia... skrátka správcovia. Je to pre kráľa praktické riešenie aj z iného dôvodu: keď napajedený ľud kdesi v podgubernii tretej kategórie zoberie do rúk vidly, pichnú do riti správcu, a nie kráľa.

Pravdaže, strata dobrého správcu je pre kráľa citeľná: iste si pamätáte napríklad spred pár rokov pohreb správcu menom Ernest. Až spoza mora bolo počuť plač a srdcervúce búšenie obrezaných hláv do múru nárekov na kráľovskom dvore.

Národ vtedy veľmi smútil, ba dokonca aj ja samotný som párkrát kýchol, keď žena zabudla zavrieť okno. Nuž ale život je taký. Je plný nástrah. Najmä keď správcovia/kniežatá tak rady jazdia na pekných rýchlych autách, pestujú nebezpečné športy... mohlo by sa im všeličo nepekné stať. Čo poviete?